1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody
1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
por. odvolanie obžalovaného H. F., nar. XX.XX.XXXX s a z a m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „Špecializovaný trestný súd" alebo „prvostupňový súd") zo dňa 17. septembra 2018, sp. zn. BB-4T/6/2018 bol obžalovaný H. F. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby až do novembra 2010 v X. L., okres B., navrhol K. F., aby za finančnú odmenu, ktorá mala byť tvorená podielom z majetku ukoristeného poškodenej, spoločne prepadli a usmrtili poškodenú V. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom K. F. pri viacerých stretnutiach oboznámil s miestom plánovaného prepadu poškodenej, ukázal mu pripravené kukly, pištoľ, vápno na posypanie tela poškodenej, ako aj trasu po ktorej sa bežne presúvala domov, detailne mu popísal, ako mieni skutok spáchať, a to tak, že poškodenú omráčia, vtiahnu do domu, v ktorom ju obžalovaný neupresneným spôsobom usmrtí a z jej bytu si prisvoja peniaze od spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako aj predpokladanú hotovosť vo výške 20.000 až 30.000 Eur a osobné šperky, telo poškodenej mienil obžalovaný odviezť na vopred pripravené neupresnené miesto s vykopanou jamou, do ktorej telo vložia, pričom v momente, keď sa K. F. dozvedel, že poškodenú mieni obžalovaný aj usmrtiť, odmietol s ním v tomto smere spolupracovať, obžalovaný potom sám zrealizoval zámer usmrtiť poškodenú V. F. a tak sa zmocniť peňazí pochádzajúcich zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o., ako aj finančných prostriedkov poškodenej pochádzajúcich z predaja rodinného domu a osobných šperkov, o ktorých predpokladal, že sa v byte nachádzajú, dňa 28. marca 2011 v čase po 22.00 h poškodenú telefonicky vylákal na nezistené miesto, kde ju nezisteným spôsobom usmrtil, za použitia vonkajšieho mechanického násilia jej sečným nástrojom odčlenil hlavu od krku, poškodil tvárovú časť lebky a spôsobil trieštivé zlomeniny dlhých kostí a oblomenie koncových častí rúk a nôh, čím sledoval zámer sťažiť až úplne znemožniť identifikáciu poškodenej v prípade nájdenia jej tela a vyšetrovania okolnosti smrti, prostredníctvom kľúčov poškodenej vnikol do jej bytu číslo XX nachádzajúceho sa na druhom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X, na ulici X. v X. L., okres B., z ktorého odcudzil peňažnú hotovosť vo výške najmenej 1.600 Eur, pričom časť kostrových ostatkov poškodenej bola nájdená dňa 11. júla 2016 v katastri X. L., v rekreačnej oblasti V., pri starom oplotení bývalých ovocných sadov náhodným okoloidúcim A. L.. Za to mu
2, s poukazom na § 37 písm. h), písm. m), s použitím § 38 ods. 2, ods. 8, § 42 ods. 1, § 47 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody na doživotie.
3 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 6T/132/2011-452 vyhláseného dňa
2 Trestného zákona z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 1T/37/2013-316 vyhláseného dňa
2 Trestného zákona z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/202/2007-715 vyhláseného dňa
názoru obžalovaného svedok F. sa v minulosti na základe totožného „modus operandi" dopustil inej trestnej činnosti, za ktorú aj bol odsúdený. S poukazom na okamih uzatvorenia nájomnej zmluvy bytu č. XX na X. ul. dňa
názoru obžalovaného nedôveryhodná aj z toho dôvodu, že vypovedal, že poškodenú mali s obžalovaným čakať v jeho vozidle na mieste kadiaľ chodievala poškodená domov, pričom
výpovede dôvernej priateľky poškodenej E. G., poškodená nikdy pešo sama domov nechodievala, ale sa vozievala motorovým vozidlom. Za kľúčové obžalovaný ďalej pokladal, že kým svedok F. spočiatku ani nevedel ako sa volala usmrtená poškodená, v súčasnosti vie, že sa volala V. F. a vie to z „trestného spisu", pričom obžalovanému nie je známe na akom právnom základe má svedok F. prístup k trestnému spisu.
