1, ods. 4 písm. a), b), e) Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného S. Š. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 26. októbra 2015, sp. zn. 4T/66/2012, uznal obvineného S. Š. vinným v bodoch 1), 6) a 7) obžaloby z pokračovacieho zločinu krádeže sčasti dokonaného a sčasti v štádiu prípravy
1, ods. 4 písm. a), b),
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zločinom poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinom porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. tak, že obžalovaní S. D., S. Š., O. S., K. X. ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Tr. zák.) spolu s W.Ó. Ď. dňa
4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1 a § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov, na ktorého výkon ho
2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu
1 Tr. por. uložil spolu s obvinenými S. D., O. S. a K. X. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným: Prima banka Slovensko, a. s. škodu vo výške 63.510,- eur; obci N. škodu vo výške 333,- eur; PRINTEC SLOVAKIA spol. s r. o. škodu vo výške 8.182,22 eura; Slovak Telekom a. s., škodu vo výške 588,05 eura; a spolu s obvinenými A. D. a Ľ. K. mu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému SLOVNAFT, a. s. škodu v celkovej výške 19.365,74 eura. Naproti tomu okresný súd obvineného S. Š.
c) Tr. por. oslobodil spod bodov 2) a 3) obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 21. júna 2012, sp. zn. CIV Gv 16/11, pre konanie právne posúdené ako zločin krádeže
1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm.
1 písm. a) Tr. zák. a prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť v rozsudku popísaným spôsobom. Uvedený rozsudok okresného súdu napadli prokurátor a obvinený S. Š. odvolaniami, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 6. júna 2018, sp. zn. 3To/44/2017,
por. zamietol ako nedôvodné. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému S. Š.T. doručené
1 písm. c) Tr. por. uviedol, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. obhajoba navrhla znalecké skúmanie svedka W. Ď. znalcom z odboru klinická psychológia pre dospelých za účelom preukázania jeho nepravdivých a účelových tvrdení, avšak prvostupňový súd znalecké dokazovanie napriek opakovaným návrhom obhajoby nevykonal a rovnako tak aj krajský súd vykonanie navrhnutého dôkazu odmietol s odôvodnením, že vykonaním znaleckého dokazovania by došlo k hodnoteniu dôkazov orgánom nepríslušným
Trestného poriadku.
názoru obvineného však psychologické posúdenie svedka nie je hodnotením dôkazu z trestnoprávneho hľadiska, naopak, ide o preverenie v podstate jediného usvedčujúceho dôkazu. Navyše, psychologické posúdenie osoby svedka je
obvineného bežnou praxou, najmä pokiaľ ide o osobu korunného svedka, resp. svedka, ktorého výpovede sa v dôležitých skutočnostiach rozchádzajú (poukázal pritom na nález Ústavného súdu Českej republiky z
jeho názoru nie je v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ak orgány činné v trestnom konaní a súd na jednej strane pripúšťajú určitý dôkaz (výsluch svedka Ď., a to aj napriek mnohým nezrovnalostiam v jeho výpovedi) a na strane druhej iný dôkaz (znalecké dokazovanie vo vzťahu k svedkovi Ď.) odmietajú vykonať. Práve znalecké skúmanie osoby svedka Ď., s prihliadnutím na starostlivé hodnotenie dôkazov, môže potvrdiť jeho účelové a nepravdivé tvrdenia, a tak preukázať nevinu osoby obvineného Š.. V ďalšej časti podaného dovolania potom obvinený rozsiahlo poukazuje na konkrétne nezrovnalosti vo výpovediach svedka Ď., ktoré
