Obsah (8)

§ 69§ 190§ 167§ 492§ 28§ 3§ 461§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Asan/36/2018 Identifikačné číslo spisu: 6018200035 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 69ods.

1 písm. d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zbraniach a strelive“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 03.06.2016 o 21:35 hod. v poľovnom revíri Dolný Gemer medzi obcami Prihradzany a Kameňany nemal pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane, napriek tomu, že mal pri sebe zbraň, guľovnicu, opakovaciu značky Z., výrobné číslo K., ZV: bez výrobného čísla, ktorú má v legálnej držbe. Za uvedený priestupok mu uložil

§ 69ods.

2 zákona o zbraniach a strelive sankciu, a to pokutu vo výške 20 €.

1. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. II. Konanie na krajskom súde
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (správny súd) napadnutým rozsudkom

§ 190zákona č.

162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.

1. Správny súd mal za to, že na základe preskúmaných rozhodnutí ako aj administratívneho spisu v danom prípade výpovede svedkov, a to policajnej hliadky, ktorá kontrolovala žalobcu dňa 03.06.2016 preukazovali skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
2. Z vyjadrenia k začatiu správneho konania zo dňa 22.02.2017, ktoré podal žalobca vyplýva, že žalobca v čase kontroly nemal pri sebe zbrojný preukaz, pretože ho mal neďaleko v aute a neodkladne ho predložil ku kontrole. Zároveň mal správny súd za to, že zo zápisnice zo dňa 24.08.2017 vyplýva, že obvinený z priestupku (žalobca) trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, a to najmä na písomnom vyjadrení zo dňa 22.02.2017 a zároveň žiadal vypočutie policajtov a to L. U. a M. B., pričom žiadny ďalší dôkaz nenavrhol.
3. Ako ďalej vyplýva z výpovede svedka L. U. zo dňa 12.10.2017 v čase kontroly dňa 30.06.2016 nemal žalobca pri sebe doklady a tieto mu boli v niekoľkých minútach dovezené motorovým vozidlom. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal správny súd za preukázaný skutkový priebeh a v danom prípade nebolo sporné, že žalobca v čase kontroly nemal pri sebe doklady.
4. Správny súd sa úplne stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal na § 1 ods. 3, § 2 ods. 1 písm. k), § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o policajnom zbore“) a zároveň na § 67 ods. 1 písm. b) zákona o zbraniach a strelive. Správny súd mal za to, že zo znení vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva priama kompetencia orgánu verejnej správy objasňovať priestupky na úseku zbraní a streliva a zároveň ich aj prejednávať. Vzhľadom na to, že nie je špecifikované miesto, kde u držiteľa zbrojného preukazu je oprávnený policajný útvar kontrolovať dodržiavanie zákona, miesto spáchania priestupku je takým miestom, kde policajný útvar mal kompetenciu zisťovať dodržiavanie zákona o zbraniach a strelive.
5. Správny súd mal ďalej za to, že z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný preskúmal rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu na základe odvolania žalobcu. Zároveň je zrejmé, na základe ktorých ustanovení právneho predpisu žalovaný rozhodoval o odvolaní. Z týchto dôvodov správny súd námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
6. S ohľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že uložená sankcia je primeraná k povahe skutku a k závažnosti následku, zároveň mal za to, že skutkový priebeh bol riadne preukázaný výpoveďami svedkov a je nepochybné, že ku skutku došlo tak, ako je žalobcovi kladené za vinu. Zároveň preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že je jednoznačne zrejmé, ktoré rozhodnutie bolo odvolaním napadnuté, ako aj ktoré rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, a teda rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné a zákonné.
7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol

§ 167ods.

1 S.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. III. Konanie na kasačnom súde

1. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
2. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou uvedenou v žalobe týkajúcej sa systematiky zákona o strelných zbraniach a strelive, čím došlo

jeho názoru k odmietnutiu spravodlivosti na strane žalobcu. 13. Sťažovateľ ďalej namietal, že správne orgány ako aj krajský súd sa nedôsledne spravovali § 34 ods. 4 Správneho poriadku. Sťažovateľ je názoru, že spáchanie priestupku mu nebolo preukázané. Doklady, ktoré od neho príslušníci PZ požadovali, riadne policajtom predložil a mal pri sebe. Ďalej namietal, že vo veci nebol vypočutý ako svedok jeho kamarát, ktorý bol prítomný pri odovzdávaní dokladov policajtom. Vzhľadom na to, že žiaden dôkaz nemá zákonom predpísanú silu a keď správny orgán nedisponuje iným dôkazom ako je výpoveď policajta, ktorá bola obvineným spochybnená, tak je potrebné v súlade so zásadou in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obvineného a v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, na ktorú

názoru sťažovateľa krajský súd neprihliadol. 14. V rámci nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľ opakovane, ako už aj v správnej žalobe, namietal aplikáciu § 69 zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorú si krajský súd nesprávne vyložil ako aj § 28 ods. 1 písm. f) zákona o strelných zbraniach a strelive, pretože porušenie daného ustanovenia by sa žalobca dopustil iba v prípade, že by také porušenie skonštatoval príslušník PZ priamo na mieste priestupku. Ďalej sťažovateľ opakovane namietal výrok rozhodnutia žalovaného, z ktorého nie je

jeho názoru možné vyvodiť aké rozhodnutie vlastne bolo potvrdzované a aké odvolanie bolo zamietané.

1. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal. IV. Právny názor Najvyššieho súdu
3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 492S.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorým uznali sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku na úseku strelných zbraní a streliva

§ 69ods.

1 písm. d) zákona o zbraniach a strelive, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalobcom a žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

§ 28ods.

1 písm. b), písm.

1. f)zákona o zbraniach a strelive držiteľ zbrojného preukazu je povinný
2. b)zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu,
3. f)mať pri manipulácii so zbraňou pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane a držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm.
4. b)alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm.
5. f)aj doklad o psychickej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo nie starší ako desať rokov,

§ 69ods.

1 písm. d) zákona o zbraniach a strelive priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.

§ 69ods.

2 zákona o zbraniach a strelive za priestupok

odseku 1 písm.

1. a)a
2. b)možno uložiť pokutu do 1659 eur. Za priestupok

odseku 1 písm.

1. c)a
2. d)možno uložiť pokutu do 663 eur.

§ 69ods.

3 zákona o zbraniach a strelive priestupky

odseku 1 prejednáva policajný útvar.

§ 69ods.

4 zákona o zbraniach a strelive na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

§ 3zákona č.

372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

1. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.
2. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu ako aj správnych orgánov, že priestupok sa stal a priestupok spáchal sťažovateľ tak, ako je uvedené v skutkovej vete prvoinštančného rozhodnutia správneho orgánu. Z vykonaného dokazovanie bolo

názoru kasačného súdu jednoznačne preukázané, že sťažovateľ nemal pri manipulácii so zbraňou pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane, tak ako to vyžaduje zákon o zbraniach a strelive (§ 28 ods. 1 písm. f) zákona o zbraniach a strelive). Uvedené doklady mal sťažovateľ uložené v koženej kabelke vo vzdialenom motorovom vozidle a až na telefonické požiadanie sťažovateľa a s odstupom času mu boli tieto doklady doručené na miesto kontroly.

1. Protiprávne konanie sťažovateľa bolo vo výrokovej časti rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu vymedzené úplne a určite. Skutok, tak ako je uvedený vo výrokovej časti prvoinštančného správneho orgánu potvrdili svedkovia, o ktorých výpovedi nemal kasačný súd žiadne pochybnosti. Tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreukázanie spáchanie priestupku kasačný súd považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. V danej veci ide o jednoznačný skutkový stav, pretože sťažovateľ v čase kontroly nemal pri sebe predmetné doklady (zbrojný preukaz a preukaz zbrane). Z uvedeného dôvodu kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcej sa odklonenia sa krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
2. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcej sa výkladu pojmu „mať pri sebe“ kasačný súd poukazuje na Usmernenie Ministerstva vnútra SR č. PPZ-ODE-9-074/2017,

ktorého „mať pri sebe“ zbrojný preukaz a preukaz zbrane je držiteľ zbrane povinný v čase, kedy manipuluje so zbraňou, to znamená, že keď má pri sebe zbraň musí mať pri sebe aj zbrojný preukaz a preukaz zbrane. Kasačný súd sa s uvedeným výkladom pojmu „mať pri sebe“ stotožňuje. Držiteľ zbrojného preukazu

vyššie uvedeného výkladu musí mať zbrojný preukaz pri sebe v čase, kedy manipuluje so zbraňou, pričom ani sám sťažovateľ nenamietal zistenie správneho orgánu, že v čase kontroly nemal pri sebe zbrojný preukaz, ale tento sa nachádzal v motorovom vozidle vzdialenom od miesta kontroly, kde malo dôjsť k manipulácii so zbraňou, ktorú mal v legálnej držbe. V čase kontroly tak sťažovateľ zbrojný preukaz a preukaz zbrane nemal pri sebe, čím porušil povinnosť uvedenú v § 28 zákona o zbraniach a strelive. 23. K námietke nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia žalovaného kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Vo výroku rozhodnutia žalovaného je jednoznačne uvedené kto odvolanie podal, aké rozhodnutie žalovaný na základe odvolania preskúmaval,

akého právneho predpisu rozhodoval a ako žalovaný rozhodol. 24. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa systematiky zákona o zbraniach a strelive kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia. 25. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku

§ 69ods.

1 písm. d) zákona o zbraniach a strelive, keď porušil povinnosť ustanovenú zákonom o zbraniach a strelive, teda nemal pri manipulácii so zbraňou pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane. V administratívnom konaní boli vykonané relevantné dôkazy, ktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa, a preto kasačný súd nemal o vine sťažovateľa žiadne pochybnosti. Kasačný súd záverom k veci dodáva, že rozhodnutie správnych orgánov o výške uloženej pokuty vo výške 20 €, ktoré je na spodnej hranici sadzby, považuje za správne a postačujúce vzhľadom na spáchaný priestupok. 26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť

§ 461S. s.

p. ako nedôvodnú zamietol. 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 167ods.

1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 168S. s.

p. 28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.