p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8.
f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.
ktorej jej právo na spravodlivý proces bolo porušené nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj prvoinštančného súdu) nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne zodpovedá kritériám vymedzeným v ust. § 220 C. s. p., preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. stačilo, aby sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čo aj urobil. V súlade s uvedeným ustanovením odvolací súd v bodoch 17-20 odôvodnenia svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo je rozhodnutie o zamietnutí žaloby vecne správne. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých. K časti dovolania, v ktorej dovolateľka namieta, že sa odvolací súd nezaoberal jej odvolaním proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o trovách konania (str. 5 dovolania, č. l. 332) dovolací súd dodáva, že touto otázkou sa odvolací súd rovnako zaoberal a to v bode
nej nezaoberal dôkazmi, ktoré priložila k odvolaniu, dovolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti ustanovenie § 383 C. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. K námietke dovolateľky, že sa týmito dôkazmi nezaoberal prvoinštančný súd, dovolací súd uvádza, že posúdenie a rozhodnutie o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. §§ 132 a 185 C. s. p.) a nie strán sporu. Ani v tomto prípade teda nemožno konštatovať porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. V tejto časti dovolania tu teda bol dôvod na odmietnutie dovolania
c) C. s. p. 13. V časti podaného dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, majúcemu charakter uznesenia, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, dovolateľka namietala, že sa súd nesprávnym rozhodnutím o otázke súdneho poplatku dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere, že porušil jej právo na spravodlivý proces. Dôvody zmätočnosti taxatívne upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení (§ 420 C. s. p.) však možno uplatniť len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Pod vecou samou treba rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím vo veci samej je potom rozhodnutie vydané súdom (odvolacím súdom) po prejednaní veci (odvolania), v ktorom súd rozhodne o uplatnenom nároku. V danom prípade je dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu majúci charakter uznesenia, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Takéto uznesenie odvolacieho súdu v súlade s vyššie uvedeným nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Dovolanie žalobkyne smeruje preto proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd preto dovolanie v tejto časti ako neprípustné odmietol
c) C. s. p. K námietke dovolateľky, že odvolací súd mal v danom prípade rozhodnúť samostatným uznesením a nie v uvedenom rozsudku, čo považovala za účelové, súd len dodáva, že sa jednalo o správny postup odvolacieho súdu, ktorý bol navyše v súlade so zásadou hospodárnosti konania. 14. Dovolateľka zároveň dovolaním napadla aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, a ktorý má preto charakter uznesenia. K uvedenému dovolací súd dodáva, že v danej časti dovolanie rovnako nie je prípustné. V zmysle § 419 C. s. p. je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, ak to zákon pripúšťa. Jeho prípustnosť z dovolacieho dôvodu
p. je však vylúčená, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej ani také, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť z dovolacieho dôvodu
je rovnako vylúčená a to z dôvodu, že nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. 15. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky
ust. § 447 písm. c) C. s. p. odmietol. 16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. tak, že žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalovaným žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.