druhej hlavy piatej časti OSP domáhala preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa
6 zákona č. 180/1995 Z. z. rozhodol o zmene údajov schváleného registra č. 7/2009 zo dňa 16.11.2009 v k. ú. Vyšný Kručov a zároveň (vo vzťahu k návrhom žalobkyne) zamietol návrhy účastníkov konania o opravu zápisov vlastníckeho práva a grafickú opravu pozemkov E KN č. 187/111 až 187/120, 28/26 až 28/121 ako aj návrh žalobkyne na opravu umiestnenia parciel č. 187/b, 28/27, 28/26
stavu ich užívania v teréne a na opravu vlastníctva k nehnuteľnostiam v registri E KN pôvodne v pozemkovoknižnej zápisnici č. 18. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe spoločného návrhu účastníkov konania, t. j. aj žalobkyne v konaní o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v k. ú. Vyšný Kručov z dôvodu, že medzi skutočným užívaním pozemkov a zápisom vlastníckeho práva v KN sú u každého vlastníka nezrovnalosti. Žiadali o nápravu, aby zápisy parc. E KN č. 187/120, 187/111 až 187/120, 28/26 až 28/121 a „ostatné“ v časti Vyšná Roveň v KN súhlasili so skutočným stavom. Správne orgány uskutočnili rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že zápisy vlastníckeho práva a grafické zobrazenia namietaných pozemkov v grafickej časti ROEP sú správne a v súlade s listinami uloženými v zbierke listín resp. v skorších operátoch katastra. Pokiaľ žalobkyňa žiadala aj opravu umiestnenia parciel č. 187/b, 28/27 a 28/26
stavu užívania v teréne a opravu vlastníctva k nehnuteľnostiam v registri E KN pôvodne vedených v pozemnoknižnej zápisnici č. 18, žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovým stavom, grafickým a polohovým umiestnením týchto parciel podrobne zaoberal na str. 10-11 rozhodnutia. Pri spracovaní ROEP bola parcela E KN č. 28/26 (ako zvyšná časť pozemkovoknižnej parcely č. 28/b/6) zapísaná na LV č. 258 v k. ú. Vyšný Kručov zidentifikovaná na parcelu E KN č. 28/26. Zidentifikovaná bola iba zvyšná časť pozemkovoknižnej parcely mpč. 28/b/6, pretože časť tejto parcely sa už nachádzala v parcelách C KN č.55 a 59/1 (ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na základe verejných listín uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného), pričom zobrazenie parcely E KN č. 28/26 v grafickej časti ROEP je identické so zobrazením parcely mpč. 28/b/6 na pozemkovoknižnej mape, na časti ktorej sa nachádza. Pri spracovaní ROEP boli zidentifikované aj zvyšné časti pozemkovoknižných parciel mpč. 28/b/7 (na parcelu E KN č. 28/27) a mpč. 187/b (na parcelu E KN č. 187/2) z dôvodu, že časti parciel mpč. 187/b a 28/b/7 sa už nachádzali v parcelách C KN. Časť pozemkovoknižnej parcely mpč. 187/b sa nachádza v parcelách C KN č. 54 a 55 a časť mpč. 28/b/7 sa nachádza v parcele C KN č. 55, pričom tieto parcely C KN sú v katastri nehnuteľností zapísané na základe verejných listín uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zobrazenie parciel E KN č. 28/27 a 187/2 v grafickej časti ROEP je identické so zobrazením parciel mpč. 28/b/7 a 187/b na pozemkovoknižnej mape, na častiach ktorých sa nachádzajú. Žalobkyňa však parcely E KN č. 28/27 a 187/2 nadobudla až po zápise ROEP v k. ú. Vyšný Kručov. Pokiaľ žalobkyňa neskôr (v odvolaniach zo dňa 09.05.2013 a 11.11.2013) namietala posun parciel E KN č. 187/2, 28/27 a 28/26, ktoré mali
jej názoru nadväzovať na parcely C KN č. 41, 42/1, 42/2, 43, 44 a 45, treba zdôrazniť, že parcely C KN neboli predmetom ROEP, žalovaný však preskúmal zápis a zákres týchto parciel za účelom zistenia, čo spôsobilo namietaný posun parciel. Skutkovým stavom, grafickým a polohovým umiestnením parciel sa žalovaný podrobne zaoberal na str. 29-31 rozhodnutia a uviedol, že príčinou posunu boli v minulosti vykonané nesprávne identifikácie pozemkovoknižných parciel na parcely evidencie nehnuteľností EN, v súčasnosti C KN, a to: pozemkovoknižných parciel mpč. 27/2/7 a 28/b/7 pri zmluve č. RI 492/68 na parcelu EN č. 59, v súčasnosti C KN č. 41; pozemkovoknižnej parcely mpč. 187/b pri zmluve č. RI 216/68 na parcelu EN č. 60, v súčasnosti C KN č. 42/1, 42/2, 43 a 44 a pozemkovoknižnej parcely mpč. 27/2/6 pri rozhodnutí o dedičstve č. D 302/77 na parcelu EN č. 61, v súčasnosti C KN č.