názoru obžalovaného vzhľadom na popísané rozpory vo výpovediach svedka, jeho kriminálnu minulosť a charakterové vlastnosti, pohnútku zmiernenia trestu jeho výpoveď nemožno objektívne vyhodnotiť ako dôveryhodnú. V ďalšej časti svojho odvolania obžalovaný spochybňoval hodnovernosť výpovede svedkyne G. F., ktorá mala započuť časť jeho rozhovoru so svedkom F., a to jednak tým, že je manželkou svedka, ktorá má k nemu blízky vzťah, ako aj tým, že svoju výpoveď
vlastných slov s ním konzultovala. Obžalovaný taktiež bližšie poukazoval na rozpory v jej jednotlivých výpovediach a spochybňoval vykonanú previerku na mieste samom, resp. možnosť svedkyne vôbec vypočuť rozhovor obžalovaného s jej manželom. K hodnoteniu výpovede svedka Y. Y., brata svedka F., obžalovaný taktiež namietal, že súdy jeho výpoveď nesprávne vyhodnotili a jeho výpoveď je tiež potrebné vyhodnotiť ako „vrcholne nedôveryhodnú", nakoľko „nevysvetliteľne, závažne a podstatne" menil svoju výpoveď ohľadom toho či poznal poškodenú. Obžalovaný zároveň nepriamo obvinil svedkov Y. Y. a K. F., že to sú oni dvaja, ktorých podozrieva, že plánovali prepad poškodenej, avšak nie v jej rodinnom dome, ale v prenajatom byte. O nedôveryhodnosti svedka Y. Y. má svedčiť aj to, že pred súdom nepravdivo odpovedal na otázku obhajcu obžalovaného a nepravdivo uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný pre trestný čin lúpeže. K hodnoteniu výpovede svedka J. F. súdom obžalovaný uvádzal, že tento svedok až po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania v rámci odstraňovania rozporov uviedol, že obžalovaný mu mal hovoriť o nejakej osobe, ktorá pri sebe nosí 10 až 15 tisíc Eur a má pracovať pre spoločnosť Provident, pričom obžalovaný opätovne „kategoricky" popiera, že s týmto svedkom viedol takýto rozhovor. Obžalovaný taktiež kategoricky popieral pravdivosť výpovede svedka E. O., ktorý vypovedal, že mu obžalovaný rozprával o úmysle zabiť a „vynosiť v igelitkách" nejakú osobu nemeckej národnosti. Z výpovede tohto svedka, nemožno taktiež
jeho názoru, prijať záver, že by sa obžalovaný pred ním vyjadril, že poškodenú V. F. usmrtil. Svedok
názoru obžalovaný nie je hodnoverný aj vzhľadom na to, že zmenil svoju výpoveď ohľadom okolností, za ktorých sa mal obžalovaný „vychvaľovať", keď v prípravnom konaní svedok vypovedal, že to bolo pred chlapcami pri poháriku alkoholu v prevádzke na V. a na hlavnom pojednávaní dňa 4. júna 2018 už vypovedal, že to bolo v rámci rozhovoru iba medzi svedkom a obžalovaným. V ďalšej časti obžalovaný popieral a polemizoval so svedeckými výpoveďami svedka E. P., ktorý má klamať a
vyjadrení obžalovaného mal to byť práve svedok P., ktorý sa v deň zmiznutia poškodenej, spolu s inou jemu neznámou osobou ako posledný stretol s poškodenou.
