← Slovensko

uložení pokuty 1 000 000 eur zákon o potravinách

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Asan/20/2017 Identifikačné číslo spisu: 1015201176 Dátum vydania rozhodnutia: 05.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015201176.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2041/2015 zo dňa

  1. júla 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/173/2015-57 zo dňa
  2. júla 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/173/2015-159 zo dňa
  3. novembra 2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/173/2015-57 zo dňa
  4. júla 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/173/22015-159 zo dňa
  5. novembra 2017 tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2041/2015 zo dňa
  6. júla 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Návrh žalobcu na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na začatie prejudiciálneho konania z a m i e t a. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odôvodnenie
  7. 1.1 Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2041/2015 zo dňa 09.07.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2015/00059-3 zo dňa 24.04.
  8. Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce svojím rozhodnutím č. 2015/00059-3 uložila žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 € podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“). 1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. 1.3 Krajský súd sa plne stotožnil s úvahou žalovaného v tom smere, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie legis absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, pričom pri rovnakých sadzbách pokút to znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak je jedným protiprávnym konaním, či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. 1.4 Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 1.5 Krajský súd poukázal taktiež na zásadu materiálnej pravdy, zakotvenú nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale premietnutú aj v ďalších jeho ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, a to z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval počas celého konania, krajský súd konštatoval, že z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nesporne vyplynulo, že tieto sa námietkami žalobcu zaoberali, zaujali k nim svoje stanovisko a uviedli ako sa s nimi v konečnom dôsledku vysporiadali. Krajský súd preto túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 1.6 Ohľadom zisteného skutkového stavu krajský súd uviedol, že v danom prípade boli nesporne a dostatočne preukázané nedostatky v prevádzkovej hygiene, nehygienický predaj pekárenských výrobkov, umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených alebo neoznačených, potravín klamlivo označených a predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. K otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu krajský súd dodal, že dodržiavanie zákonom stanovených podmienok výroby, prevádzkovej hygieny, balenia alebo umiestňovania na trh potravín správne označených, ako aj predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti predstavuje právnu povinnosť prevádzkovateľa, za ktorej porušenie prevádzkovateľ zodpovedá objektívne, bez ohľadu na okolnosti, ktoré porušenie tejto povinnosti bezprostredne zapríčinili, to znamená, že v danom prípade sa zavinenie neskúma. Krajský súd taktiež považoval za potrebné uviesť, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, čím by mohli ohroziť zdravie spotrebiteľa, môžu však meniť svoju kvalitu, pričom sa nejedná len o tvar, chuť a konzistenciu, ale znižuje sa ich biologická hodnota, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými, a tým sú porušené jeho práva na trhu potravín, zvlášť v prípade, že sa predávajú veľmi dlhý čas po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti, tak ako to bolo aj v danom prípade (3 až 36 dní). Vnútorný kontrolný systém žalobcu má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva. Je povinný zabezpečiť cez svojich zamestnancov kontrolu potravín a potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti z predajnej plochy vyradiť. 1.7 V súvislosti s nesúhlasením žalobcu s použitou právnou kvalifikáciou žalovaného v rozhodnutí, keď skutková podstata správneho deliktu vymedzená v § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách vymedzuje sankciu za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovanie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, pričom v uvedenom prípade žalovaný konštatoval porušenie povinností v zázemí predajne a nie v priestoroch výroby potravín a manipulovania s potravinami, krajský súd uviedol, že v priestore určenom na uchovávanie potravín nevyhnutne musí dochádzať k manipulácii s potravinami, čo vyplýva z účelu ich použitia. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný v tomto smere správne vyhodnotil námietku, keď poukázal na to, že
  9. hlava Potravinového kódexu SR má síce názov „Zásady správnej výrobnej praxe“, ale upravuje hygienické opatrenia nielen v procese výroby, ale aj manipulácie a obehu výrobkov. Už samotné uloženie tovaru do priestorov skladu je manipulácia, nehovoriac o jeho ďalšom použití z pohľadu skladovania, rozbaľovania, kontroly, vykladania a dopĺňania tovaru do regálov na predajnej ploche. Všetky priestory patriace k takej prevádzkarni, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. Názor prezentovaný žalobcom, že znenie skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách sa vzťahuje iba na povinnosti určené pre oblasť hygieny výroby nie je správny, a preto s ním spojenú námietku krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. 1.8 Pokiaľ ide o námietku žalobcu spojenú s nezabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, krajský súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že platná legislatíva hovorí o všeobecných predpisoch, zásadách a požiadavkách potravinového práva, a teda neurčuje aký konkrétny rozmer má mať zariadenie, stroj, regál a ani z akého materiálu majú byť skonštruované. Zároveň je v legislatíve uvedené, že prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi a je na prevádzkovateľovi, akým spôsobom naplní tieto ustanovenia a preukáže ich dodržiavanie. Národná legislatíva určuje, že prevádzkovateľ môže nebalené pekárske výrobky predávať iba prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, pričom táto povinnosť je bližšie upravená vo vykonávacom predpise, konkrétne v § 5 ods. 3 vyhlášky č. 24/2014 Z. z., v zmysle ktorej „nebalený pekársky výrobok určený na predaj samoobslužným spôsobom sa musí ponúkať na predaj v zariadení s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť pri dodržaní zásad hygienického predaja“. V prípade žalobcu bolo zistené, že chleby určené na predaj samoobslužným spôsobom boli uložené na policiach na drevených mriežkach v regáli so štyrmi policami, bez ochranného krytu, na základe čoho správny orgán logicky vyvodil, že policu nad pekárskymi výrobkami, ktorá je navyše užšia ako polica pod ňou, nie je možné považovať za ochranný kryt, pretože pri samoobslužnom predaji nechráni nebalené pekárske výrobky pred nečistotami od zákazníka z prostredia (z odevov, vlasy, prach a pod.). Napriek tomu žalobca nesúhlasil s tvrdením a právnou kvalifikáciou žalovaného, vzhľadom na vyššie zmienenú konštatáciu krajský súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. 