účelu, ktorý stanovuje objednávateľ GP. Prvostupňový správny orgánu poukázal na GP č. 17142954-5/97 ako jeden z dôvodov možného posunu parciel, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len doplnil toto dokazovanie. Nesprávny je aj názor žalobkyne, že konanie ROEP nesplnilo svoj účel, pretože nezosúladilo stav katastra s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom. Súd poukazuje, že účelom konania ROEP je zistiť dostupné údaje o pozemkoch a údaje o právnych vzťahoch k týmto pozemkom a usporiadať tak vzťahy k nim na základe právnych listín, t. j. zosúladiť stav katastra s právnymi vzťahmi k pozemkom. Okrem toho vytkol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože bola na svojich subjektívnych právach ukrátená nešpecifikovaným spôsobom, čo nepostačuje na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie. II. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a namietala nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu tým, že správny orgán nezohľadnil v konaní predložený výpis z katastrálnej mapy z roku 1879 v dôsledku čoho boli vyvodené nesprávne závery v súvislosti s parcelou: E KN č. 187/116 - Krajská správa lesov v Solivare nie je vlastníkom parcely č. 187/a/a/6 vedenej ako orná pôda E KN č. 187/113 - nie je zapísaná ako tvrdí žalovaný, vzhľadom na odlišný tvar na starej a novej mape časť z nej zostala zapísaná parcelách C KN 144/6 - 11 patriacich rodine B.. E KN 187/12 - má oproti stavu pred ROEP väčšiu výmeru E KN 187/115 - evidentne nesprávna výmera, nakoľko dve nové parcely po ROEP majú väčšiu výmeru ako parcela pôvodná E KN 187/114 - zapísaná vo vlastníctve G. zaberá časť ich parciel E KN 27/2012 - nevlastní rodina B., ako je evidované, ale rodina J. a T. parcely z PKV č. 18 vedené na LV č. 65, 280 - 284, 322 - 324 neboli evidované vo vlastníctve rodín T. a G. ale iba rodiny J. C KN 144/10 identifikácia právneho stavu bola vykonaná na základe chybného GP, čo nie je možné, nakoľko rodina J. tým prišla o výmeru 3452 m2 E KN 300 -vznikla po výmere ale nie je zmienená v rozhodnutí. Ďalej namietala, že odôvodnením rozhodnutia na str. 40 posledný odsek bol zmenený výrok prvostupňového orgánu, konaním správneho orgánu došlo k novým pozemkovým úpravám, aj po ROEP vlastníci dotknutých parciel užívajú parcely ako pred ROEP, aj keď k nim nemajú vlastnícky vzťah, čo rozhodne nebolo cieľom zákonodarcu. Nedostatočne zistený skutkový stav vidí v tom, že žalovaný svoje rozhodnutie oprel o domnienku, že pravdepodobnou príčinou posunu parciel je geometrické zameranie W., čo je nesprávne premisa, nakoľko parcely C KN všetkých účastníkov sú usporiadané tak, ako boli vykonané pred vykonaním ROEP, čiže v dôsledku uvedeného geometrického zamerania nedošlo k žiadnym posunom. Účastníci S. a W. sa k odvolaniu vyjadrili v tom zmysle, že sa s ním plne stotožňujú a súhlasia s ním. III. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne parciel EKN 28/26, 28/27 a 187/2 poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia na str. 10 - 11, k námietkam tvrdeného posunu parciel C KN 41, 42/1, 42/2, 43, 44, 45 (ktoré neboli predmetom ROEP) a na ktoré
žalobkyne mali nadväzovať jej parcely 187/2, 28/27, 28/26 uviedol, že príčinou posunu boli v minulosti nesprávne vykonané identifikácie pozemkovoknižných parciel a parcely evidencie nehnuteľností (v súčasnosti E KN), výpis katastrálnej mapy „spred ROEP z roku 1789“ nemôže preukazovať nadväzovanie týchto parciel, lebo ani v roku 1789 takto identifikované parcely neexistovali. V dôsledku nesprávnej identifikácie pozemkovoknižných parciel v minulosti uvedené parcely nepatriace do ROEP nenadväzujú na parcely zidentifikované v rámci ROEP správne. K odvolacím dôvodom vo vzťahu k parcelám E KN 187/116, 187/113, 187/112, 187/115, 187/114, 27/212 namietol, že sa týkajú skutočností, ktoré neboli predmetom žalobných dôvodov a naviac sú vo vlastníctve iných osôb, ako žalobkyňa. K námietke týkajúcej sa zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia odôvodnením rozhodnutia žalovaného, v súvislosti s poukazom na opravu identifikácie parcely mpč 28/2 zapísanej v PKV č. 5 na parcelu E KN č. 28/2 namiesto správnej mpč. 28/b/2 zapísanej v PKV 108 zidentifikovanej na parcely E KN č. 28/2 a 28/102 uviedol, že predmetná parcela nie je vo vlastníctve žalobkyne. Zdôraznil, že neoprel svoje rozhodnutie v súvislosti s posunom parciel žalobkyne o domnienku, že príčinou je GP W. č. 17142954-5/97 iba poukázal na chybnú identifikáciu pozemkovoknižnej parcely mpč. 27/b/a/b na parcely C KN vo vlastníctve iných vlastníkov. V konaní bolo preukázané, že posun parciel v hone „Vyšná roveň“ sa týka parciel C KN a nie parciel E KN preto neboli dôvody na zmenu ROEP v k. ú. „Vyšný Kručov“. IV. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26 februára 2019