neho preukazujú nepravdivosť jeho tvrdení. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. e) Tr. por. odôvodňuje obvinený tým, že vzhľadom na to, že pre prekážku dlhodobého charakteru sa nemohol zúčastniť na verejných zasadnutiach, krajský súd trestnú vec vo vzťahu k jeho osobe uznesením zo 6. apríla 2017, sp. zn. 3To/44/2017,
1 Tr. por. vylúčil na samostatné konanie. Uznesením z 18. decembra 2017, sp. zn. 3To/44/2017, bolo trestné stíhanie proti nemu
1 Tr. por. z dôvodu
2 písm. a) Tr. por. prerušené, pričom po zániku dôvodov na prerušenie trestného stíhania krajský súd uznesením z
por. zamietol. O jeho odvolaní rozhodol krajský súd až
krajského súdu len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu v tejto alebo v inej trestnej veci. Uvedený postup odvolacieho súdu je však
obvineného v rozpore so zákonom, ako aj s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keďže vznesená námietka zaujatosti sa netýka procesného postupu, ale zloženia senátu odvolacieho súdu, s poukazom na zachovanie zásady prezumpcie neviny (pritom poukázal na uznesenie najvyššieho súdu zo
3 Tr. por. s poukazom na § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. Príkladmo pritom poukázal na uznesenie krajského súdu zo 4. júla 2012, sp. zn. 3Tos/60/2012, v ktorom krajský súd okrem iného uviedol „lehota v prípravnom konaní bola predĺžená z dôvodov obzvlášť závažnej trestnej činnosti, viacerými skutkami, ktoré spáchalo viacej obvinených v rôznych kombináciách spolupáchateľstva... záverečné dôkazy iba potvrdzujú opodstatnenosť predchádzajúcich podozrení zo spáchania trestnej činnosti obvineným...“ Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. odôvodnil obvinený manipuláciou s dôkazmi, konkrétne s úradným záznamom z 28. apríla 2011, vypracovaným príslušníkmi PZ 287234 a 251472, ktorý sa vo vyšetrovacom spise pôvodne nachádzal na č. l. 539 spisu, avšak v priebehu súdneho konania sa zistilo, že predmetný úradný záznam sa na č. l. 539 spisu nenachádza a namiesto neho bol do spisu vložený úradný záznam na č. l. 1596-1597 spisu, v ktorého hornej časti je uvedené „podklady k uzneseniu 206/1,5 Tr. por. S. z 18.01.2012“ pričom v ňom chýba označenie, kto ho vypracoval. O obsah úradného záznamu sa pritom opieralo napríklad aj vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní. Porovnaním obsahov oboch úradných záznamov je
obvineného zrejmé, že k jeho „výmene“ muselo dôjsť z dôvodu, že obsah pôvodného úradného záznamu z č. l. 539 spisu nekorešpondoval s obsahom výpovede svedka Ď.. Z uvedeného je
obvineného zrejmé, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k zásahu do spisového materiálu contra legem za účelom zabezpečenia interných informácií dôležitých pre ďalší postup v trestnom konaní, s cieľom zosúladiť už vykonané procesné úkony, ktoré boli vo vzťahu k opisu skutkov v rozpore s realitou. V rozpore s úradným záznamom z č. l. 539 spisu je