1.9 Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania mal krajský súd preukázané, že kontrolu vykonali dvaja inšpektori ŠVPS SR, dvaja inšpektori územne príslušnej RVPS Michalovce a na základe príslušného poverenia ŠVPS SR inšpektor RVPS Banská Bystrica s tým, že záznam o úradnej kontrole zo dňa 25.10.2014 bol s preukázanými kontrolnými zisteniami bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu, odstúpený na ďalšie konanie vecne a miestnej príslušnej RVPS Michalovce. Rovnako bolo nesporné, že predmetná kontrola nebola vykonávaná v režime správneho konania a ani nebolo v rámci kontroly vydané žiadne rozhodnutie. Následne RVPS Michalovce začala voči žalobcovi na základe skutočností zistení pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 25.10.2014 upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 24.03.2015 doručeným žalobcovi dňa 26.03.2015 správne konanie. RVPS Michalovce vec posúdila a vydala v prvom stupni rozhodnutie č. 2015/00059-3 zo dňa 24.04.2015, ktoré žalovaný v odvolacom konaní potvrdil. Krajský súd sa v tomto smere stotožnil so žalovaným, že takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách a správneho poriadku, pretože o odvolaní nerozhodol orgán, ktorý v tejto veci rozhodoval v prvom stupni. 1.10 Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, krajský súd konštatoval, že v danom prípade bola sankcia uložená na spodnej hranici zákonného rozpätia (od 1 000 000 € do 5 000 000 €). Správne orgány pri ukladaní sankcie postupovali v súlade so zákonom o potravinách. Starostlivo zistili všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty. Žalovaný pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na minulosť prevádzkovateľa konštatujúc, že ide o opakované protiprávne konanie, pričom poukázal na prípady, kedy mu boli v minulosti uložené pokuty.
  10. 2.1 Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ SSP a žiadal, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2041/2015 zo dňa 09.07.2015 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne žalobca žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.2 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že uloženie miliónovej pokuty odporuje zásadám správneho trestania. Poukázal na to, že tzv. správne trestanie spadá pod rozsah „trestného obvinenia“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a preto sa na ukladanie miliónovej pokuty musia primerane aplikovať základné zásady trestného práva, vrátane princípu primeranosti a individualizácie trestov. 2.3 Podľa názoru žalobcu, krajský súd v napadnutom rozsudku neprihliadol na zásady primeranosti a individualizácie sankcie a miliónová pokuta je vzhľadom na okolnosti daného prípadu zjavne neprimeraná. Súd dokonca § 195 SSP ako osobitné ustanovenie týkajúce sa správneho trestania vôbec neaplikoval. 2.4 Žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na potrebu aplikácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (ďalej len „Nariadenie“), konkrétne čl. 55 ods. 1, ktorý ukladá členským štátom povinnosť stanoviť sankcie za porušenie potravinového práva, ktoré majú byť účinné, úmerné a odradzujúce. 2.5 Miliónová pokuta za výskyt niekoľkých kusov tovaru na regáloch prevádzkarne krátko po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, vychádzajúca z predchádzajúcich pokút 1 200 € a 2 000 €, je zjavne neúmerná a neprimeraná. Podľa žalobcu je priam nemožné argumentovať, že takáto sankcia zohľadňuje závažnosť a okolnosti konkrétneho prípadu a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Navyše, porušenie týkajúce sa dátumu minimálnej trvanlivosti pôvodne nepatrilo medzi závažnejšie delikty podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Preto aj keby § 28 ods. 8 zákona o potravinách neumožňoval uloženie nižšej pokuty ako 1 000 000 €, správne orgány, ako aj krajský súd mali povinnosť podľa žalobcu vykladať toto ustanovenie v súlade s čl. 55 ods. 1 Nariadenia v spojení s čl. 51 ods. 1 a čl. 49 ods. 3 Charty základných práv európskej únie (ďalej len „Charta“), ktoré majú prednosť pred týmto zákonným obmedzením. 2.6 Žalobca ďalej namietal, že uložená pokuta vychádza z tzv. asperačnej zásady, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil za protiústavnú. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/011 zo dňa 28.11.2012 s tým, že krajský súd mal naň prihliadať. V prejednávanej veci sa aplikáciou § 28 ods. 8 zákona o potravinách až 1000-násobne zvýšila dolná hranica sankcie za konkrétny iný správny delikt, čo zakladá značnú nerovnováhu medzi ochranou verejného záujmu a základnými právami žalobcu v jeho neprospech. Asperačná zásada v namietanom znení neumožňovala dostatočnú individualizáciu trestu. Nezakotvovala totiž možnosť, ale bezvýnimočnú povinnosť súdu v prípade súbehu trestných činov aplikovať zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby, a to nad rámec pôvodných medzí zákonnej trestnej sadzby. 2.7 Ústavný súd Slovenskej republiky sa asperačnou zásadou zaoberal aj v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/09, a to v súvislosti s aplikáciou zásady známej pod názvom „trikrát a dosť“. Obdobne, nakoľko ide o výklad zásady týkajúcej sa ukladania trestov, mal krajský súd v zmysle § 195 SSP na závery nálezu Ústavný súd SR sp. zn. PL. ÚS 6/09 prihliadať ex offo, resp. sa s nimi riadne vysporiadať, čo však neurobil. Ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách podľa žalobcu príliš generalizuje prípady, na ktoré sa má vzťahovať výnimočne vysoká pokuta, t.j. spája do jednej kategórie porušenia rôzne významných povinností. Z tohto dôvodu príliš vysoká dolná hranica pokuty prakticky znemožňuje individualizovať uložený trest a dodržať primeranú rovnováhu medzi ochranou spoločnosti pred závažným protiprávnym konaním a ochranou žalobcu pred neprimeraným trestom. 2.8 Uloženie miliónovej pokuty odporuje podľa žalobcu aj zásade proporcionality. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval nálezmi Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/02 zo dňa 13.08.2002 a sp. zn. PL. ÚS 12/03 zo dňa 10.03.