tvrdení obžalovaného, svedok P. obžalovanému na stretnutí na čerpacej stanici v Z., po jeho prepustení z väzby, prekrižovaním sa naznačil, že poškodená V. F. je už po smrti. Zároveň sa nestotožnil s tým ako súd prvého stupňa vyhodnotil obranu obžalovaného v súvislosti s výpoveďou svedka E. P., keď ju súd označil za účelovú, úplne nelogickú, nepodporenú žiadnym dôkazom, pričom zo strany obžalovaného sa má voči svedkovi P., jednať o akt pomsty za usvedčujúcu výpoveď tohto svedka v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 6T/132/2011. Obžalovaný ďalej polemizoval s poukazom na výpisy z Obchodného registra s otázkou solventnosti svedka P., ktorý o sebe uvádzal proti obrane obžalovaného, že ani nemal dôvod usmrtiť poškodenú, nakoľko legálne podniká a je solventný. K výpovedi utajeného svedka č. 1, ktorý vypovedal, že obžalovaný mal mať špeciálnu schopnosť nadväzovať známosti s osamelými ženami, mal ich nahovárať na predaj majetku, ísť po peniazoch a mal zabiť dve ženy vo B. a X. L., obžalovaný uvádzal, že sa nejedná o priameho očitého svedka, jeho výpoveď je všeobecná, nepodporená inými dôkazmi a z jeho výpovede nemožno ani ustáliť, či sa ním uvádzané skutočnosti týkajú poškodenej V. F.. S. taktiež spochybňoval výpoveď utajovaného svedka č. 1, ktorý tvrdil, že obžalovaný mal nahovárať ženy na predaj majetku, s opätovným poukazom na to, že poškodená v čase skutku už nebola vlastníčkou rodinného domu. Spochybňoval jeho vyjadrenie, že vraždy sa mal dopustiť obžalovaný sám, keď z trasologických stôp zistených v byte poškodenej vyplýva, že boli vytvorené dvomi rôznymi podošvami športovej obuvi. Utajený svedok ďalej tvrdil, že rozštvrtené telo chlapa alebo ženy mal obžalovaný voziť v kufri svojho auta zn. Audi alebo zn. Golf, pričom obhliadky týchto vozidiel takéto skutočnosti nepotvrdili. Svedok taktiež tvrdil, že obžalovanému pri páchaní trestnej činnosti mala pomáhať jeho družka (chudá, malá, špinavá blondína) menom U. alebo C., pričom družka obžalovaného C. L., ako svedkyňa „rozhodne" nevypovedala v jeho prospech. Utajený svedok, ktorý spočiatku odmietal z veľkého strachu pred obžalovaným vypovedať, neskôr po zmene názoru na hlavnom pojednávaní odmietol vysvetliť, aký mal vzťah s obžalovaným a z akého dôvodu sa obžalovaný mal práve jemu zdôverovať so závažnými skutočnosťami, čo je v rozpore s § 136 ods. 2 Tr. por. Utajený svedok taktiež zmätočne na otázku, či pozná svedka K. F. uviedol, že meno mu niečo hovorí, že sa jedná o osobu, ktorú mal obžalovaný usmrtiť. Súd prvého stupňa mal
neho nesprávne vyhodnotiť aj dôkazný prostriedok - záznam o telekomunikačnej činnosti, z ktorého vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou bolo do dňa jej zmiznutia uskutočnených viacero telefonických hovorov alebo pokusov o spojenie (naposledy 22:02:28 hod) s tým, že od jej zmiznutia nebol už zaznamenaný žiadny pokus o vzájomnú komunikáciu. Obžalovaný proti tomu namietal, že sa neskôr, či už osobne alebo telefonicky pokúšal kontaktovať (nie je si istý z akého telefónneho čísla), pričom bezprostredne po inkriminovanom dni zmiznutia poškodenej, nemal potrebu ju kontaktovať, pretože v ten deň sa stretli len za tým účelom, aby len sprostredkoval stretnutie poškodenej a svedka P., čo sa aj stalo a obžalovaný pokladal tým vec za „vybavenú". V súvislosti so zistením súdu prvého stupňa, že obžalovaný sa mal skutku úkladnej vraždy dopustiť zo zištného motívu, s cieľom zmocniť sa finančných prostriedkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pre ktorú pracovala poškodená, ako aj s cieľom zmocniť sa finančných prostriedkov poškodenej pochádzajúcich z predaja jej rodinného domu, obžalovaný poukazoval na údajný rozpor v tomto závere súdu, nakoľko nie je možné sa zmocniť výťažku z predaja rodinného domu a zároveň usmrtiť poškodenú v predanom rodinnom dome. Ďalej spochybňoval zistenie, že obžalovaný mal poznať precízne majetkové pomery poškodenej, nakoľko vykonaním dokazovaním sa zistilo (najmä
stavu na účtoch), že bola prakticky v hmotnej núdzi. Taktiež
