1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietol žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok zo dňa
6 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľka dosiahla pripočítaním dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, t.j. dňa 06.01.2009. Navrhovateľka k 06.04.2007 nedovŕšila dôchodkový vek, preto jej bola zamietnutá žiadosť. Navrhovateľka ani k 06.01.2009 nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pretože k tomuto dňu získala len 8 rokov a 161 dní obdobia dôchodkového poistenia.
ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Navrhovateľka vychovala dve deti, a to syna K. S. nar. XX.XX.XXXX a dcéru D. S. nar. XX.XX.XXXX, o ktoré sa starala od narodenia do ich plnoletosti.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žene, ktorá vychovala dve deti a vek 55 rokov dovŕšila 6. októbra 2006, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočítava dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31.12.2014 dovŕšila dôchodkový vek
4 až 8 sa výchova dieťaťa posudzuje
predpisov účinných pred
ktorého za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa, ktorého matka zomrela, a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu. K žiadosti navrhovateľky o zhodnotenie starostlivosti o jej matku, krajský súd poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
ktorého náhradnou dobou je aj doba starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, a to od 01.01.1976 do 31.12.2000. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. V danej veci matka navrhovateľky bola zbavená spôsobilosti na právne úkony, za jej opatrovníka bola ustanovená navrhovateľka, čo však neznamená, že matka navrhovateľky bola od uvedeného dňa aj prevažne alebo úplne bezvládna.
informačného systému odporkyne, bola matka navrhovateľky uznaná za čiastočne bezvládnu až v období, kedy bola umiestnená v Ústave sociálnych služieb Kováčov, Chľaba. Ďalej krajský súd poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala, že jej matka bola poberateľkou zvýšenia dôchodku pre úplnú bezvládnosť. Ďalej krajský súd uviedol, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorému navrhovateľka podala v lehote opravný prostriedok a ktoré tak označila za predmet preskúmania, a preto súd nemôže prihliadať na znalecký posudok č. 12/2016, ktorý predložila navrhovateľka. Zdravotný stav a pracovná schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia patrí do pôsobnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia pobočiek a ústredia Sociálnej poisťovne. Zdravotný stav posudzuje posudkový lekár. Navrhovateľke bola doba zamestnania a výška zárobkov zhodnotená
evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Na preukázanie doby zamestnania a výšky dosiahnutého zárobku je podkladom evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, pričom údaje uvedené a potvrdené na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia sú podkladom pre odporkyňu pre rozhodovanie o dôchodkových dávkach. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka ani k 09.01.2009 nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok, nakoľko k uvedenému dňu získala len 8 rokov a 161 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe preukázanej doby zamestnania navrhovateľky a zo zisteného skutkového stavu krajský súd mal za to, že odporkyňa postupovala správne, keď žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok zamietla
citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2014
2 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej krajský súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade krajský súd postupoval
ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.,
ktorého konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. II. Navrhovateľka podala v zákonnej lehote proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. apríla 2017, č. k. 10Sd 97/2014-432 odvolanie (ďalej v texte len „podané odvolanie“), v ktorom sa domáhala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „odvolací súd“) zrušil rozhodnutie krajského súdu a vrátil mu vec na opätovné prejednanie. V podanom odvolaní uviedla, že považuje rozhodnutie krajského súdu za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci .V prvom rade poukázala na skutočnosť, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami ohľadom formálnych nedostatkov samotného rozhodnutia odporkyne , a teda tieto namietané skutočnosti neposúdil z právneho hľadiska, čo navrhovateľka považuje za závažné procesné pochybenie krajského súdu. Vo svojom odôvodnení rozhodnutia mala odporkyňa