  11. Uložená pokuta nespĺňa kritérium potrebnosti (nevyhnutnosti) a primeranosti. Preventívny a represívny cieľ pokuty možno totiž dosiahnuť aj pri nižšej výške pokuty, pričom dolná hranica pokuty 1 000 000 € (ktorá podstatne prekračuje Ústavným súdom ČR neakceptovateľnú výšku 18 500 €, resp. 7 400 €) neumožňuje dostatočne individualizovať trest vo vzťahu k porušenej povinnosti a takto zohľadniť závažnosť správneho deliktu a jeho dopad na žalobcu. 2.9 Žalobca namietal, že pokuta bola uložená i v rozpore so zásadou správneho trestania, v zmysle ktorej páchateľ správneho deliktu nemá mať horšie postavenie ako páchateľ trestného činu. Konkrétne, zatiaľ čo trestné právo postihuje spoločensky najzávažnejšie delikty, správne právo je orientované na postih menej závažných, resp. menej škodlivých konaní - priestupkov a iných správnych deliktov. 2.10 Krajský súd, ako aj správne orgány podľa žalobcu aplikovali zákon o potravinách v rozpore s princípom tzv. racionálneho zákonodarcu vrátane princípu „v pochybnostiach miernejšie“. V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal významom slov opätovný a opakovaný, pričom dospel k záveru, že v zmysle princípu racionálneho zákonodarcu pojmy opätovný a opakovaný nemôžu byť synonymá. Ak zákonodarca používa oba tieto pojmy súbežne, musí na to existovať právne relevantný dôvod. Možno preto pripustiť výklad, podľa ktorého opätovné porušenie znamená, že právna norma bola porušená znovu, t.j. ešte aspoň jedenkrát, zatiaľ čo pri opakovanom porušení sa porušenie niekoľkokrát opakuje, t.j. ešte aspoň dvakrát. Úmyslom zákonodarcu mohlo byť rozlišovanie medzi postihovaním recidívy jednotlivých kategórií iných správnych deliktov. Konkrétne, kým pri recidíve menej závažných porušení postačuje na zvýšenie hranice pokuty jedno opätovné porušenie povinností, v prípade závažnejších deliktov, za ktoré hrozia podstatne vyššie pokuty, sa vyžaduje ich opakované porušenie, teda minimálne dvakrát v období jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4, resp. 7 zákona o potravinách. 2.11 Žalobca namietal, že uložená pokuta odporuje princípu jednoznačnosti a predvídateľnosti právnej úpravy, je predčasná a taktiež odporuje Dohovoru v kontexte slobody podnikania a práva na ochranu majetku. Podľa žalobcu výška sankcií od 1 000 000 € až do 5 000 000 € ukladaných povinne podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách predstavuje neprimeraný (neproporcionálny) zásah do vlastníckeho práva, a to najmä vzhľadom na to, že takáto právna úprava - neumožňuje reálne zohľadniť okolnosti individuálneho prípadu, - paušálne ukladá povinnosť uložiť minimálne pokutu vo výške 1 000 000 €, - vzťahuje sa na porušenie povinnosti rôzneho druhu a závažnosti (§ 28 ods. 4), pričom medzi nimi nerobí z hľadiska ukladania pokuty rozdiel, - ukladanie takýchto vysokých sankcií nie je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa (ochrana spotrebiteľa), a ani v praxi nemohol vzniknúť legitímny dôvod na ukladanie takýchto sankcií, - počas predchádzajúcej právnej úpravy zákona o potravinách, do
  12. marca 2013, neboli rozhodovacej praxi orgánov úradnej kontroly potravín ukladané pokuty vo výškach blízkych horným hraniciam sadzieb pokút, či už pri prvom, alebo opakovanom porušení povinností a ani nebol zintenzívnený počet kontrol, - je opatrením, ktoré možno označiť za vyvlastnenie (svojvoľnú konfiškáciu) de facto, - vysoké pokuty majú zjavne represívny účel, nakoľko sú pre žalobcu likvidačné a preventívny a výchovný charakter pokuty je tým minimalizovaný. 2.12 Žalobca mal za to, že krajský súd, ako aj správne orgány nesprávny posúdili, či sklad, kde dochádza k nakladaniu s odpadom, možno považovať za priestor, kde dochádza k manipulácii s potravinami. Nebezpečný odpad je inštitútom odpadového práva a je upravený vo vyhláške č. 365/2015 Z. z. Nebezpečný odpad predstavuje jednu z kategórie odpadov s osobitným označením, osobitným režimom skladovania a pod. Už samotná skutočnosť, že išlo o miesto, kde sa nakladalo s odpadom, vylučuje možnosť posudzovať a kvalifikovať daný stav ako stav, ktorý je v rozpore príslušnými ustanovenia zákona o potravinách a Nariadenia o hygiene, keď v danom prípade nešlo o manipuláciu s potravinami, ale o odpad, ktorý sa riadi zákonom o odpadoch a nie zákonom o potravinách. Uvedenými zisteniami nemohlo a ani nenastalo porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadaviek na hygienu výroby potravín, manipulovanie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Nie všetky priestory patriace prevádzkarni je možné a nutné považovať za potravinárske priestory. V tomto prípade ide o priestory, ktoré spadajú pod režim zákona o odpadoch. Odpadové hospodárstvo nespadá pod kontrolnú činnosť orgánov úradnej kontroly podľa zákona o potravinách, a preto odpadom žalobca nemohol naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. 