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Základnými limitmi súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy je viazanosť rozsahom žalobných dôvodov (§ 49 ods. 2 OSP, 250h ods. 1 ), pričom rozsah týchto dôvodov nie je možné po uplynutí lehoty na podanie žaloby rozširovať a súd ich nad rámec žaloby nevyhľadáva a zároveň skutočnosť, že žalobca sa môže domáhať zrušenia rozhodnutia len na základe tvrdenia a preukázania ohrozenia alebo porušenia svojich subjektívnych práv (247 ods. 1 OSP). Nie je preto možné akceptovať prípadný žalobný dôvod poukazujúci na tvrdené porušenie práv tretích osôb.
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií 2) (ďalej len „pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra.
zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam 14a) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.
1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. V. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.03.2014, ktorým ako príslušný správny orgán vo veci účastníkov konania (vymenovaných pod č. 1. až 12.)
zák. č. 180/1995 Z. z. v k. ú. Vyšný Kručov zamietol odvolania účastníkov konania K., W. a S. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru č. C 4/2012/Lu zo dňa 23.10.2013 ktorým
6 zákona č. 180/1995 Z. z. rozhodol o zmene údajov schváleného registra č. 7/2009 zo dňa 16.11.2009 v k. ú. Vyšný Kručov a zároveň zamietol návrh účastníkov konania zo dňa 28.06.2012 a 03.07.2012 o opravu zápisov vlastníckeho práva a grafickú opravu pozemkov E KN č. 187/120, 187/111 až 187/120, 28/26 až 28/
výkazu výmer geometrického plánu a v právnej listine by vyjadrili súhlas s novo navrhovaným riešením deľby parciel.“ Vysporiadanie, a tým aj ťarchu finančných nákladov však prenechal na dotknutých vlastníkov, vrátane žalobkyne. Pritom tento stav žalobkyňa ani ostatní dotknutí účastníci nezapríčinili. Vzhľadom na závery o GP W. boli v rámci konania ROEP z katastra nehnuteľností prevzaté chybné údaje, a tým bol aj celý ROEP chybne spracovaný. Konanie o ROEP nesplnilo svoj účel, nakoľko nielenže nezosúladilo stav katastra nehnuteľností s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom, ale spôsobilo aj roztrieštenie (rozdrobenie) vlastníctva k pozemkom. VI. Krajský súd sa pri svojom rozhodovaní stotožnil so závermi žalovaného správneho orgánu na ktorých bolo založené napadnuté rozhodnutie. Rozsah žalobných dôvodov zhrnul tak, že žalobkyňa namietala, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a konal v rozpore s § 3 ods. 1, 3 a 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, keď sa nezaoberal príčinou posunu parciel a teda geometrickým plánom W. č. 17142954-5/97, nezisťoval na akom podklade sa toto geometrické meranie uskutočnilo, aj keď prvostupňový správny orgán pripustil, že k posunu parciel č. E KN 187/b, 28/27 a 28/26 vo vlastníctve žalobkyne naozaj došlo, vzhľadom na záver o posune parciel žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie nedostatočne skutkovo a právne odôvodnil. Krajský súd skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe spoločného návrhu účastníkov konania, t. j. aj žalobkyne v konaní o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v k. ú. Vyšný Kručov z dôvodu, že medzi skutočným užívaním pozemkov a zápisom vlastníckeho práva v KN sú u každého vlastníka nezrovnalosti. Žiadali o nápravu, aby zápisy parc. E KN č. 187/120, 187/111 až 187/120, 28/26 až 28/121 a „ostatné“ v časti Vyšná Roveň v KN súhlasili so skutočným stavom. Správne orgány uskutočnili rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že zápisy vlastníckeho práva a grafické zobrazenia namietaných pozemkov (príslušné parcely zapísané na LV č. 65, 280, 324, 281, 323, 282, 283, 322, 284, 383) v grafickej časti ROEP sú správne a v súlade s listinami uloženými v zbierke listín resp. v skorších operátoch katastra. Pokiaľ žalobkyňa žiadala aj opravu umiestnenia parciel č. 187/b, 28/27 a 28/26
stavu užívania v teréne a opravu vlastníctva k nehnuteľnostiam v registri E KN pôvodne vedených v pozemnoknižnej zápisnici č.