obvineného aj výpoveď svedka pplk. Mgr. S. K., ktorý vo svojej výpovedi 15.marca 2012 uviedol, že obvinení upustili od vykradnutia bankomatu z dôvodu, že skupiny sa nesprávne pochopili ohľadom miesta ich stretnutia, avšak z úradného záznamu vyplýva, že páchatelia od trestného činu upustili z dôvodu, že pri bankomate bola osoba s baterkou. V súvislosti s uvedeným obvinený poukázal na R 17/1997 (v zmysle ktorého „úradný záznam o obsahu vysvetlenia nemožno v konaní pred súdom použiť ako dôkaz a ak je ten, kto podal vysvetlenie neskôr vypočúvaný ako svedok alebo obvinený, nesmie mu byť záznam predložený. Z toho možno vyvodiť, že na obsah úradného záznamu nemôže byť v konaní vypočúvaný ani vyšetrovateľ, ktorý záznam urobil, lebo by to znamenalo obchádzanie tohoto zákonného ustanovenia.“) a na základe toho považuje výsluch oboch svedkov - príslušníkov PZ za protizákonný. Za nezákonný považuje obvinený aj postup orgánov činných v trestnom konaní v dňoch 17. - 19. apríla 2011 pri vykonávaní operatívno-pátracej činnosti s použitím informačno-technických prostriedkov (nainštalované zariadenie na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov do osobného motorového vozidla svedka Ď.B.), čo vyplýva z úradného záznamu z 28. apríla 2011, č. l. 344 spisu. Z uvedeného je
obvineného možné domnievať sa, že svedok Ď. plnil pri skutkoch v S. úlohu agenta, čo je v rozpore s § 117 Tr. por. a z čoho vyplýva, že tieto dôkazy a na ne nadväzujúce výpovede je potrebné považovať za nezákonné. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, ak by bol zabezpečený kamerový záznam z obce S. (ktorý však prokuratúra nemá k dispozícii), mohla sa ním preukázať pravdivosť obrany obvinených v tom, že žiadne osoby sa na danom mieste nepohybovali. Nezákonný postup vidí obvinený aj v žurnalizácii spisu v prípravnom konaní, čo bolo namietané obhajobou pri preštudovaní spisu, pričom na č. l. 3617 spisu sa nachádza vyjadrenie vyšetrovateľky PZ, v ktorom je uvedené „k námietke, že v priebehu vyšetrovania nebol k dispozícii očíslovaný a zviazaný spis uvádzam, že žiadne nariadenie takúto povinnosť vyšetrovateľovi neukladá“ pričom toto tvrdenie vyšetrovateľky je
obvineného v rozpore s § 6 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní v znení neskorších predpisov a zároveň je
obvineného aj vysvetlením toho, ako je možné, že došlo k nezákonnej zámene obsahu spisu. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 7) obžaloby obvinený uviedol, že pri domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov neboli nájdené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho podiel na páchaní predmetnej trestnej činnosti, navyše, nájdené vecné dôkazy neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, čo má za následok porušenie § 270 ods. 1 Tr. por. a z toho vyplývajúcu nezákonnosť ich vykonania. Taktiež
obvineného nebolo preukázané, že veci, na ktorých bola nájdená jeho DNA, boli použité na trestnú činnosť v zmysle podanej obžaloby, pričom uvedené nebolo preukázané ani znaleckými posudkami č. p. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/521 a č. p. PPZ-1902/KEU-SL-EXP-2010 a č. p. PPZ-KEU-SL-EXP-2011/816. Obvinený taktiež opätovne poukázal na rozpory vo výpovediach svedka Ď., pričom týmto rozporom nebola
jeho názoru zo strany prokuratúry ani súdov prikladaná žiadna váha, argumentujúc pomerne veľkým počtom trestných činov, na spáchaní ktorých sa mal svedok zúčastniť.
