1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007, ako podanú oneskorene. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, konajúci predsedníčkou krajského súdu, rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom dňom 18.12.2007,
2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinný do 21.10.2009, ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“).
l OSP) a vec postúpi na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania - určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007
ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z., bol v zmysle § 249 a nasl. OSP v prvej inštancii vecne príslušný krajský súd (§ 246 ods. 1 OSP v znení zákona č. 757/2004 Z. z.). 5. Uznesením č. k. 8C/68/2008-457 zo dňa 06.06.2017, Okresný súd Bratislava I postúpil danú vec Krajskému súdu Bratislava, ako vecne a miestne príslušnému. Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.12.2007 bolo žalobkyni doručené 18.12.2007, žalobkyňa sa písomne vzdala svojho práva podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula 18.02.2008 v zmysle § 250b ods. 1 OSP, túto lehotu nemožno odpustiť. Nakoľko žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podala na Okresný súd Bratislava I dňa 31.03.2008, krajský súd žalobu odmietol
1 písm. d/ SSP. O náhrade trov konania správny súd rozhodol
a/ SSP. 6. Námietku žalobkyne, že podala v trojmesačnej lehote návrh na zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle § 143 zákona č. 312/2001 Z. z,
stavu k 31.12.2009, a súd mal postúpiť spis správnemu orgánu, aby opätovne rozhodol, považoval krajský súd za irelevantnú, nakoľko z citovaného ustanovenia § 143 ods. 1 vyplýva, že žalobkyňa, ak mala za to, že zistila mimoriadne závažné okolnosti, ktoré jej neboli známe bez jej viny v čase konania a nemohla ich uplatniť a ktoré by odôvodňovali podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jej prospech, mala doručiť na správny orgán (nie na súd) návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, v lehote do troch mesiacov. Táto lehota je nezávislá od lehoty podať správnu žalobu do dvoch mesiacov od doručenia právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 2. 7. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa (kasačná sťažovateľka) v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. f/ SSP, v ktorej navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu a postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007 vydal. 8. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti poukázala na to, že v dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Cdo 1291/2015 sa domáhala zrušenia rozsudkov vtedy prvostupňového aj odvolacieho súdu vydaných v predchádzajúcich konaniach a postúpenia veci
l zákona č. 312/2001 Z. z. orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky v napadnutej časti zrušil, vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie s tým, že tento postúpi vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave ako vecne príslušnému, pričom k návrhu na postúpenie veci
312/2001 Z. z. najvyšší súd nezaujal stanovisko. 9. Ďalej uviedla, že na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave dňa 23.01.2018 navrhla, aby jej žaloba bola posudzovaná
obsahu ako návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia
312/2001 Z. z. a vec postúpená príslušnému správnemu orgánu. Vzhľadom na to, že súd návrhu na postúpenie veci nevyhovel, došlo
žalobkyne k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, nakoľko jej odoprel možnosť rozhodovať o merite veci zákonným postupom upraveným v § 143 zákona č. 312/2001 Z. z. a domáhať sa tak svojich práv na ochranu pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania.
Žalovaný mal za to, že dôvody, z ktorých považuje žalobkyňa napadnuté uznesenie správneho súdu za nesprávne, nemajú opodstatnenie v právnej argumentácií, na základe ktorej správny súd žalobu odmietol.
žalovaného zmeškanie lehoty ustanovenej pre podanie všeobecnej správnej žaloby na súd
ust. § 181 ods. 1 SSP žalobkyňa nedôvodne pripisuje zodpovednosti správneho súdu, namietajúc, že nepostúpil jej vec správnemu orgánu.
ktorého právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávnymi vzťahmi štátnych zamestnancov k štátu. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a na uvedené konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.).
400/2009 Z. z. o štátnej službe účinného od 1. novembra 2009, ktorý zrušil zákon č. 312/2001 Z. z., v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred l. novembrom 2009 sa postupuje
predpisov platných do
(predtým § 104a ods. 1 O.s.p.) a vec postúpi na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave. 18. Žaloba v predmetnej veci bola podaná na Okresnom súde Bratislava I dňa 31.03.2008, počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom.
1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobkyne je uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/124/2017-469 zo dňa 06.02.2018 o odmietnutí žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007, ako podanej oneskorene
1 písm. d/ SSP. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní kasačnej sťažnosti žalobkyne zistil, že žalobkyňa v sťažnostných bodoch neuviedla žiadny z dôvodov
1 SSP, na základe ktorých považovala rozhodnutie krajského o odmietnutí žaloby ako podanej oneskorene
1 písm. d/ SSP za porušenie zákona. Žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. f/ SSP, v zmysle ktorého krajský súd v konaní alebo rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa mala za to, že krajský súd tým, že nevyhovel jej návrhu, aby bola žaloba posudzovaná ako návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia
312/2001 Z. z. a vec postúpená príslušnému správnemu orgánu, porušil jej práva na spravodlivý proces, pretože jej odoprel možnosť rozhodovať o merite veci zákonným postupom upraveným v § 143 zákona č. 312/2001 Z. z. 21. Uvedenú námietku žalobkyne vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. 22.
1 a 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného, konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 23.
1 zákona č. 312/2001 Z. z., proti rozhodnutiu možno podať odvolanie. 24.
1 zákona č. 312/2001 Z. z., rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné. 25.
1 zákona č. 312/2001 Z. z., ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej. 26.