2.13 Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu i správnych orgánov v otázke nezabezpečenia hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. V prvom rade záver krajského súdu podľa žalobcu nerieši samotnú podstatu sporu. Základ sporu v otázke predaja nebaleného pečiva tkvie v neurčitosti a nepreskúmateľnosti rozsudku i napadnutých správnych rozhodnutí, podľa (čoho) akých kritérií žalovaný a prvostupňový správny orgán určili mieru rizika kontaminácie nebaleného pečiva a (sankciu) za predaj nebaleného pečiva nehygienickým spôsobom, keď ani úplné prekrytie nebaleného pečiva nevylučuje riziko kontaminácie nebaleného pečiva. 2.14 Odôvodnenie skutočnosti, prečo použité technické zariadenie žalobcu nevyhovuje zákonu musí byť dostatočne presvedčivé. Rozsudok, jeho odôvodnenie, ani rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu jednoznačne nestanovuje, ako má byť zabezpečený predaj nebaleného pečiva v technickom zariadení z hľadiska naplnenia účelu zákona - zabránenia šírenia možnosti kontaminácie predávaných výrobkov pri súčasnom dodržaní požiadavky zabezpečenia prúdenia vzduchu v nich. Samotná požiadavka technického zariadenia je neurčitá (a tiež nevykonateľná), keď prvá podmienka vylučuje súčasné splnenie druhej podmienky. 2.15 Žalobca namietal, že bola porušená dvojinštančnosť správneho konania. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že predmetná kontrola sa neriadila správnym poriadkom, a teda nebola vykonávaná v režime správneho konania. Správny poriadok sa subsidiárne použije vždy, ak ide o konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Je nesporné, že poverení inšpektori reprezentujú štátny orgán (ŠVPS) a nejde o súkromnú iniciatívu fyzických osôb. Voči žalobcovi bol prvý úkon urobený v momente, keď sa jednotliví inšpektori legitimovali svojimi povereniami na výkon kontroly. V tomto prípade ide nepochybne o postup v zmysle zásady oficiality, ktorý priamo vyplýva a riadi sa vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku. Rozdiel medzi kontrolou podľa zákona o potravinách a podľa správneho poriadku spočíva v tom, že kým zákon o potravinách priamo oprávňuje zamestnanca veterinárnej a potravinovej správy na výkon kontroly na základe preukazu zamestnanca, v prípade osobitného útvaru sa predpokladá poverenie a postup podľa § 6 ods. 2 správneho poriadku. Kým v prvom prípade ide o konanie zo zákona, v druhom prípade ide konanie na základe zákona. 2.16 Záverom žalobca namietal, že v napadnutom rozsudku krajského súdu absentujú podpisy členov senátu, ako aj uvedenie ich mena a priezviska v závere rozsudku. 2.17 Žalobca spolu s podanou kasačnou sťažnosťou podal aj návrh na prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ v znení: - je v súlade s požiadavkou úmernosti uvedenej v článku 55 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z
  13. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá, v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 882/2004“), a primeranosti podľa čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) taký rozsah sankcií podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktorý záväzne stanovuje uloženie pokuty v minimálnej výške 1 000 000 €, a to až 5 000 000 € ? - je v súlade s požiadavkou úmernosti uvedenej v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a primeranosti podľa čl. 49 ods. 3 Charty taký systém sankcií, ktorý za opakované porušenie ustanovení právneho predpisu rôznej povahy a závažnosti záväzne stanovuje uloženie pokuty v minimálnej výške 1 000 000 €, a to až do 5 000 000 € ? - je v súlade s požiadavkou úmernosti uvedenej v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a primeranosti podľa čl. 49 ods. 3 Charty taký systém sankcií, ktorý nepripúšťa zohľadnenie poľahčujúcich okolností v prospech subjektu, ktorý porušil právny predpis, a stanovuje uložiť takémuto subjektu pokutu v minimálnej výške 1 000 000 €, a to až do 5 000 000 € ?