názoru obžalovaného nie je zrejmé na podklade čoho súd ustálil, že z bytu poškodenej odcudzil peňažnú hotovosť vo výške 1.600 Eur a v tejto časti pokladá rozsudok za arbitrárny. V ďalšej časti svojho odvolania sa obžalovaný zameral na spochybnenie záverov súdu o jeho osobnostnom profile ako agresívneho a násilného typu človeka s nedostatočne rozvinutými charakterovými vlastnosťami a nekvalitného hodnotového systému, ku ktorému súd dospel s poukazom výpoveď C. L. a záverov znaleckého posudku z odboru psychológie. Tvrdenia svedkyne L. tvrdiacej, že o vlastné deti sa mal obžalovaný strať len na oko, len pokiaľ dostával na tieto deti štátne dávky a o syna H., len pokiaľ mohol v jeho mne a na jeho účet získavať finančné prostriedky, označil obžalovaný za hrubo zavádzajúce a prameniace z ich vzájomného nepríjemného rozchodu. Znaleckému posudku č. 74/2016 vytýkal, že bol znalcami vypracovaný iba na základe krátkeho 5-minútového rozhovoru, s prihliadnutím na obsah spisu a predchádzajúce posudky týkajúce sa jeho osoby, pričom
staršieho posudku vypracovaného znalcom PhDr. J. Cuperom pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne prihliadal na výpovede svedkov E. D., A. H., Y. O., Ing. V. L., H. Y., správanie sa obžalovaného vo výkone trestu alebo väzby, ďalej na správu Domova sociálnych služieb P. zo 6. októbra 2017, v sumáre potvrdzujúcich, že obžalovaný nie je násilnej povahy a o svoje postihnuté deti sa stará, pričom nebol ani priestupkovo trestaný. Obžalovaný sa vyjadril aj celému radu listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní - výsledky domových prehliadok, prehliadok iných priestorov, obhliadok miesta činu výsledky znaleckých dokazovaní z odboru kriminalistická biológia a genetická analýza, daktyloskopia, trasológia, chémia a toxikológia, balistika, mechanoskopia, elektrotechnika, kynológia a hipológia s jednotným záverom, že tieto dôkazy podiel obžalovaného na trestnej činnosti mu kladnej za vinu, nijakým spôsobom nepotvrdili. Pričom
vykonaných domových prehliadok a prehliadok iných priestorov neboli u obžalovaného zistené žiadne veci, prostriedky, žiadne vápno, žiadna vopred pripravená jama, sečný nástroj či zbraň. Taktiež na zaistených veciach (kukla, obuv, deka, putá, rukavice) nebola nájdená biologická stopa patriaca poškodenej. Taktiež nebolo nimi preukázané, že obžalovaný sa nachádzal v byte poškodenej na X. ul. v X. L.. Na podklade vyššie uvedeného, obžalovaný odvolaním napadnutému rozsudku vytýkal, že je založený „len" na nepriamych dôkazoch v podobe výpovedí svedkov, pričom súd prvého stupňa mal hodnotiť dôkazy najmä v neprospech obžalovaného a neprihliadať na dôkazy v jeho prospech, zároveň nejasne a neúplne zistiť skutkový stav veci a takýto postup súdu je potrebné vyhodnotiť ako rozporný s § 2 ods. 12 Tr. por. a zakladajúci odvolací dôvod
1 písm.
1 písm. a) Tr. por. K uloženému trestu odňatia slobody na doživotie obžalovaný uviedol, že tento pokladá za neprimerane prísny a nezákonný. Rozhodnutiu súdu, ktorý uložil predmetný trest v zmysle § 47 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na perspektívu resocializácie obžalovaného ako nepravdepodobnej, až vylúčenej, obvinený predovšetkým vytýkal, že jeho perspektíva resocializácie bola vyjadrená len určitou mierou pravdepodobnosti a nebol tak prijatý jednoznačný a nepochybný záver a absolútnom vylúčení možnosti jeho resocializácie. Opätovne Znaleckému posudku č. 74/2016 vytýkal, že vlastné psychologické vyšetrenie prebiehalo iba krátko (5 minútový rozhovoru), posudok bol vytvorený s prihliadnutím na obsah spisu, resp. na výpovede svedkov svedčiacich v jeho neprospech, ako aj predchádzajúce posudky týkajúce sa osobnosti obžalovaného, pričom
staršieho posudku vypracovaného znalcom PhDr. J. Cuperom pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne prihliadal na výpovede svedkov E. D., A. H., Y. O., Ing. V. L., H. Y., správanie sa obžalovaného vo výkone trestu alebo väzby (disciplinárne odmeny, zapájanie sa do pracovnej činnosti, dodržiavanie pokynov, ústavného poriadku, denného režimu a e.t.c.), v sumáre potvrdzujúcich, že obžalovaný nie je násilnej povahy a o svoje postihnuté deti sa príkladne stará. Na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre uloženie najprísnejšieho trestu, a to najmä, že by nebolo možné ho napraviť aj miernejším trestom odňatia slobody, ale ani to, že jeho pobyt na slobode je tak nebezpečný pre spoločnosť, že účinná ochrana spoločnosti si vyžaduje izoláciu obžalovaného do konca jeho života. Obžalovaný zároveň konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku v jeho trestnej veci vytýkal, že v prípravnom konaní mala byť nezákonne a v rozpore s § 138 a § 132 Tr. por. vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou G. F. dňa 20. novembra 2017, keď pred príchodom obhajcu mal vyšetrovateľ svedkyni prostredníctvom otázok pripomínať obsah jej predchádzajúcich výpovedí a od tohto postupu pri konfrontácii upustil, až po príchode obhajcu obžalovaného.