názoru obvineného však súd nemôže bagatelizovať vzniknuté rozpory vo výpovediach svedka a konštatovať, že jeho výpovede sú v závere pravdivé a právne relevantné a teda dostatočné na preukázanie trestnej činnosti obvinených. Obvinený taktiež poukázal na zaujatosť svedka Ď. vo vzťahu k jeho osobe, pričom motív pomsty spočíva v tom, že svedka Ď. označil ako páchateľa podpálenia auta jeho bratranca T. Š., ktoré v danom čase užíval. Zaujatosť svedka Ď. vo vzťahu k nemu výrazne ovplyvňuje podmienky hodnotenia dôkazov v jeho neprospech, pričom vzťah svedka k prejednávanej veci a k stranám trestného konania, ako aj iné skutočnosti dôležité pre posúdenie nezaujatosti a hodnovernosti svedka sa v zmysle § 132 ods. 1 Tr. por. musia v každom jednom prípade skúmať a zisťovať ex officio. V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. júna 2018, sp. zn. 3To/44/2017, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 1, § 117, § 119, § 131 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 272 ods. 3 Tr. por. v jeho neprospech. Ďalej navrhol, aby dovolací súd postupom
a § 388 rozsudkom zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, rovnako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Okresnému súdu Banská Bystrica prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného S. Š. sa písomným podaním z 12. septembra 2018 vyjadril prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutia okresného súdu aj krajského súdu vo vzťahu k obvinenému S. Š. považuje za zákonné a plne odôvodnené, pričom konajúce súdy náležite vykonali dokazovanie vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, na ktorých mal obvinený S. Š. účasť, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. a výsledky vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí považuje prokurátor za zrozumiteľné a jednoznačné, pričom
jeho názoru sa konajúce súdy dostatočne vysporiadali s protiprávnym konaním a účasťou obvineného S. Š. na páchaní predmetnej závažnej trestnej činnosti páchanej organizovanou skupinou. Z tohto dôvodu sa prokurátor stotožnil s právnym posúdením protiprávneho konania obvineného Š., ako aj s výškou uloženého trestu. Postupom konajúcich súdov nedošlo
prokurátora k porušeniu práva tohto obvineného na obhajobu, a to ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní. Rovnako tak sa prokurátor nestotožnil s dovolacou námietkou obvineného o tom, že trestné konanie v predmetnej veci mal vykonať orgán, ktorý mal byť z rozhodovania v predmetnej trestnej veci vylúčený, ani s tvrdením obvineného, že konaním odvolacieho súdu došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia o predĺžení väzby obvineného, keďže
názoru prokurátora je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o väzbe dôsledne odôvodniť svoje rozhodnutie nielen z hľadiska naplnenia formálnych dôvodov väzby, ale aj z hľadiska materiálnych dôvodov väzby (dôvodnosti samotného trestného stíhania).
názoru prokurátora okresný súd vykonal náležité dokazovanie, ako aj úkony smerujúce k prevereniu výpovede svedka Ď.Š., pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné zabezpečiť znalecké skúmanie znalcom z odboru psychológie, navyše, výpoveď svedka Ď. je
prokurátora podporená ďalšími vykonanými dôkazmi a z tohto dôvodu považuje argumenty uvádzané obhajobou v tomto smere za účelové. S poukazom na uvedené nie je
prokurátora daný ani dôvod na prerušenie výkonu trestu obvineného. Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. Š.
c) Tr. por. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené. Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
por. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. [rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012]. Povedané inými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie
por.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu namieta obvinený nevykonanie obhajobou navrhovaného dôkazu spočívajúceho v znaleckom skúmaní duševného stavu svedka W. Ď. za účelom preukázania jeho nepravdivých a účelových tvrdení. K tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
