Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžak/14/2018 Identifikačné číslo spisu: 7018200596 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 206ods.

3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p.). 13. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. januára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 14. Sťažovateľ napadol kasačnou sťažnosťou rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Saz/7/2018 zo dňa 14. septembra 2018, ktorým bola zamietnutá správna žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím neudelil sťažovateľovi azyl a súčasne mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 19a ods. 2 zák. č. 480/2002 Z.z. skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať. Podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 15. Z výpovede sťažovateľa zo dňa 11.12.2017 najmä vyplynulo, že - sťažovateľ v krajine pôvodu vykonával pomocné práce na stavbách, predovšetkým v P., z ktorého dôvodu ho príslušníci Talibanu podozrievali z donášania informácií (o príslušníkoch Talibanu) štátnym orgánom; - nakoľko sťažovateľ ani na naliehanie Talibanu neprestal cestovať za prácou do P., príslušníci Talibanu uniesli jeho brata. Následne ho prepustili, s podmienkou, že im je sťažovateľ povinný oznamovať svoj pohyb (najmä pri opustení obce); - sťažovateľ bol videný na stretnutí so svojim známym - pracujúcim pre štátnu bezpečnosť a následne päť dní na to vládne jednotky zaútočili na príslušníkov Talibanu v miestnej obci. Ďalší deň bol odvezený do hôr, kde bol niekoľko dní zadržiavaný, bitý a obvinený z toho, že kvôli nemu vládne jednotky zaútočili na Taliban v obci; - na naliehanie sťažovateľovho otca a starejších z obce bol sťažovateľ prepustený; - po prepustení mu všetci známy hovorili, že ho príslušníci nabudúce zabijú, preto opustil Afganistan. 16. Výpoveď sťažovateľa bolo možné považovať za konzistentnú. Sporný údaj o zamestnaní (sťažovateľ najprv uviedol, že pracoval na poli, neskôr uviedol že pracoval ako pomocník na stavbe) kasačný súd a napokon ani žalovaný nepovažoval za zásadný. Z obsahu výpovede sťažovateľa bolo možné (stručne) vyvodiť základný dôvod žiadosti sťažovateľa, a to obava z prenasledovania príslušníkmi Talibanu z dôvodu podozrievania, resp. obvinenia zo spolupráce so štátnymi orgánmi. 17. Žalovaný žiadosť sťažovateľa vyhodnotil tak, že nebola preukázaná dôvodná obava z prenasledovania, ani prenasledovanie z dôvodov podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.. Tiež uviedol, že sťažovateľ nevyvíjal činnosť, pre ktorú by mu hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany štátnych orgánov, a o politiku v krajine pôvodu sa vôbec nezaujímal a nebol členom žiadnej politickej strany, či inej organizácie. Rovnako sa nepreukázalo, že by sa incidenty s príslušníkmi Talibanu udiali z dôvodov podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. a v prípade sťažovateľa absentuje akákoľvek snaha o riešenie situácie v krajine pôvodu. 18. Krajský súd sa so závermi žalovaného stotožnil, avšak jeho argumentácia je nedostatočná. Len stroho konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, pričom takéto závery iba stručne odôvodňuje, obdobnou argumentáciou ako odporca. Zaujal stanovisko k argumentácii sťažovateľa, týkajúcej sa jeho príslušnosti k sociálnej skupine, avšak niektorými námietkami (najmä pokiaľ ide o tie, ktoré sa týkajú sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu prisudzovanej politickej oponentúry) sa nezaoberal vôbec. 19. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu neposkytuje dostatok argumentačných podkladov na posúdenie ako sa vysporiadal s postupom žalovaného pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia, akými vlastnými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom a právnom stave veci a posudzovaní relevancie obsahu právnej argumentácie a námietok sťažovateľa uplatnených v správnej žalobe. Krajským súdom v odôvodnení vyslovené konštatovanie o tom, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu len so stručným načrtnutím dôvodov a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol je nepresvedčivé a predčasné a ako také neposkytujúce dostatočne jasný, zrozumiteľný a náležite odôvodnený výsledok svojej rozhodovacej činnosti, tak „aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú." (III. ÚS 311/07) a aby v dôsledku nerešpektovania uvedených požiadaviek, sťažovateľ nemusel v podstatnom obsahu opakovať námietky vznesené už v správnej žalobe pred krajským súdom aj v kasačnej sťažnosti proti jeho rozsudku. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len „procedurálna smernica") v záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa. 20. Na tomto mieste je tiež potrebné poukázať na článok 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorý vyžaduje aby každý jednotlivec v situácii, ktorú upravuje právo Európskej únie, mal právo na účinný opravný prostriedok a na spravodlivé, verejné prejednanie jeho záležitosti v primeranom čase. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia krajského súdu kasačný súd mohol konštatovať, že sťažovateľom uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm.