obžalovaného orgány činné v trestnom konaní v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por. nevykonali previerku výpovede svedka K. F. ohľadne miesta, kde sa mala nachádzať domová nehnuteľnosť poškodenej. V súvislosti s výpoveďou svedka E. O. nemala byť dostatočne preverená jeho dôveryhodnosť - vyžiadaním si operatívneho spisu k inej trestnej činnosti obžalovaného, ku ktorej sa vyjadroval tento svedok. Postupu súdu prvého stupňa ďalej obžalovaný vytýkal, že sa súd nesprávne vysporiadal resp. sa nezaoberal s jeho námietkou zaujatosti z
por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného uviedol, že na podanom odvolaní v plnej miere zotrváva, rozsudok nie je správny a zákonný, pretože nebolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal trestné činy kladené mu za vinu a taktiež nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Dôkazy boli vyhodnotené jednostranne a súd sa dostatočne nevysporiadal s obhajobou obžalovaného. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaniu obžalovaného vyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. a), b), c),
1 Tr. por. a ani zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku (teda všetkých jeho výrokov), ako aj správnosť postupu, ktoré im predchádzalo, berúc do úvahy aj chyby, nevytýkané v odvolaní, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti v uvedenom rozsahu najvyšší súd dospel k názoru, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o skutkový stav, odvolací súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom prvostupňový súd postupoval v zmysle ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd na verejnom zasadnutí
3 Tr. por. odmietol návrhy na doplnenie dokazovania predložené obžalovaným, pretože navrhované dôkazy sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie; obžalovaný nespresnil, ktoré osoby z ním uvádzaných ústavov na výkon trestu by mohli potvrdiť jeho nevinu, jeho správanie počas predchádzajúcich výkonov trestov a väzby sú zistiteľné zo spisového materiálu a na aktuálne rozhodnutie nemajú vplyv. Tiež prípadné zisťovanie, či na niektorých svedkov podal trestné oznámenia a či boli k nim vypočúvaní, nemá na rozhodnutie vplyv, napokon skutočnosť, že podal určité trestné oznámenia je zistiteľná zo spisového materiálu. Tiež vypočutie navrhovaných svedkov z V. V. (priateľov, susedov a rodiny obžalovaného) sa javí ako bezpredmetné vzhľadom na už vykonané dôkazy. Nadbytočným by bolo i zisťovanie existencie výpisov z telefonických hovorov z onoho večera, keď mal telefonovať poškodenej, že ju čaká so svedkom P., pretože existujúcimi výpismi je riadne zadokumentované, či a koľkokrát ju telefonicky kontaktoval. Tiež zisťovanie, či svedok P. nenahováral svedka F. na „vymyslený príbeh" o sledovaní poškodenej je nadbytočné, pretože táto skutočnosť bola vylúčená inými, už vykonanými dôkazmi. Zároveň najvyšší súd nevzhliadol ani dôvod na vyšetrenie duševného stavu svedka K. F., ktoré obžalovaný navrhoval v podanom odvolaní, na takýto postup ani neboli splnené zákonné podmienky. Z týchto dôvodov je obžalovaným navrhované doplnenie dokazovania v tomto smere bezpredmetné. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné uviesť nasledovné: Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namieta hodnovernosť výpovede svedka K. F. a nezrovnalosti v jeho výpovediach, tak je potrebné uviesť, že výpovede svedka na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní sú v podstatných skutočnostiach v zhode. Svoju výpoveď potvrdil i pri konfrontácii s obžalovaným. S obžalovaným sa poznali a boli priatelia. Logicky vysvetlil, že nemá žiadny záujem obžalovaného krivo obviniť a že jedinou jeho motiváciou vypovedať bola ponuka vyšetrovateľa na spoluprácu v inej trestnej veci. Svedok opísal, ako ho obžalovaný oslovil s „ponukou" na