  14. 3.1 Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, doručenej krajskému súdu dňa 04.11.2016 navrhol, aby Najvyšší súd SR ako súd kasačný kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a obsahuje všetky predpísané náležitosti. 3.2 V odôvodnení vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti žalobca predniesol už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ako aj v žalobe proti druhostupňovému správnemu rozhodnutiu. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, podľa ktorého sú formulácie uvedené v § 28 ods. 6, 7, 8 (opätovné a opakované) zákona o potravinách nejednoznačné, a mal by sa aplikovať princíp „v pochybnostiach miernejšie“. Uvedené námietky považoval žalovaný za účelové, pretože je zrejmé, aký cieľ sledoval zákonodarca zavedeným systémom sankcionovania správnych deliktov v zákone o potravinách. Ustanovenia § 28 ods. 6, 7, 8 predstavujú tzv. kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dopĺňajú základné skutkové podstaty uvedené v ods. 1, 2, 3, 4 a z dôvodu opakovanosti konania sprísňujú postih za vymedzené správne delikty. Uplatnenie týchto ustanovení je obmedzené jednoročnou lehotou, ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty, počas ktorej orgán úradnej kontroly potravín zistí opätovné porušenie tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta týmto rozhodnutím. Dikcia týchto zákonných ustanovení je zrejmá, jasná a nepripúšťa žiadny iný výklad. V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané trojnásobné porušenie tej istej povinnosti tak, ako to predpokladá § 28 ods. 7 a 8 zákona o potravinách a správne orgány nemali o takomto konaní žiadne pochybnosti. 3.3 Pri nedodržaní predpisov musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť sankciu. Tým, že zákonodarca nezakotvil v ustanovení § 28 ods. 1 až 4 zákona o potravinách text, že správny orgán „môže uložiť pokutu“, vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. Aplikácia § 28 ods. 13, 14 zákona o potravinách v prejednávanom prípade neprichádza do úvahy, keďže prevádzkovateľovi neboli ukladané opatrenia rozhodnutím orgánu úradnej kontroly potravín v správnom konaní podľa § 19 uvedeného zákona. 3.4 Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že pokuta bola uložená predčasne, pretože nebolo rozhodnuté o námietke podanej prevádzkovateľom proti opatreniam uloženým počas úradnej kontroly potravín. Ustanovenie § 20 ods. 11 zákona o potravinách nemá charakter rozhodovania o tzv. predbežnej otázke a nemožno tu hovoriť o zásade zákonnosti postupu ukladania sankcií. Účelom tohto ustanovenia je v čo najkratšej dobe posúdiť správnosť opatrení uložených inšpektormi počas kontroly tak, aby v prípade ich pochybenia nevznikla prevádzkovateľovi neodôvodnená škoda. V prejednávanom prípade žiadna námietka proti uloženým opatreniam podaná nebola. 3.5 Z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas úradnej kontroly potravín dňa 25.10.2014 v prevádzkarni Supermarket TESCO Veľké Kapušany bolo podľa žalovaného dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosti a požiadavky v oblasti prevádzkovej hygieny tým, že nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových priestorov, keďže v zázemí predajne v priestore skladu boli zistené nečistoty - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet; ďalej bol zistený záchyt myši v deratizačnej staničke č. 2 pri umývadle v mieste, kde bola skladovaná čerstvá zelenina a ovocie; mraziaci box, v ktorom boli uskladnené mrazené zmrzliny a krémy, hlbokozmrazená hydina, mrazená zelenina a hlbokozmrazené pekárske polotovary bol preplnený; rovnako bol preplnený aj chladiaci box, kde boli umiestnené mliečne výrobky - potraviny boli uložené v kovových klietkach a to takým spôsobom, že celý priestor boxov bol preplnený až po vstupné dvere, bez umožnenia vykonávania kontroly potravín a manipulácie s nimi. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. 3.6 Podľa názoru žalovaného žalobca vychádzal z nesprávneho názoru, že znenie skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách sa vzťahuje iba na povinnosti určené pre oblasť hygieny výroby. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako účelové, vychádzajúce z vytrhnutia niektorých pojmov z celého kontextu formulácií. Poukázal na skutočnosť, že
  15. hlava Potravinového kódexu SR má síce názov „Zásady správnej výrobnej praxe“, ale upravuje hygienické opatrenia nielen v procese výroby, ale aj manipulácie a obehu výrobkov. 3.7 Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že neuskutočňuje výrobu potravín a dokonca s potravinami, ktoré sú určené na umiestňovanie na trh nemanipuluje. Priestory v zázemí predajne v priestore skladu - v mieste uloženia kontajneru na nebezpečný odpad, pod kovovými paletami, pri deratizačnej staničke č. 3 a č. 1, kde boli zistené nečistoty - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet, sú potravinárske priestory a aj tieto priestory patriace k prevádzkam sa musia udržiavať v čistote a dobrom stave údržby. Zázemie predajne v priestore skladu prevádzky patrí do skladových priestorov, kde sú uložené potraviny, a postupne dochádza k ich dopĺňaniu do predajných priestorov podľa spotrebiteľského dopytu, preto nemožno tvrdiť, že tam nedochádza k manipulácii s tovarom. Už samotné uloženie tovaru do priestorov skladu je manipulácia, nehovoriac o jeho ďalšom použití z pohľadu skladovania, rozbaľovania, kontroly, vykladania a dopĺňania tovaru do regálov na predajnej ploche. Všetky priestory patriace k takej prevádzkarni, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že v konaní nebolo preukázané, že došlo ku kontaminácii skladovaných potravín a následne k narušeniu ich kvality alebo bezpečnosti, avšak pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách sa takéto zistenie ani nevyžaduje. Právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. 