jej názoru uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. V správnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu odporcu, odporkyňa je povinná zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie dôkazov nachádza svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ odporkyňa nezhodnotila všetky dôkazy, jej hodnotenie odporuje zásadám logiky, lebo skutkové závery vôbec neodpovedajú vykonaným dôkazom, vidí v tom dôvod pre zrušenie pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne súdom. Základom hodnotiaceho postupu pri rozhodovaní odporkyne vo veci by mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logickým zásad. Navrhovateľka má za to, že v tomto prípade bolo dokazovanie vykonané spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, dokazovanie nebolo buď vôbec vykonané, alebo odporkyňa oprela dôvody rozhodnutia o skutočnosti, ktoré v tomto konaní neboli zisťované. Vyjadrenie rozhodnutia vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore so spisom je závažnou vadou v postupe odporcu, ktorá súčasne vylučuje ďalšie preskúmavanie zákonitosti správneho aktu, ktorý touto vadou trpí. Ďalším dôvodom pre čo navrhovateľka žiadala zrušenie rozhodnutia odporkyne je zistenie skutkového stavu, ktoré bolo nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Správne konanie, ako aj ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie odporkyne malo preto v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odporkyňa bola povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nebola viazaný len návrhmi účastníkov konania. Skutočnosti, ktoré je potrebné v konaní pred správnym orgánom dokazovať určuje hypotéza právnej normy, ako podmieňujúca časť právnej normy. Pre určenie rozsahu skutočností, ktoré je odporkyňa povinná zistiť je preto potrebné skúmať predmetnú právnu normu, ktorá pravidlo správania upravuje. Skutkovým stavom je stav poznania reality, ktorá tu bola, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne. Skutkový stav nebol postačujúci pre rozhodnutie keďže v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky významné skutočnosti. Povinnosť zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia mala zásadne odporkyne. V rámci argumentácie navrhovateľka poukázala aj na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, pričom tieto nebral zrejme Krajský súd Bratislava vôbec do úvahy. V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 5A 5/2002-33 Najvyšší správny súd ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov vtedy, ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo v ňom žalovaný uviedol iné dôvody, ako tie v ktorých má mať rozhodnutie
zákona oporu, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci, alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva. V ďalšom rozhodnutí tohto súdu vydanom v konaní č. 22Ca 208/2002-23 bol vyslovený právny názor,
ktorého rozhodnutie žalovaného rozhodujúceho o odvolaní, ktoré obsahuje iba vetu, že odvolanie sa zamieta v plnom rozsahu, sa zamieta pre nedostatok dôkazov. Samostatným dôvodom pre zrušenie nezákonného rozhodnutia pre vady v konaní je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nezrozumiteľnosť rozhodnutia samotného a nedostatok dôvodov v zmysle ustanovenia § 250j, týmto argumentom navrhovateľky sa však súd opäť v rámci odôvodnenia rozhodnutia nezaoberal. Ani v rozhodnutí a ani v prvom a druhom vyjadrení odporcu nie je jasné, ktoré roky odporca navrhovateľke započítava, a ktoré odmieta priznať, rozhodnutie aj predmetné vyjadrenia sú všeobecné a flagrantne spochybňujú vyjadrenia navrhovateľky opierajúce sa o presnú dikciu zákona, listinné dôkazy a výpovede svedkov. S tvrdeniami navrhovateľky ohľadom závažných formálnych nedostatkov rozhodnutia odporcu sa však Krajský súd Bratislava v rámci svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaoberal právne ich neposúdil a preto jeho rozhodnutie nemôže byť zákonné. Navrhovateľka za to, že nie je možné odignorovať vady rozhodnutia odporcu opakovane uvádzané navrhovateľkou a v odôvodnení sa zamerať len na niektoré z tvrdení. Takéto rozhodnutie totiž nedostatočne posudzuje zákonnosť správneho orgánu, keďže sa nevysporiadava so všetkými namietanými vadami v rámci svojho odôvodnenia. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že odporca sa v rámci svojej argumentácie vo vzťahu k opatrovaniu maloletých súrodencov zameral výlučne na pridelenie detí do starostlivosti súdom. Tu navrhovateľka poukázala na to, že všetky dôkazy jednoznačne preukazujú, že matka navrhovateľky bola od roku 1971 vo vážnom zdravotnom stave, keď nebola schopná sa starať ani o seba, nie to ešte o vlastné deti a domácnosť. Navrhovateľka sa po celý čas starala o spoločnú domácnosť, keďže jej otec musel chodiť do práce a nemohol sa starať o maloleté deti a chod domácnosti. Navrhovateľka počas celej doby poskytovala starostlivosť svojim maloletým súrodencom v rozsahu, ako by išlo o jej vlastné deti, pričom je nutné poukázať, že úroveň starostlivosti potvrdzujú aj správy zo šetrenia pracovníkov Mestského národného výboru. Navrhovateľka je preto toho názoru, že pre účely starobného dôchodku by mali byť brané do úvahy aj roky, počas ktorých sa starala o svojich maloletých súrodencov. Navyše predmetná skutočnosť je preukázaná čestnými prehláseniami viacerých osôb. Skutočnosť, že deti neboli zverené do starostlivosti navrhovateľky nie je chybou navrhovateľky, ktorá im poskytovala starostlivosti miesto chorej matky. Bolo na rozhodnutí príslušných orgánov a súdu, aby rozhodli o zverení detí do starostlivosti navrhovateľky. Namiesto toho však boli deti ponechané v starostlivosti otca, ktorý nebol doma lebo musel chodiť od práce a matky. ktorá bola vážne duševne chorá a bol nariadený ochranný dohľad. Toto riešenie bolo vyhovujúce pre vtedajšie orgány, nakoľko nemuseli riešiť žiadne ďalšie úkony týkajúce sa prípadného zverenie detí do starostlivosti navrhovateľky. a zároveň nemuseli vynakladať žiadne finančné prostriedky v porovnaní s riešením, keď by bolo deti umiestnené do detského domova. Opakovane však navrhovateľka upozorňuje na to, že nesprávne a účelové konanie vtedajších úradov nesmie byť v súčasnosti na škodu navrhovateľka a negatívne zasahovať do jej práv. Taktiež má za to, že odporca nedostatočne a neprimerane prísne preveril skutočnosti ohľadom starostlivosti navrhovateľky o maloletých súrodencov, čím postupoval pri svojom rozhodovaní nezákonne.Za závažnejšie však navrhovateľka považuje neuznanie starostlivosti o chorú matku navrhovateľky, a to z dôvodu, že tieto skutočnosti boli bezpochyby preukázané a odporca účelovo tvrdí, že neboli splnené všetky podmienky na uznanie času, počas ktorého sa navrhovateľka starala o svoju matku. Navrhovateľka má zato, že sa starala o blízku osobu, táto osoba bola prevažne bezvládna a nebola v danom čase umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení. So záverom odporcu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na uznanie času starostlivosti o blízku osobu navrhovateľka nemôže súhlasiť a považuje ho za nesprávny a nezákonný v dôsledku čoho považuje za nesprávne aj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava. Navrhovateľka mala za jednoznačne preukázané, že sa o matku starala počas celého trvania jej choroby s výnimkou času keď táto bola umiestnená v zdravotných alebo sociálnych zariadeniach. To, že matku navrhovateľky je možné označiť za čiastočne bezvládnu potvrdzuje aj znalecký posudok predložený navrhovateľkou no najmä však posudok lekárky MUDr. N. Y., ktorý musel mať odporca k dispozícii, keďže navrhovateľka mu poskytla celú zdravotnú dokumentáciu svojej matky. Tvrdenie o tom, že zdravotný stav pre potreby odporcu posudzuje posudkový lekár považuje navrhovateľka za bezpredmetné, keďže navrhovateľka nemá a nemala žiadny dosah na to, aby odporca určil posudkového lekára, ktorý by vypracoval posudok zdravotného stavu matky navrhovateľky, pre ustálenie záveru, či boli splnené podmienky na uznanie času, po ktorý sa navrhovateľka starala o svoju matku pre účely posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok. Taktiež má navrhovateľka za to, že rozhodujúcim pre posúdenie jej nároku nemá byť údaj v rámci informačného systému odporkyne ale skutočnosť, ktorá bola navrhovateľkou preukázaná tak jej výpoveďou ako aj znaleckými posudkami. Navrhovateľka je preto toho názoru, že Krajský súd Bratislava vyhodnotil z právneho hľadiska aj tento ňou uplatňovaný nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľka za to, že Krajský súd Bratislava nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, keď nesprávne vyhodnotil náležitosti rozhodnutia odporcu, ktoré napádala navrhovateľka, nesprávne vyhodnotil nárok na započítanie doby počas ktorej sa navrhovateľka starala o svojich maloletých súrodencov a nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre započítanie starostlivosti o blízku osobu a v plnej miere sa stotožnil so závermi odporcu. III. K podanému odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie
ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporkyňa uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje odporkyňa za opodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Výchovu a starostlivosť o dieťa zabezpečuje rodič, resp. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Navrhovateľke neboli súrodenci zverení do starostlivostí na základe rozhodnutia súdu, preto nie je možné jej pre nárok na dôchodok zhodnotiť starostlivosť. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že nad maloletými deťmi bol nariadený ochranný dohľad, nakoľko deti boli naďalej v starostlivosti vlastných rodičov. K námietke navrhovateľky o zhodnotenie starostlivosti o matku odporkyňa poukazuje na § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