spáchanie trestného činu, obžalovaný mu vtedy hovoril, že by poškodenú okradli, potom z toho mala byť lúpež a asi o týždeň na to mu obžalovaný povedal, že ju aj zabijú. Logicky ozrejmil, že vtedy nevedel meno V. F., hoci aj k nim chodila vyberať splátky z Providentu, pretože vždy ju vyplácala manželka. Keď s obžalovaným sledovali V. F. na L., tak mu obžalovaný povedal aj jej meno, lenže vtedy si to meno nezapamätal. Obžalovaný mu však ukazoval iba túto jednu ženu z Providentu, inú mu neukazoval. Svedok sa vyjadril aj k predmetom, ktoré by mali súvisieť s usmrtením poškodenej V. F., keď uviedol, že obžalovaný mu ukázal zbraň a na ten účel prípadného usmrtenia v kufri vozidla vozil aj vápno. Iné veci mu síce neukazoval, ale mu popísal, ako by sa to usmrtenie malo zrealizovať. Obžalovaný mu povedal, že on bude dávať pozor a potom ju zakope, posype vápnom, že jamu má už vykopanú. To vápno mu v aute aj ukazoval a rozprával mu v tej súvislosti práve s V. F.. Opísal mu, ako V. F. počkajú pred domom, keď pôjde, dajú si kukly, obžalovaný že ju vtisne do domu, potom ju omráči. Svedok mu mal iba pomôcť prehľadať dom a nájsť peniaze, zlato a podobne. Potom ju obžalovaný chcel odniesť do auta kufra a ísť zakopať. Svedok mu na to povedal, že takéto veci nikdy nerobil a že do toho s ním nepôjde. O tom, že F. predala dom, mu povedal obžalovaný už vtedy, keď ho nahováral. Uviedol mu aj, že nosí vybrané peniaze z Providentu. Popísal, že o prepadnutí poškodenej sa s obžalovaným rozprávali viackrát, okrem toho rozhovoru vo vozidle mu to hovoril aj u neho doma. Raz k nim domov prišla poškodená vybrať splátku Providentu, pričom bol vtedy na návšteve obžalovaný. Spolu sedeli v kuchyni a potom sa presunuli do obývačky. Poškodená totiž dopredu zavolala, že príde pre splátku. Na poškodenú nemal očný kontakt, lebo dvere do kuchyne boli zavreté a ju vybavila manželka. Keď mu obžalovaný hovoril o útoku na F. (v novembri alebo v decembri 2010) u neho doma, boli vo vnútri domu pri káve alebo vonku pri plote. Potom mu o tom hovoril aj začiatkom roka 2011, F. mali
jeho vyjadrenia sledovať z vozidla niekedy vo februári
neho sa tak stalo najneskôr do mesiaca od podpísania nájomnej zmluvy a z kúpnej zmluvy o predaji domu vyplynulo, že fyzické odovzdanie a prevzatie nehnuteľnosti sa teda malo uskutočniť najneskôr do
neho človek, ktorý všetko chce vždy len speňažiť. Jeho prezývka Z. je výstižná. S obžalovaným sa stretol na čerpacej stanici v Z.. Bolo tesne pred tým súdom v Nitre a tam ho obžalovaný nahováral, aby na súde zmenil výpoveď v jeho prospech, teda aby klamal, čo svedok nakoniec neurobil. Následne vo svojej výpovedi utajený svedok č. 1 v podstate len potvrdil výpovede predchádzajúcich svedkov a tvrdenia v nich uvedené. Uviedol, že v minulosti mu obžalovaný povedal, že jednu ženu usmrtil, telo rozštvrtil a porozhadzoval na rôznych miestach. Upozornil, že vrážd obžalovaného bolo viac a môže sa mu to pliesť. Nevedel povedať, či tá rozštvrtená žena bola V. F. alebo to bola žena zo B., lebo aj tú podobným spôsobom mal obžalovaný usmrtiť. Keď mu obžalovaný rozprával o svojich vraždách, tak sa v tom vyžíval. Svedok s určitosťou uviedol, že obžalovaný zabil obidve ženy, teda ženu zo B. a tú druhú zo B. alebo X. L., len skutkovo nevedel povedať, ktorá z nich je tá F.. Už v prípravnom konaní svedok uvádzal, že V. F. nepozná, len mu ju opisoval obžalovaný. Rozprával mu ako „urobil tú pani o peniaze a ako ju dal dole". Pod nejakou zámienkou ju vylákal a zabil. Vrážd obžalovaného malo byť viac a obete mal zabíjať rôznym spôsobom napr. tak, že „ich rozštvrtil, časti tela oddelil, niečo zakopal tam a niečo tam". F. mu hovoril o tom, kde tú ženu zabil. Utajený svedok sa nevedel s určitosťou vyjadriť, či mu to rozprával o tej žene, ktorú zaškrtil a rozštvrtil na inom mieste ako doma, alebo o tú