odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu
januára 2019 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/24/2016, zo 14. júna 2016, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného N. L. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 14. apríla 2016, sp. zn. 16T/1/2016, uznal obvineného vinným zo spáchania prečinu krádeže
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu
odsek 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody
odsek 1, odsek 2 písmeno
decembra 2015 v presne nezistenom čase prišiel do obce F. B. osobným motorovým vozidlom značky Škoda Felícia, červenej farby, evidenčné číslo S.-XXXDD, kde následne v čase približne o 00:28 hodine na R. ulici s úmyslom prisvojiť si cudzí majetok, vstúpil cez uzamknutú bránku, ktorú si otvoril kľúčikom zasunutým z vnútra zámku, do predzáhradky rodinného domu s popisným číslom XXX vlastníka F. L. s manželkou, skadiaľ následne vnikol na dvor rodinného domu s popisným číslom XXX/XX vlastníčky S. S. takým spôsobom, že prekonal oplotenie medzi pozemkami vysoké 142 cm a následne popri rodinnom dome s popisným číslom XXX/XX prešiel betónovým chodníkom k zadnej časti domu a ďalej do zadnej časti dvora, kde ho spozoroval poškodený L. S., ktorý tam N. L. v čase o 00:30 hodine obmedzil na osobnej slobode tak, že ho chytil za bundu, stiahol ho na zem a nakoľko N. L. kládol aktívny odpor a snažil sa z miesta ujsť, tak ho poškodený L. S. prikľakol na zem a v čase o 00:40 hodine bol N. L. zadržaný príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Vrbové. Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému N. L. uložený
odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odsek 1 písmeno b) Trestného zákona súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci : - 1 ks dláto s bielou plastovou rukoväťou, 1 ks modro-čierne kombinačky, 1 ks dláto s drevenou rukoväťou, 1 ks červeno-modré kombinačky, 1 ks skrutkovač čierny, 1 ks žltočervené kombinačky, 1 ks červený nôž na rezanie skla, 1 ks červené ihlové kombinačky, 1 ks čierne gumové kladivo, 1 ks kovová rúčka z dverí, 1 ks modré kombinačky, 2 ks čierne skrutkovače so žltým vrškom, 1 ks kovový krížový skrutkovač, 1 ks červený skrutkovač, 1 ks modrý skrutkovač, 1 ks čierny skrutkovač, 1 ks čierno-žltý skrutkovač, 1 ks červené kliešte.
Na podklade odvolania obvineného podaného proti vyššie citovanému rozhodnutiu Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") uznesením zo 14. júna 2016, sp. zn. 6To/24/2016,
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal obvinený dovolanie v zákonnej lehote dovolanie doplnené prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b/, c/, g/, i/ a iné Tr. por. V súvislosti s porušením práva na obhajobu namietal, že odvolací súd neprejednal jeho písomné odôvodnenie odvolania proti prvostupňovému rozsudku, nevysporiadal sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní obvineného a neumožnil mu prečítať obhajobu na verejnom zasadnutí. Uviedol tiež, že už v priebehu trestného stíhania (od prípravného konania) dochádzalo k porušovaniu jeho práva na obhajobu, ktoré spočívalo v tom, že v zápisnici o jeho výsluchu ako obvineného nebolo uvedené, že bol vypočúvaný na lôžku v nemocnici v zlom zdravotnom stave a pod vplyvom liečiv. Pri spisovaní tejto zápisnice sa domáhal obhajcu s poukazom na základné ľudské práva a slobody
článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, avšak nebolo mu to umožnené. Za prítomnosti obhajcu nebol vypočutý počas celého obdobia vyšetrovacej väzby a dňa 12.02.2016 bol vykonaný úkon oboznámenia s vyšetrovacím spisom, kde namietal, že spis mu bol k preštudovaniu predložený neúplný a nekompletný, čím mu bolo znemožnené oboznámiť sa s celým vyšetrovacím spisom. Obvinený poukázal aj na pochybenie dozorujúceho prokurátora, ktorý nereagoval na žiadosti o doplnenie vyšetrovacieho spisu. Namietal, že pokiaľ mal možnosť oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, ktoré navrhoval zabezpečiť do trestného spisu, bolo to až v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní v časovej tiesni, čo neskôr bolo súdom zneužité v jeho neprospech. Obvinený považuje za porušenie práva na obhajobu aj skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní konanom 14. apríla 2016 ho sudca prerušil v záverečnej reči a neumožnil mu odôvodniť návrhy na doplnenie dokazovania a podať nové návrhy dôležité pre rozhodnutie vo veci. Zároveň spochybnil odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Ďalej má obvinený za to, že dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. je daný aj tým, že pojednávanie vo veci rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby sa nenahrávalo. Za nesprávne považuje obvinený aj rozhodnutie o prepadnutí vecí, ktoré neboli použité na trestnú činnosť, ani nepochádzajú z trestnej činnosti, nakoľko obvinenému boli zhabané aj také veci, ktoré sa bežne používajú k drobným opravám auta. Napokon dodal, že súd prvého stupňa všetky ním navrhnuté dôkazy odmietol. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je
obvineného naplnený v tom, že vo veci rozhodovala nezákonná predsedníčka senátu v zastúpení JUDr. Janka Klčová, namiesto elektronicky vybraného predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka na Krajskom súde v Trnave. V tejto súvislosti podal návrh na obnovu konania dňa
odsek 1 písmeno
názoru prokurátorky však nie je daný, nakoľko rozhodnutie nie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Prokurátorka na záver zdôraznila, že v dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného v zmysle § 382 písmeno c) Trestného poriadku odmietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).