1 písm. i) Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011). Zároveň platí, že ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (272 ods. 3 Tr. por.), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú [§ 274 ods. 1 Tr. por. (pozri uznesenie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 116/2014)]. Návrh na doplnenie dokazovania spočívajúci v pribratí znalca na posúdenie vierohodnosti svedka W. Ď. predniesol na hlavnom pojednávaní 21. októbra 2015 obhajca obvinených S. D. a S. Ď. JUDr. Rastislav Urbáni, pričom k tomuto návrhu sa pripojil aj obvinený A. D. (č. l. 3605 spisu). Uvedený návrh na doplnenie dokazovania bol prvostupňovým súdom
3 Tr. por. na tomto hlavnom pojednávaní odmietnutý. Odmietnutie vykonania dokazovania prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní aj odôvodnil (čo je zrejmé zo zvukového záznamu z tohto hlavného pojednávania) a otázkou hodnovernosti svedka W. Ď. sa podrobne zaoberal aj v odôvodnení svojho rozsudku (pozri najmä str. 38 a 39). Nevykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k svedkovi W. Ď. obvinený S. Š. následne namietal v podanom odvolaní, pričom s touto jeho námietkou sa odvolací súd vysporiadal na str. 19 napadnutého uznesenia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že s návrhom na doplnenie dokazovania sa prvostupňový súd a v nadväznosti na jeho rozhodnutie aj odvolací súd náležite vysporiadali. A ako už bolo uvedené vyššie, len samotné odmietnutie dôkazného návrhu strany, nemôže zakladať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Treba zároveň zdôrazniť, že ani súčasťou práva na obhajobu, ale ani práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo obvineného na rozhodnutie v súlade s jeho návrhom, predstavami alebo očakávaniami. Pokiaľ ide o ďalšie námietky, ktoré obvinený v rámci tohto dôvodu dovolania vecne uplatnil a ktorých podstata je zrekapitulovaná vyššie, tieto majú skutkový charakter, keďže sa nimi snaží dosiahnuť revíziu skutkových zistení prvostupňového súdu (ktoré si osvojil aj súd druhého stupňa a ktorých správnosť a úplnosť nemôže dovolací súd v tomto konaní iniciovanom obvineným skúmať ani meniť) a to na základe odchýlneho hodnotenia vykonaných dôkazov (najmä výpovede svedka W. Ď.). Námietky skutkovej povahy sú pritom uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por., ktorý je oprávnený použiť iba minister spravodlivosti. Najvyšší súd sa preto s týmto okruhom námietok obvineného nemohol zaoberať (primerane napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015). To sa vzťahuje aj na námietky týkajúce sa skutku v bode 7) obžaloby, ktoré podradil pod dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. a ktorých podstata spočíva v jeho tvrdení, že neboli nájdené žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali jeho podiel na páchaní trestnej činnosti. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por., v rámci ktorého obvinený namieta porušenie zásady prezumpcie neviny z dôvodu, že o jeho odvolaní rozhodoval ten istý senát krajského súdu, ktorý už 8. novembra 2017 rozhodoval o odvolaniach ostatných obvinených, poukazuje najvyšší súd v prvom rade na svoju dlhodobo ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých z nich na samostatné konanie, nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného), s konaním ostatných spolupáchateľov. Uvedená okolnosť nezakladá dôvod na vylúčenie sudcov, ktorí majú prerokovať vec proti vylúčenému spolupáchateľovi (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 30/1998). Na tomto prístupe zotrvalo trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu aj v stanovisku zverejnenom v Zbierke pod č. 15/2017, od ktorého sa senát dovolacieho súdu nemá dôvod odchýliť a
ktorého prezumpcia neviny (§ 2 ods. 4 Tr. por.) sa týka osoby obvineného v aktuálne vedenom trestnom konaní a nie je porušená, ak sa o účasti tohto obvineného na žalovanej trestnej činnosti zmieňuje výrok alebo odôvodnenie skoršieho rozhodnutia súdu, ktorým bola odsúdená iná osoba. Preto len samotná skutočnosť, že ten istý senát krajského súdu rozhodoval o odvolaní obvineného S. Š. až potom, ako už rozhodol o odvolaniach ostatných obvinených, nezakladá dôvod na vylúčenie členov senátu a z tohto dôvodu ani nemôže zakladať dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por. V intenciách odôvodnenia už zmieneného stanoviska trestnoprávneho kolégia treba zároveň zvýrazniť, že senát rozhodujúci o odvolaní obvineného S. Š. posudzoval jeho dôvodnosť autonómne, bez akejkoľvek viazanosti s jeho skorším rozhodnutím o odvolaniach pôvodne spoluobvinených. Bez povšimnutia pritom nemožno ponechať ani to, že túto procesnú situáciu zavinil práve dovolateľ, ktorý v dôsledku jeho väzobného trestného stíhania v Rakúsku bol pre odvolací súd dočasne nedosiahnuteľný. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por., namieta obvinený predovšetkým manipuláciu s úradným záznamom na č. l. 539 spisu a zmenu jeho obsahu v priebehu konania. K tomu je potrebné uviesť, že tento úradný záznam ale ani úradný záznam z č. l. 1596 - 1597 spisu neboli v konaní pred súdom vykonané ako listinné dôkazy