ženu, ktorú zaškrtil a hodil pod schody, lebo jeden prípad, o ktorom mu rozprával bol ten, že ženu si doviedol domov a zlikvidoval doma, teda doma ju rozsekal. Obžalovaný mu aj hovoril, akým nástrojom sekal, ale už si nevedel spomenúť, či to bola sekera alebo mačeta. Povedal mu dokonca, že telo je najlepšie rozsekať a rozmiestniť na viacero miest, aby sa nikdy nenašlo. Tiež sa priamo pred ním vyjadril k spôsobu, ako sťažiť odhalenie miesta zakopania tela a aké na to treba použiť prípravky. Povedal mu, že jeho motiváciou boli peniaze a ich získanie. Táto výpoveď plne korešponduje predovšetkým s výpoveďami svedkov F., F. a O.. Obžalovaný síce namieta založenie záveru o vine i na výsledkoch výpovede utajeného svedka č. 1, avšak ako vyplýva zo súdnej judikatúry, uznanie za vinného odsudzujúcim rozsudkom založené v zásade len na výpovediach utajených svedkov nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 268/2011). Rovnako i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva (napr. Doorson proti Holandsku), že článok 6 Dohovoru výslovne nevyžaduje ochranu záujmov svedkov či poškodených ktorí prídu svedčiť. V stávke môže byť však ich život, sloboda či bezpečnosť, rovnako ako záujmy chránené článkom 8 Dohovoru.... Členské štáty majú povinnosť upraviť trestné konanie takým spôsobom, aby tieto záujmy neboli nepatrične ohrozené. Pritom princípy spravodlivosti tiež požadujú, aby v oprávnených prípadoch boli záujmy obhajoby vyvážené so záujmami svedkov. Následne sa v uvedenom rozhodnutí vyjadril k podmienkam použitia utajených svedkov keď ich následne špecifikoval tak, že v žiadnom prípade nemôže byť výrok o vine založený výlučne či v rozhodujúcej miere len na výpovediach anonymných svedkov, použitie utajenia identity musí byť dôvodné a nevyhnutné, použitie teda musí byť relevantné a dostačujúce a uvedený zásah do práv obhajoby musí byť vyvážený zvláštnymi procesnými opatreniami, pričom s výpoveďami takýchto svedkov musí byť zaobchádzané dostatočne obozretne. Teda len v prípade, ak výpoveď utajeného svedka predstavuje jediný či rozhodujúci dôkaz, je výrok o vine automaticky nespravodlivý, pretože akýkoľvek pokus o vyváženie by bol nedostatočný. Pojem nevyhnutnosti použitia inštitútu utajeného svedka sa prvýkrát uvádza vo veci Van Mechelen a ďalší proti Holandsku. Ako relevantný bol uznaný záujem na ochrane proti možným represáliám či odvete zo strany obžalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že dôkaz vo forme výpovede utajeného svedka nie je v zásade vylúčený z možnosti tvoriť základňu na vytvorenie záveru o vine, avšak nesmie sa jednať o dôkaz jediný. Ak je preto takýto dôkaz podporovaný aj inými dôkazmi, môže byť súčasťou záveru o vine a jedná sa o dôkaz zákonný. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, ako už bolo uvedené, že výpoveď utajeného svedka plne korešponduje s výpoveďami vyššie uvedených svedkov, teda s inými dôkazmi a logicky dopĺňa skutočnosti zistené na základe týchto dôkazov. Do skutočností zistených uvedenými dôkazmi logicky zapadajú i zistené údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (z vyšetrovacieho spisu OR PZ Zvolen ČVS: ORP-255/OVK-ZV-2011) z ktorých vyplýva, že medzi telefónnymi číslami, ktoré používal obžalovaný (XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX) a V. F. (XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX) v období od 03. januára 2011 do 28. marca 2011, bolo zaznamenaných celkovo 60 vzájomných komunikácií, resp. pokusov o komunikáciu v prípade dovolania sa do odkazovej schránky príjemcu hovoru. Z toho v 24 prípadoch sa dovolalo telefónne číslo patriace V. F. do odkazovej schránky obžalovaného. V deň zmiznutia V. F. dňa 28. marca 2011 boli zaznamenané medzi telefónnymi číslami XXXXXXXXXX (obžalovaný H. F.) a XXXXXXXXXX (V. F.) tri hovory, pričom vždy volalo telefónne číslo XXXXXXXXXX (obžalovaný H. F.) a posledný hovor prebehol v čase 22:02:28. Od tohto okamihu nebol zaznamenaný žiadny pokus o vzájomnú komunikáciu medzi číslami, ktoré používali obžalovaný a V. F., pričom výpisy hovorov končia dňom 02. júna 2011. Obžalovaný sa bránil tým, že poškodenej iste telefonoval aj po 28. marci 2011, ale nie z čísla XXXXXXXXXX, ale asi z iných, lebo