ktorého náhradnou dobou je aj doba starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivostí alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení a to od
informačného systému Sociálnej poisťovne bola matka navrhovateľky uznaná za čiastočne bezvládnu až v období, kedy bola umiestená v Ústave sociálnych služieb Kováčov, Chľaba. V tomto smere odporkyňa poukázala na § 117 zákona č. 100/1988 Zb.,
ktorého zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia patrí do pôsobnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia pobočiek a ústredia Sociálnej poisťovne a nie znalcov. Z uvedeného
odporkyne vyplýva, že navrhovateľka nespĺňa zákonom stanovené podmienky starostlivosti o blízku osobu. Navrhovateľka naďalej žiada zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok starostlivosť o súrodencov a svoju matku, pričom poukazuje na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z
1 vyhlášky 149/1988 Zb. za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu dieťa, ktorého matka zomrela, a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu. Výchova dieťaťa
149/1988 Zb. ods. 1) podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy splnená, ak sa žena osobne starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov. ods. 2) do potrebnej doby starostlivosti o dieťa uvedenej v ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať pre chorobu alebo pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti. ods. 3) podmienka výchovy sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku alebo aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného pre vznik nároku na starobný dôchodok. Z dôvodu, že súrodenci neboli navrhovateľke zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, nie je možné jej túto starostlivosť hodnotiť na dôchodkové účely. Odporkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), na ktorý poukazuje navrhovateľka. Odporkyňa trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z
1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
1 SSP konania
tretej halvy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
Občianskeho súdneho poriadku
ustanvoení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 6. mája 2014
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Starobný dôchodok žiadala priznať od
ustanovenia § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), na ktorý navrhovateľka v odvolaní poukazuje.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
6 písm. c/ zákona o sociálnom poistení žene, ktorá vychovala dve deti a v období od
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred
januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek
4 až 8 zákona o sociálnom poistení, sa výchova dieťaťa posudzuje
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť o rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa, ktorého matka zomrela a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do východy rozhodnutím súdu. Bližšie podmienky sú uvedené v §15 citovanej vyhlášky. Navrhovateľka vo svojich vyjadreniach a návrhoch žiadala do poistného obdobia započítať dobu starostlivosti o svojho súrodenca C. M., narodený XX. I. XXXX, v rozsahu cca 180 dní, do jeho 3 rokov veku. V jednej z príloh č. 1 k žiadosti o dôchodok spísanej dňa
informačného systému Sociálnej poisťovne bola matka navrhovateľky uznaná za čiastočne bezvládnu až v období, kedy bola umiestnená v Ústave sociálnych služieb Kováčov, v období od
1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov náhradnou dobou je aj doba starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení a to od
informačného systému Sociálnej poisťovne bola matka navrhovateľky uznaná za čiastočne bezvládnu až v období, kedy bola umiestnená v Ústave sociálnych služieb Kováčov, Chleba, a nie už po návrate z pôrodnice od
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Do obdobia dôchodkového poistenia preto odporkyňa mohla započítať len obdobie po dovŕšení 18 rokov veku žiadateľky. To znamená, že obdobie učňovského pomeru na SOU v Bratislave do tohto obdobia započítať možné nebolo. Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré je neoddeliteľnou prílohou každého rozhodnutia v dôchodkovej dávke (odporkyňa doteraz v prípade navrhovateľky vyhotovila 5 takýchto osobných listov dôchodkového poistenia) odvolací súd zistil, že do obdobia dôchodkového poistenia nebolo započítané hlavne obdobie od
1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p., lebo navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni náhrada trov konania zo zákona nepatrí. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.