jej názoru nadväzovať na parcely C KN č. 41, 42/1, 42/2, 43, 44 a
účelu, ktorý stanovuje objednávateľ GP. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich subjektívnych právach, toto tvrdenie nijako nekonkretizovala Na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby však nepostačuje všeobecná citácia ustanovení Správneho poriadku, žalobkyňa neodôvodnila ako bola na svojich subjektívnych právach rozhodnutiami správnych orgánov ukrátená a aké právne predpisy správne orgány porušili, keď vydali napadnuté rozhodnutia. Krajský súd vyhodnotil ako nesprávny názor žalobkyne, že konanie ROEP nesplnilo svoj účel, pretože nezosúladilo stav katastra s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom. Krajský súd zdôraznil, že účelom konania ROEP je zistiť dostupné údaje o pozemkoch a údaje o právnych vzťahoch k týmto pozemkom a usporiadať tak vzťahy k nim na základe právnych listín, t. j. zosúladiť stav katastra s právnymi vzťahmi k pozemkom. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/37/2013,
ktorého správny orgán nemôže zasahovať do znenia zmlúv a listín, ktoré boli zapísané do katastra, a tým vlastne meniť predmet prevodu, alebo jeho časť; môže len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise do katastra. Právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisov evidovaných v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému žalobkyňou, je určovacia žaloba. VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny a odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správneho orgánu a námietkami žalobkyne. Len pre úplnosť dodáva, že existenciou a údajmi uvedenými v žalobkyňou predloženej kópii katastrálnej mapy spred roku 1879 preukazujúcimi
nej grafické usporiadane parciel C KN č. 41, 42/1, 42/2, 43, 44, 45 a parciel E KN č. 28/26, 28/27 a 187/2 sa opakovane správne orgány vysporadúvali so záverom, že tieto na seba nikdy nenadväzovali a v roku 1879 ani neexistovali. Na seba nadväzovali iba pôvodné pozemkovoknižné parcely mpč. 27/2/6, 27/2/7, 28/b/6, 28/b/7, 187/2 ktoré boli zidentifikované na parcely EN, neskôr C KN a E KN, ale v dôsledku nesprávnej identifikácie v minulosti už nenadväzujú na parcely E KN zidentifikované v rámci ROEP. K jednotlivým parcelám namietaným na str. 2 - 4 (neočíslované strany) odvolania súd poukazuje na vyššieuvedenú viazanosť rozsahom žalobných dôvodov, povinnosti preukázať ujmu na individuálnych právach účastníka a správnosť postupu žalovaného v súvislosti s relevantnými nehnuteľnosťami. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že odôvodnením druhostupňového rozhodnutia došlo k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia, táto námietka je už zo svojej podstaty nelogická, naviac sa týkala nehnuteľnosti nepatriacej žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa vyslovila názor, že napadnutým rozhodnutím došlo k pozemkovým úpravám a konanie nebolo vedené
1 zák. č. 180/1995 Z. z., najvyšší súd môže len poukázať na znenie ust. § 7 zák. č. 180/1995 Z. z. opakovane uvádzané a vysvetľované tak v rozhodnutiach správnych orgánov ako aj v rozhodnutí krajského súdu. Rovnako je irelevantné požadované dokazovanie ohľadom GP W., nakoľko posun parciel sa týkal parciel C KN a nemal význam pre zmenu údajov ROEP, čiže vecne súvisiaca odvolacia námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia žalovaného nemá žiadne opodstatnenie. VIII. Keďže
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania, nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 a § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol, procesne úspešnému žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona, a vzhľadom osobitosti právnej úpravy rozhodovania o trovách konania pri súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov
druhej hlavy piatej časti OSP nebolo možné priznať náhradu trov konania ani pribratým účastníkom konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.