neho mal až sedem SIM kariet. To sa však, ako uviedol súd prvého stupňa, nepotvrdilo. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa
1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona a nie ako vývojové štádium prípravy na zločin
1 Trestného zákona. Keďže neboli produkované nepochybné dôkazy o spáchaní trestnej činnosti viacerými osobami, vypustil súd prvého stupňa správne v právnej kvalifikácii i ustanovenie § 20 Trestného zákona o spolupáchateľovi, čomu zodpovedala i úprava skutkovej vety. Najvyšší súd potom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ktoré je podrobné a dostatočné. Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd uvádza, že tento je náležite, v súlade so zákonnými kritériami uvedenými v § 34 Tr. zák. individualizovaný, pričom v podrobnostiach odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si aj v tejto časti plne osvojil. Pri určení výmery trestu súd prvého stupňa správne na základe § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol na spôsob spáchania trestných činov a ich následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05. novembra 2014, č. k. 2T/202/2007 na trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov a osemnásť dní so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. U obžalovaného zároveň nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, naopak boli zistené 2 priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h) Tr. zák., a že bol už za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m) Tr. zák. Prevažovali síce priťažujúce okolnosti, avšak k moderácii trestnej sadzby nedošlo, pretože
8 Tr. zák. zníženie hornej hranice, alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie, čo bol i aktuálny prípad. V rámci možnosti ukladania výnimočného trestu - trestu odňatia slobody na doživotie, súd prvého stupňa správne zistil všetky podmienky na jeho uloženie a to, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie jednoznačne vyplynulo, že úroveň medziľudských vzťahov obžalovaného všeobecne, ako aj miera jeho sociálnej a občianskej adaptácie je nízka. Jeho povahové vlastnosti zostávajú natrvalo a tie sú u neho práve také, ktoré predurčujú zlú, resp. nepriaznivú prognózu resocializácie. Naproti tomu, obžalovaný je dobre adaptovaný na väzenské prostredie. Je to prostredie, kde je pod stálym dohľadom, resp. dozorom a keď ten dohľad, resp. dozor pominie a on sa dostane na slobodu, dopúšťa sa protispoločenského konania, čo je zrejmé z jeho kriminálnej minulosti. Existuje u neho mimoriadne vysoké riziko recidívy trestnej činnosti, ktoré už bolo konštatované v predchádzajúcich znaleckých posudkoch na jeho osobu. Znalci jednoznačne označili perspektívu jeho resocializácie za nepravdepodobnú, za vylúčenú. Osoba obžalovaného je kriminálne narušená, bol dosiaľ 13-krát súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody celkom takmer 23 rokov. Napriek týmto skutočnostiam obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, a to výlučne zo zištných pohnútok. To sú dôvody, ako uviedol súd prvého stupňa, pre ktoré je potrebné jeho eliminovaním od spoločnosti túto účinne chrániť a zároveň na základe týchto dôvodov nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Správny je i výrok o uložení uvedeného trestu ako trestu súhrnného i o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok obžalovaného H. F. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.