3.8 Žalobca poukázal na to, že kontrola bola vykonávaná v zázemí prevádzky, kde sa nakladalo s nebezpečným odpadom a s prepravnými obalmi (paletami), išlo teda o miesto, kde dochádza k zhromažďovaniu a triedeniu odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), a preto tieto priestory mali byť kontrolované podľa uvedeného právneho predpisu a nie podľa predpisov potravinového práva. Žalovaný s uvedeným argumentom nesúhlasil. Uviedol, že zákon o odpadoch je základným, avšak nie jediným predpisom, ktorý upravuje oblasť odpadov. Keďže problematika vzniku a nakladania s odpadmi sa týka rôznych odvetví a rôznych druhov odpadov, uvedené otázky sú riešené aj inými právnymi predpismi. Tak je tomu napríklad v prípade nakladania s osobitným druhom odpadov - vedľajšími živočíšnymi produktmi, ktorý je riešený zákonom o odpadoch, ale aj zákonom č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, kontrolu dodržiavania ktorého zabezpečujú orgány veterinárnej správy. Taktiež predpisy potravinového práva zakotvujú niektoré špecifické povinnosti súvisiace s odpadmi vznikajúcimi v potravinových prevádzkarňach, a to buď popísaním konkrétnych povinností alebo v previazanosti na komplexnú požiadavku zabezpečenia hygieny potravín tak, ako to bolo uvedené v tomto prípade. 3.9 Žalovaný sa pridržiaval názoru, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. f/ zákona o potravinách v nadväznosti na § 5 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách (ďalej len „vyhláška č. 24/2014 Z. z.“) nezabezpečil hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. Prevádzkovateľ umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky predávané samoobslužným spôsobom v zariadeniach bez ochranného krytu - nebalené chleby boli umiestnené na regáloch a policiach bez krytu, neboli chránené pred kontamináciou. Uvedeným konaním prevádzkovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002, čl. 1 ods. 1 písm. a/, b/ a d/, čl. 2 ods. 1 písm. a/ a f/, Prílohy II Kapitoly V ods. 1 písm. b/, Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, § 12 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o potravinách. Podľa názoru žalovaného platná legislatíva hovorí o všeobecných predpisoch, zásadách a požiadavkách potravinového práva, a teda neurčuje aký konkrétny rozmer má mať zariadenie, stroj, regál a ani z akého materiálu majú byť skonštruované. Zároveň je v legislatíve uvedené, že prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi. Národná legislatíva určuje, že prevádzkovateľ môže nebalené pekárske výrobky predávať iba prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. 3.10 Podľa názoru žalobcu zariadenia, ktoré využíva na predaj nebalených pekárskych výrobkov, spĺňajú všetky parametre určené právnymi predpismi ako aj usmernením - sú kryté a je v nich zabezpečená výmena vzduchu, s čím žalovaný nesúhlasil. Už z gramatického a logického výkladu spojenia „ochranný kryt“, „kryté kontajnery“, „kryté boxy“, „kryté dávkovače“, „iné kryté úložné priestory“ je zrejmé, že ide o ochranné zakrytie, prekrytie technického zariadenia, v ktorom sú umiestnené nebalené pekárske výrobky tak, aby bola zabezpečená ich ochrana. Počas kontroly však bolo zistené a písomne a aj fotograficky zdokumentované, že nebalené pekárske výrobky (chleby) boli vystavené na predaj bez ochranného krytu. Chleby určené na predaj samoobslužným spôsobom boli uložené na policiach na drevených mriežkach v regáli so štyrmi policami, bez ochranného krytu. Regál bol zošikmený - polica na spodku bola najhlbšia, smerom hore sa jej hĺbka zmenšovala. Policu nad pekárskymi výrobkami, ktorá je navyše užšia ako polica pod ňou, nie je možné považovať za ochranný kryt, nakoľko pri samoobslužnom predaji nechráni nebalené pekárske výrobky pred nečistotami od zákazníkova z prostredia (z odevov, vlasy, prach a pod.). 3.11 Žalovaný ďalej uviedol, že nedostatky v predaji nebalených pekárskych výrobkov v prevádzkach účastníka konania sú predmetom správnych konaní minimálne od roku
  16. V týchto konaniach správne orgány jasne formulovali dôvody, pre ktoré spôsob ich predaja nepovažujú za vyhovujúci, pričom základným problémom boli nekryté zariadenia, z ktorých sa nebalené potraviny ponúkali na predaj. Prevádzkovateľ tento nedostatok čiastočne odstránil tým, že zabezpečil prekrytie zariadení na predaj nebaleného pečiva (čo kontrolné orgány akceptovali), chleby však naďalej ponúkal z nezakrytých zariadení. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi je dôvod postupu kontrolných orgánov zrejmý a tak isto je mu známy aj spôsob odstránenia vytýkaných nedostatkov, napr. podľa odporúčania uvedeného v usmernení ministerstva, na ktoré sám poukázal. 3.12 K namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti konania žalovaný uviedol, že správny poriadok vychádza z tzv. princípu generálnej klauzuly, ktorý znamená, že účastník konania (resp. jeho zástupca) sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Je to dané zásadou dvojinštančnosti správneho konania, ktorá vyjadruje, že každé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní za predpokladu, že k tomu dal účastník konania podnet podaním odvolania. Poučenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 4 správneho poriadku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať a obsahuje údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce a o odvolaní objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania, predovšetkým zásadu zákonnosti, rozhodol druhostupňový orgán Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré aj využil a o odvolaní bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni, pričom rozhodoval, resp. podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania bola zabezpečená a v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. 3.13 V prvom stupni bolo konanie vedené nezávislým správnym orgánom, v mene ktorého koná riaditeľ, ktorý nemá žiadny dôvod konzultovať výsledky úradnej kontroly so zamestnancom odvolacieho orgánu a žiadať ho o usmernenie pri rozhodovaní. Taktiež je vylúčené, aby sa zamestnanec, ktorý sa zúčastnil kontroly, rovnako podieľal na rozhodovaní o odvolaní účastníka konania proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo je zabezpečené dôslednou evidenciou rozhodnutí a kontrolou prerozdeľovania odvolaní na vybavenie jednotlivým zamestnancom, a zároveň Vnútornou smernicou pre postup pri podozrení na vznik konfliktu záujmov č. 1100/2014 zo dňa 01.04.
