Obsah (4)

§ 427§ 122§ 58§ 240

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/185/2018 Identifikačné číslo spisu: 5708204780 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 427ods.

1 C. s. p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 5.

§ 122C. s.

p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 6.

§ 58zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 7.

§ 240ods.

1, 2 O. s. p účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

1. Dňa
2. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“), pristupujúci k rozhodovaniu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu z
3. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013 v tejto veci po
4. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už

tohto zákona. Keďže však lehota na podanie dovolania uplynula ešte pred

1. júlom 2016 a to konkrétne dňom
3. 2014, podmienky pre prípadné odpustenie jej zmeškania bolo nutné posúdiť

právneho stavu existujúceho v čase uplynutia tejto lehoty. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 470 ods. 3 veta prvá C. s. p. a contrario ako aj z princípu zachovania právnej istoty, ktorý zaručoval, že ak sa niekto spoliehal na to, že platný právny predpis neumožňoval odpustiť zmeškanie lehoty na podanie dovolania, nemôže byť v tejto dôvere v platné právo sklamaný.

1. Pretože Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 240 ods. 2 O. s. p. výslovne vylučoval možnosť odpustiť zmeškanie lehoty na podanie dovolania, najvyšší súd návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty proti rozsudku odvolacieho súdu z
2. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013 zamietol.
3. V prípade návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu z
4. februára 2017 sp. zn. 9Co/274/2016 sa najvyšší súd nestotožnil s názorom žalovaného,

ktorého sa v danom prípade jedná o ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty. Ako aj sám žalovaný uvádza, rozsudok odvolacieho súdu mu bol doručený dňa

2. 2017, pričom dňa
4. 2017 poveril právneho zástupcu na podanie dovolania. Lehota na jeho podanie uplynula dňom
7. K úmrtiu jeho právneho zástupcu však došlo až dňa
9. 2017, teda po uplynutí celej lehoty na podanie dovolania. Aj v prípade, ak by za určitých preukázaných okolností mohla byť smrť právneho zástupcu povereného podaním dovolania považovaná za dôvod na odpustenie zmeškania lehoty, v predmetnej veci neboli pre takéto rozhodnutie splnené podmienky v zmysle § 122 C. s. p. K smrti povereného zástupcu došlo, ako už bolo uvedené, po uplynutí lehoty na podanie dovolania, pričom samotné nepodanie dovolania povereným advokátom bez ďalšieho nezakladá ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania tejto lehoty. Mohlo by zakladať prípadné nároky žalovaného voči poverenému právnemu zástupcovi, vyplývajúce z právneho vzťahu založeného medzi nimi zmluvou o právnej pomoci. Tento záver možno podoprieť aplikáciou zásady vigilantibus iura scripta sunt („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). V zmysle tejto zásady sa mal totiž žalovaný zaujímať o to, či dovolanie bolo ním povereným advokátom podané, resp. prečo sa tak nestalo, a mal bezodkladne pristúpiť k využitiu dostupných právnych prostriedkov na ochranu svojich práv. Žalovaný nielenže takto nepostupoval, ale hoci sa o smrti povereného zástupcu dozvedel už v auguste 2017, a hoci informáciu o nepodaní dovolania mohol získať priamo na prvoinštančnom súde napr. nahliadnutím do spisu alebo žiadosťou o poskytnutie tejto informácie, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty ako aj samotné dovolanie podal až dňa
11. 2018, teda takmer rok po uplynutí dovolacej lehoty. Najvyšší súd preto aj návrh na odpustenie zmeškania dovolacej lehoty proti rozsudku odvolacieho súdu z
12. februára 2017 sp. zn. 9Co/274/2016 zamietol.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
14. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.