3 zákona č. 312/2001 Z. z., návrh na zrušenie rozhodnutia
odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 27.
1 zákona č. 312/2001 Z. z., právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
tohto zákona sú preskúmateľné súdom. 28.
1 zákona č. 312/2001 Z. z., žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. 29.
1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 30.
1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 31.
1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 32.
4 SSP zmeškanie lehoty
odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 33.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 34.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
ktorého žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. v rovnakej lehote ako ustanovuje § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (predtým § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby krajský súd postupom
1 písm. d/ SSP žalobu odmietol, ako podanú oneskorene. Rozhodnutie krajského súdu považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za správne a v tejto súvislosti dodáva, že oneskorené podanie žaloby je negatívnou procesnou podmienkou, ktorá spočíva v tom, že márne uplynula lehota na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP). Nedostatok tejto podmienky nie je odstrániteľný, keďže odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby nie je prípustné (§ 181 ods. 4 SSP). 38. Neuniklo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že v prejednávanej veci, okrem márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby v správnom súdnictve, je predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007, ako orgánu verejnej správy prvého stupňa. Z tohto dôvodu považoval kasačný súd za potrebné vyjadriť sa i k prípustnosti predmetnej správnej žaloby, konkrétne či je napadnuté rozhodnutie žalovaného spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP. 39.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41.
a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 42.
čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 43.
1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 44. Správne súdnictvo je založené na subsidiarite vo vzťahu k orgánom verejnej správy, čo znamená, že pokiaľ je v danom administratívnom konaní priznané právo účastníka konania podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, podmienkou prístupu na správny súd je vyčerpanie tohto opravného prostriedku. Spôsobilým predmetom konania je až rozhodnutie, ktoré je výsledkom odvolacieho konania. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje i na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho Slovenskej republiky sp. zn. Sž - o - KS 190/2003 zo dňa 01.05.2004 (45/2004 ZSP) „Svojich práv sa žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže domáhať ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie nepodal odvolanie s výnimkou prípadov, keď v odvolacom správnom konaní na základe odvolania iného účastníka došlo k zmene alebo k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia na ujmu práv žalobcu“. Rovnaký právny názor zaujal vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 As 58/2003 i Najvyšší správny súd Českej republiky, v zmysle ktorého: “Ochrany verejných subjektívnych práv sa v správnom súdnictve možno domáhať až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, pokiaľ ich právna úprava pripúšťa (§ 5 SŘS, zákon č. 150/2002 Sb. Soudní řád správní, pozn. kasačného súdu). Svojich práv sa teda žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie nepodal, s výnimkou prípadov, keď rozhodnutie správneho orgánu bolo na ujmu práv žalobcu zmenené na základe opravného prostriedku iného. Taká žaloba je
68 písm. a) SŘS neprípustná a súd ju z tohto dôvodu
1 písm. d) SŘS odmietne“. 45. Úlohou súdu v správnom súdnictve, pri uplatňovaní Správneho súdneho poriadku v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou Ústavy Slovenskej republiky, je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmavania. O tento prípad sa však
názoru kasačného súdu v danej veci nejde, pretože rozhodnutím žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne nebolo porušené právo žalobkyne na ochranu
čl. 36 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky, t. j. právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.
názoru ústavného súdu neznamená nemennosť takého zamestnaneckého alebo obdobného právneho pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s ústavnými a zákonnými limitmi na takýto postup zamestnávateľa. Takéto garancie z obsahu tohto základného práva nemožno vyvodiť a tieto záruky by boli aj proti zmyslu tohto základného práva. Ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania poskytujú všeobecné súdy a iné orgány právnej ochrany.“ 47. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd postup krajského súdu za správny. Kasačný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že krajský súd tým, že nevyhovel jej návrhu, aby bola žaloba posudzovaná ako návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia
312/2001 Z. z. a vec postúpená príslušnému správnemu orgánu, porušil jej práva na spravodlivý proces, pretože jej odoprel možnosť rozhodovať o merite veci zákonným postupom upraveným v § 143 zákona č. 312/2001 Z. z. a domáhať sa tak svojich práv na ochranu pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne patrí
312/2001 Z. z. v spojení s § 6 SSP do právomoci správneho súdu, v danom prípade vecne a miestne príslušného Krajského súdu v Bratislave a skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu z dôvodu uvedeného v § 7 písm. a/ SSP (žalobkyňa pred právoplatnosťou rozhodnutia žalovaného nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis) nie je v zmysle platnej právnej úpravy dôvodom na zastavenie konania a postúpenie veci správnemu orgánu
1 SSP, ale na odmietnutie žaloby ako neprípustnej
1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. a/ SSP. 48. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd postup krajského súdu, keď
ust. § 98 ods. písm. d/ SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného odmietol, za správny. Na záver kasačný súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Skutočnosť, že sa žalobkyňa domáhala právnej ochrany na súde, pričom žalobu podala po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 144 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s § 181ods. 1 SSP a rozhodnutie žalovaného ako orgánu verejnej správy prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom súdneho preskúmania, nezbavovalo žalobkyňu možnosti domáhať sa ochrany v správnom konaní, tzv. návrhom na obnovu konania v subjektívnej a objektívnej lehote stanovenej § 143 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. 5. 49. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
50. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol
a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobkyňa v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona neprislúcha, preto žalobkyni právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.