  17. Žalovaný rozhoduje v druhom stupni nestranne a objektívne a jeho zamestnanci nie sú ovplyvnení a nemajú ku konkrétnemu prípadu žiadne väzby. 3.14 Žalovaný zastáva právny názor, že v žiadnom prípade v tomto systéme kontroly nedochádza k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalovaný vykonáva všetky úkony objektívne a nestranne. Ako prvok nestrannosti bola do celoslovenských úradných kontrol zavedená prítomnosť inšpektorov z iných regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ktorí spolu so zamestnancami žalovaného vykonávajú úradnú kontrolu potravín, pričom prítomný je aj inšpektor príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len „RVPS“), čím sa v najvyššej možnej miere eliminuje riziko neobjektívneho zistenia skutočného stavu veci pri úradnej kontrole. Za účelom odstránenia akéhokoľvek podozrenia z nestranného posúdenia veci sú navyše kontrolné zistenia dokumentované aj vo forme fotografií, ktoré napriek ich spochybňovaniu žalobcom, potvrdzujú nedostatky v písomne zdokumentovanej podobe. Postupovým listom žalovaného príslušná RVPS viazaná nie je, je viazaná len Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a je povinná konať, ak je úradnou kontrolou zistené porušenie alebo nedodržanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a priamo aplikovateľných právnych aktov EÚ odhliadnuc od toho, kto tieto nedostatky zistil a zdokumentoval. K porušovaniu zásady dvojinštančnosti nedochádza aj z tohto dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly je len procesným úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo zistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony pred možným začatím správneho konania, pričom začatie konania a vydanie rozhodnutia je plne v réžii prvostupňového orgánu, do čoho žalovaný nikdy nezasahoval a ani nezasahuje. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo umožnené žalobcovi riadne sa odvolať. 3.15 Podľa názoru žalovaného platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Pokyn žalovaného č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie a podať námietky proti opatreniam uloženým inšpektormi počas samotnej kontroly. Na vydávanie týchto opatrení sa v zmysle § 31 ods. 2 zákona o potravinách nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade, ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene RVPS (alebo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR) rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu. Konanie o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale možno ho začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti počas úradnej kontroly, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie, preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 správneho poriadku. Úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 882/
  18. 3.16 Tvrdenie žalobcu, že úradná kontrola potravín bola vykonávaná v režime správneho konania, keďže bola vykonávaná na základe poverenia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a teda konanie začalo okamihom, kedy sa inšpektori preukázali na začiatku kontroly poverením na jej vykonanie, žalovaný považoval za vykonštruované, ktoré nemá žiadnu zákonnú oporu. Podľa zákona o potravinách sa vykonáva iba jeden druh kontroly, a to úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie (ES) č. 882/
  19. Pre charakter kontroly je nepodstatné, či sa kontrola vykonáva inšpektormi konajúcimi a preukazujúcimi sa poverením na vykonanie kontroly alebo služobnými preukazmi. Poverenie sa totiž v súlade s § 23 ods. 11 zákona o potravinách vydáva iba zamestnancovi príslušnej RVPS, ktorý vykonáva kontrolu v územnom obvode inej RVPS. V prejednávanom prípade bola kontrola vykonaná 4 inšpektormi preukazujúcimi sa preukazom (dvoma, ktorí vykonávali kontrolu vo vlastnom územnom obvode RVPS Michalovce a dvoma inšpektormi žalovaného s celoslovenskom územnou pôsobnosťou) a jedným inšpektorom miestne nepríslušnej RVPS Banská Bystrica konajúcim na základe poverenia žalovaného. Kontrola nebola vykonávaná na základe žiadneho poverenia Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
  20. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti § 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). 4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 4.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 4.4 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že dňa 25.10.2014 bola u subjektu Supermarket TESCO Veľké Kapušany vykonaná úradná kontrola potravín, metódou inšpekcie. Účelom kontroly bolo dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách a cielená kontrola ovocia a zeleniny a ich vhodnosť na ľudskú spotrebu/CS č.
  21. O vykonanej kontrole bol spísaný záznam č. ŠVPS SR/2014/So, Mi, Má, Do, Ja/
  22. Vykonanou kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky: - v priestore skladu, v mieste uloženia kontajneru na nebezpečný odpad, pod kovovými paletami, pri deratizačnej staničke č. 3, č. 1 boli nečistoty - zbytky obalov, úlomky dreva z paliet, - mraziaci box, kde boli uskladnené mrazené zmrzliny a krémy, hlbokozmrazená hydina, mrazená zelenina a hlbokozmrazené pekárske polotovary, bol preplnený; rovnako bol preplnený aj chladiaci box, kde boli umiestnené mliečne výrobky - potraviny boli uložené v kovových klietkach, a to takým spôsobom, že celý priestor boxov bol preplnený až po vstupné dvere, bez umožnenia vykonávania kontroly potravín a manipulácie s nimi, - priestor pod mriežkou v chladiacej vitríne na cukrárske a lahôdkárske výrobky bol značne znečistený zvyškami potravín a zhlukmi prachu, - vodiace lišty mraziaceho boxu na hlbokozmrazené pekárske polotovary v časti dopekania boli znečistené zvyškami potravín a zvyškami posypu zo skladovaných polotovarov, - nebalené pekárenské výrobky - chleby, určené na predaj samoobslužným spôsobom sa ponúkali na predaj v zariadení bez ochranného krytu, uložené na regáloch, policiach bez krytu, neboli chránené pred kontamináciou, - nedostatky v označovaní tovarov boli zistené u výrobkov: - Bon Fruit Slivky vykôstkované, sušené ovocie jednodruhové, 150 g (u zložky uvedenej v zložení na obale výrobku E220 nie je uvedená kategória prídavnej látky podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z., v predaji bolo 15 kusov), - THOR kaviárová pasta 100g, na 2 kusoch nebol uvedený dátum spotreby, - Pringles Zemiakové lupienky s príchuťou papriky 165 g, v zložení nebolo uvedené množstvo zložky uvedenej v názve - zemiaky, v predaji bolo 16 kusov, - nátierka s príchuťou bielej čokolády 400 g, zloženie a názov uvedený v slovenskom jazyku na dolepke výrobku nevystihoval skutočný výrobok, keďže sa jednalo o čokoládovú nátierku s pomarančovou príchuťou, v predaji bolo 8 kusov, - predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bol zistený u výrobkov: - SNICO Horčica plnotučná 820 g, v predaju 2 kusy, - Haas Light Puding kakaový v prášku s náhradným sladidlom 24 g, v predaji 3 kusy, - Viaczrnné lupienky extrudovaný výrobok 350 g, v predaji 2 kusy, - Cappy nesýtený pomarančovo - grapefruitový nápoj 1,5 l, v predaji 1 kus. 4.5 Na základe zistených skutočností boli predmetnej prevádzke uložené opatrenia na mieste, a to stiahnuť z predaja potraviny nesprávne označené a stiahnuť z predaja potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, v termíne do 25.10.