por. a ich prečítanie obvinený ani jeho obhajca v pôvodnom konaní nenavrhli. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. pritom môže byť naplnený len vtedy, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Keďže vyššie uvedené úradné záznamy neboli na hlavnom pojednávaní vykonané a ani neslúžili ako podklad pre rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu, nemožno sa v rámci dovolacieho konania zaoberať otázkou zákonnosti ich získania a vykonania. To isté platí aj vo vzťahu k obvineným uvádzaným vecným dôkazom, ktoré boli nájdené pri domových prehliadkach, pretože tieto taktiež neboli ako dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané, čo napokon konštatuje aj samotný obvinený v podanom dovolaní, pričom podkladom pre rozhodnutie boli zápisnice o realizovaných domových prehliadkach. K námietkam obvineného spochybňujúcim zákonnosť výpovedí svedkov pplk. Mgr. S. K. a mjr. Mgr. N. J. dovolací súd v prvom rade uvádza, že výsluch oboch týchto svedkov - pisateľov úradného záznamu navrhol práve obhajca obvineného S. Š. (ktorý bol v tom čase aj obhajcom obvinených S. D. a O. S.), a to na hlavnom pojednávaní 21. novembra 2012 (č. l. 2756 spisu). Obaja títo svedkovia boli vypočutí na hlavnom pojednávaní 15. októbra 2013, pričom výsluch svedka mjr. Mgr. N. J. namietala obhajkyňa obvineného O. S. Mgr. Katarína Pastorková (č. l. 3251 spisu). Dovolateľ ani jeho vtedajší obhajca vykonanie výsluchov týchto svedkov nenamietali a nenamietali ich ani v priebehu nasledujúceho konania. Je preto zrejmé, že vo vzťahu k tejto dovolacej námietke obvineného nie je splnená podmienka
4 Tr. por. por., v zmysle ktorej dôvody dovolania
1 písm.
4 veta prvá Tr. por. sa pritom posudzuje samostatne u každého obvineného a na konštatovanie jej splnenia je potrebné, aby bola v dovolacom konaní uplatnená okolnosť v skoršom priebehu konania skutočne vytýkaná, t. j. aby bola táto predostretá ako výhrada, a to samotným dovolateľom, nie napríklad iba jeho spoluobvineným či prokurátorom (pozri uznesenie najvyššieho súdu z 25. septembra 2017, sp. zn. 1 Tdo V 15/2016). Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na nesplnenie podmienky
4 Tr. por. nemožno túto námietku v posudzovanej veci úspešne použiť. Napriek tomu ale považuje najvyšší súd za potrebné v tejto súvislosti vo všeobecnej rovine uviesť, že
2 veta prvá Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Preto bez ďalšieho nemožno ako dôkaz vylúčiť ani výpoveď policajta vykonávajúceho služobný zákrok o skutočnostiach týkajúcich sa jeho priebehu, s výnimkou skutočností, o ktorých sa dozvedel iba z vyjadrení, resp. vysvetlení na úkone zúčastnených osôb a ktoré možno získať len výsluchom týchto osôb v zodpovedajúcom procesnom postavení (primerane pozri rozhodnutie zverejnené v Zbierke pod č. 26/1989 tr.). Podmienka
4 Tr. por. nie je splnená ani v prípade námietky obvineného, že svedok W. Ď. plnil pri skutkoch v Jelšave úlohu agenta, keďže do jeho osobného motorového vozidla bolo nainštalované zariadenie na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, a ani pokiaľ ide námietku zaujatosti v merite konajúceho senátu krajského súdu z dôvodu porušenia prezumpcie jeho neviny pri predchádzajúcom rozhodovaní o väzbe, ktorú podradil pod dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por. Napokon, vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného týkajúcej sa nesprávnej žurnalizácie spisu najvyšší súd uvádza, že táto vecne nespadá pod žiaden z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. a z tohto dôvodu sa ňou dovolací súd v rámci predmetného konania nemohol zaoberať. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že dovolanie obvineného S. Š.
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.