1 písm. b) Tr. por., dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4 veta prvá Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
1 Tr. por., dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Vo vzťahu k argumentácii obvineného ohľadom dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. najvyšší súd pripomína, že obvinený v konaní pred odvolacím súdom nenamietal nezákonnosť zloženia súdu, a preto najvyšší súd s poukazom na § 371 ods. 4 Tr. por. nemohol akceptovať uvedenú dovolaciu námietku obvineného. Napriek tomu považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že nezákonným zložením je v zmysle cit. ustanovenia demonštratívny výpočet procesne neprípustných situácií a to, že namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v neúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je takisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte, ak je tento sudca zo zákona vylúčený, alebo bol z rozhodovania vylúčený. Nezákonne zloženým súdom sa teda v nadväznosti na vyššie uvedené rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť, či vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zložení (t.j. či bol súd správne obsadený), je povinný súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti dovolania
tohto ustanovenia. Dôvodom podania dovolania
tohto ustanovenia je porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, t.j. keď vec prejednal a rozhodol iný než rozvrhom práce súdu určený sudca. Najvyšší súd mal za preukázané, že predmetná trestná vec obvineného N. L. bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená s určením spisovej značky, 6To/24/2016, na rozhodnutie zákonnej predsedníčke senátu JUDr. Janke Klčovej na Krajskom súde v Trnave. Obvineným uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. by preto ani nebol naplnený. K dovolateľom označenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu sa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to, ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak došlo k porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, keď orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Najvyšší súd po Slovenskej republiky po preskúmaní podaného dovolania na podklade predloženého spisu zistil, že k zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní pred rozhodujúcimi súdmi nedošlo. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený N. L. mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. Obvinený mal právo zvoliť si obhajcu, a požadovať, aby bol vypočúvaný za jeho účasti, radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom, ako aj žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na iných úkonoch prípravného konania, nakoľko povinnosťou obhajcu je najmä poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone. Najvyšší súd teda konštatuje, že k zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní pred rozhodujúcimi súdmi nedošlo, a preto námietku obvineného považuje za bezpredmetnú. Námietku obvineného, že krajský súd v čase rozhodovania o odvolaní obvineného dňa 14. júna 2016 nedisponoval jeho písomným vyjadrením (odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/1/2016) z 5. mája 2016, považuje najvyšší súd za irelevantnú, nakoľko podanie obvineného označené ako odôvodnenie odvolania datované 5. mája 2016 bolo Okresnému súdu v Piešťanoch doručené 20. júla 2016, t.j po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa 14. júna 2016. S odvolacími námietkami obvineného totožného znenia, ktoré boli riadne zažurnalizované v súdnom spise, sa Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodovaní zaoberal a vo svojom rozhodnutí sa s nimi náležitým spôsobom aj vysporiadal. V súvislosti s ďalšími námietkami obvineného ohľadom uplatneného dovolacieho dôvodu sa najvyšší súd v plnej miere stotožňuje s vyjadrením prokurátorky, a preto nepovažoval za potrebné sa k nim duplicitne vyjadrovať. Pokiaľ ide o všeobecnú výhradu obvineného spočívajúcu na tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, najvyšší súd zdôrazňuje, že nemožno úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm.
12 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Hoci obvinený v podanom dovolaní výslovne neuplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Tr. por., tak ani v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu opodstatnenosť námietok obvineného, nakoľko skutkový stav tak, ako bol zo strany súdu prvého stupňa zistený, je pre dovolací súd záväzný a pokiaľ ide potom o jeho právne posúdenie, tak to je i
jeho názoru správne, keďže posudzovaný skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu
odsek 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody
odsek 1, odsek 2 písmeno
1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť napadnuté rozhodnutie, a preto dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.