  23. 4.6 RVPS Michalovce uskutočnila dňa 27.10.2014 dodatočnú úradnú kontrolu, účelom ktorej bolo overenie splnenia opatrení uložených na mieste pri kontrole vykonanej u kontrolovaného subjektu dňa 25.10.
  24. O dodatočnej kontrole bol spísaný Záznam č. ŠVPS SR/2014/So, Mi, Má, Do, Ja/50/DÚKP/Ja. Dodatočnou kontrolou bolo zistené splnenie uložených opatrení v plnom rozsahu. RVPS Michalovce následne začala voči prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku TESCO STORES SR, a.s., prevádzkareň Supermarket TESCO Veľké Kapušany správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f/a o/, § 28 ods. 4 písm. i/ a § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 4.7 Rozhodnutím č. konania: 2015/00059-3 zo dňa 24.04.2015 rozhodla RVPS Michalovce tak, že účastník konania TESCO STORES SR, a.s., prevádzkareň Supermarket TESCO, Veľké Kapušany, svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. b/, § 28 ods. 2 písm. f/, h/, o/, § 28 ods. 4 písm. i/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách, za čo mu uložil úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 €. Žalovaný rozhodnutím č. k.: 2041/2015 zo dňa 09.07.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie RVPS Michalovce.
  25. 5.1 Podľa § 3 ods. 1 zákona o potravinách, podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipulovanie s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie ustanovia všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 5.2 Podľa § 3 ods. 5 zákona o potravinách, požiadavky a postupy podľa odsekov 1 až 4 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh. 5.3 Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 5.4 Podľa § 6 ods. 5 zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny a) iné ako bezpečné, b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, c) neznámeho pôvodu, d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 5.5 Podľa § 9 ods. 1 písm. d/ a j/ zákona o potravinách, ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka týmito údajmi: d/ dátumom spotreby, ak ide o druhy potravín podliehajúcich rýchlej skaze z mikrobiologického hľadiska, j/ o množstve určitých zložiek alebo kategórií zložiek. 5.6 Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o potravinách, za klamlivé označenie podľa osobitného predpisu sa pri označovaní potravín umiestnených na trh považuje také označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä z hľadiska vlastností potraviny, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania. 5.7 Podľa § 10 zákona o potravinách, ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale zmrazené, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. 5.8 Podľa § 12 ods. 1 zákona o potravinách, ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín, b) je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) je povinný zabezpečiť označenie, oddelené umiestnenie a predaj potravín na iný než pôvodný účel a takýto predaj zreteľne vyznačiť, d) je povinný nebalené potraviny, ak to ich povaha vyžaduje, zabaliť do funkčne vhodného a zdravotne neškodného obalového materiálu a pri manipulácii s nimi používať čisté pomôcky a náradie, e) nesmie meniť, odstraňovať a zakrývať údaje uvedené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku na spotrebiteľskom balení, f) je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, g) nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce bezpečnosť a kvalitu potravín, h) nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, i) je povinný potraviny určené na osobitné výživové účely a nové potraviny a geneticky modifikované potraviny umiestňovať na trh len balené, j) je povinný vzhľadom na povahu potraviny primerane skrátiť dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby uvedenej na obale potraviny, ak bola rozbalená na účel predaja jednotlivých častí, a ustanoviť podmienky ich ďalšieho uchovania tak, aby nedošlo k zhoršeniu kvality a bezpečnosti potraviny, k) je povinný zabezpečiť, aby pri predaji a preprave potravín bol k dispozícii doklad o pôvode tovaru, l) je povinný zabezpečiť pri ponuke na predaj a predaji potraviny uvádzané výživové tvrdenie a uvedenú výživovú hodnotu umiestniť na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny, ak už nie je uvedená na obale prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, m) je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, n) je povinný krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť označovať údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny; táto povinnosť sa nevzťahuje na balené potraviny vo výrobe, čerstvé ovocie a zeleninu, o) nesmie ich predávať na miestach, na ktorých je predaj zakázaný podľa osobitného predpisu, p) je povinný potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 24 hodín, umiestniť oddelene a/alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby, q) je povinný potraviny nevhodné na spotrebu ľuďmi alebo nebezpečné a predmety určené na styk s potravinami, ktoré ohrozujú zdravotnú bezpečnosť potravín, zneškodniť v zariadení podľa osobitného predpisu 9abg) na vlastné náklady. 5.9 Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 5.10 Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 5.11 Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. 5.12 Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 5.13 Podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 € do 1 000 €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi predáva nebalené pekárske výrobky v rozpore s § 12 ods. 1 písm. f/. 5.14 Podľa § 28 ods. 2 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 € do 100 000 €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) nezabezpečuje zdravotné prehliadky zamestnancov, b) používa na výrobu potravín zložky, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, c) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, na ktorých výrobu boli použité nepovolené zložky alebo zakázané zložky okrem prídavných látok, aróm a technologických pomocných látok, d) nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín, e) nenahlási vopred príslušnému orgánu úradnej kontroly príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo podľa § 7b, f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, g) umiestňuje na trh potraviny, ktorým sa pripisujú iné vlastnosti, ako potravina má, h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom, i) umiestňuje na trh potraviny, ktoré sú balené do obalov alebo obalových materiálov, ktoré nespĺňajú požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, j) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.