3. f)S.s.p. bol naplnený, a teda krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Nakoľko sa sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti, odvolávajúc sa na ním tvrdenú dôvodnosť podanej správnej žaloby, domáhal, aby zmeny napadnutého rozsudku, zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, kasačný súd následne, aplikujúc ust. § 453 ods. 2 S.s.p., pristúpil k posúdeniu preskúmavaného rozhodnutia. 23. Sťažovateľ v podanej správnej žalobe v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci. Toho sa mal žalovaný dopustiť v záveroch o tom, že - aj keby boli incidenty z roku 2015 s Talibancami prenasledovaním, nepreukázalo sa, že by sa udiali z dôvodov podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. a - v prípade sťažovateľa absentuje aj akákoľvek snaha o riešenie situácie v krajine pôvodu; 24. Sťažovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným poukazoval na informácie o krajine pôvodu, ktoré do administratívneho spisu založil žalovaný ako aj jeho právna zástupkyňa. Podľa týchto informácií sú civilisti, ktorí sú vnímaní ako spojenci alebo špióni vlády ako aj tí, ktorí sú vnímaní, že nepodporujú protivládne prvky, vystavení riziku cielených vrážd (č.l. 77, 75-74 administratívneho spisu). 25. Podľa ďalších správ má Taliban schopnosť sledovať jednotlivcov po presídlení, nakoľko ma rozvinutú sieť miestnych veliteľov, tieňových guvernérov, špiónov ako aj kontrolných stanovísk na cestách. resp. pri vstupoch do dedín a miest. Prezradenie presídlenej osoby hrozí aj z dôvodu úzkej spätosti afganských komunít (č.l. 76). Vo vzťahu k schopnosti štátnych orgánov poskytnúť ochranu svojim občanom sa v spise vyskytujú správy o zlom stave bezpečnostných zložiek, ich nespoľahlivosti, rozšírenej korupcii a zneužívaní právomocí (č.l. 75). 26. Z vyššie prezentovaných informácií o krajine pôvodu je dôvodne možné ustáliť obavy z konania, napĺňajúceho definičné znaky prenasledovania, a to zo strany neštátnych subjektov, ku ktorým môže dochádzať na väčšine územia krajiny pôvodu. Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa dostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom protivládnych elementov, osobám, ktoré sympatizujú s vládou v krajine ako aj osobám, ktoré sú takto príslušníkmi protivládnych organizácií vnímané. Z vyššie uvedených správ pritom vyplynuli obavy zo zabíjania takýchto osôb priamo na mieste, resp. z ich popravy na základe odsúdenia paralelnými súdnymi orgánmi Talibanu. 27. V zmysle § 8 písm.
4. a)zák. č. 480/2002 Z.z. aj keď nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu stal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov, jeho predchádzajúca skúsenosť je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania. 28. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že sa nepreukázalo, že by sa údajné incidenty s Talibancami udiali z azylovo relevantných dôvodov, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 29. Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. Je úlohou správneho orgánu analyzovať ucelenú výpoveď žiadateľa o azyl v kontexte dôvodov uvedených v ust. § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. Z výpovede sťažovateľa pritom vyplynulo, že bol príslušníkmi Talibanu považovaný za osobu, ktorá spolupracuje so štátnymi orgánmi, pričom mu bol kladený za vinu útok vládnych ozbrojených zložiek na miestnych príslušníkov Talibanu. V súvislosti s vyššie uvedeným, bol obťažovaný (keď bol dopytovaný na jeho pohyb) a následne bol odvezený do hôr, kde bol zadržiavaný. V sťažovateľom poskytnutej výpovedi je možné identifikovať, že tento bol neštátnym aktérom prenasledovania považovaný za špióna, resp. informátora štátnych orgánov a z týchto dôvodov sa napokon udiali incidenty, pre ktoré sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu. Vo vyjadrení právnej zástupkyne sťažovateľa pred vydaním rozhodnutia zo dňa 11.04.2018 táto ako dôvod žiadosti o azyl špecifikovala (okrem iných) tak, že sú sťažovateľovi príslušníkmi Talibanu pripisované opozičné politické názory. 30. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym. Aktivita sťažovateľa v krajine pôvodu nemusí predstavovať prejav politickej aktivity alebo presvedčenia. Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani skutočné politické presvedčenie sťažovateľa. To sa javí byť nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod. (v tomto prípade je to oficiálna štátna moc). V určitých situáciách nie je potrebné aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne). Podľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania. 31. Pokiaľ ide o zistenie informácií o krajine pôvodu, tie, ktoré do spisu zaobstaral žalovaný boli príliš stručné, najmä zamerané na bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, zaobchádzanie s neúspešnými navrátilcami do krajiny pôvodu, a pod. Preto v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne sa zaoberať žiadosťou sťažovateľa, a to najmä vo svetle vyššie uvedených skutočností a za tým účelom aj zaobstarať podrobnejšie informácie o krajine pôvodu. 32. Vo vzťahu k podaniam právnej zástupkyne sťažovateľa, kde táto poukazovala na informácie o krajine pôvodu, kasačný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax v konaniach o kasačných sťažnostiach proti rozsudkom krajských súdov o správnych žalobách vo veciach azylu, resp. zaistenia ako aj odvolacích konaniach v tejto agende (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.), kde opakovane prihliadal na správy z obdobných zdrojov, najmä EASO, UNHCR a pod. Podľa kasačného súdu obsah týchto zdrojov nemožno podceňovať, ale je potrebné podrobiť ho dôkladnej analýze. V. 33. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.

§ 457ods.

1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.

§ 167ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.