1, ods. 2 písm. a), písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. I. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 3. apríla 2017, sp. zn. 2T/64/2016 bol obvinený Y. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur.
2 Trestného zákona zaplatená peňažná suma pripadá štátu.
3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Uvedený rozsudok ihneď po vyhlásení napadol odvolaním obvinený i prokurátor. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 3. októbra 2017 , sp. zn. 23To/70/2017 rozhodol tak, že I.
1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.
3 Trestného poriadku obvineného pri nezmenenom výroku o vine odsúdil
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
2 Trestného zákona, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a
XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov. Výroky o vine a uloženom ochrannom protialkoholickom liečení zostali týmto zrušením nedotknuté. II.
Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
1 písm. i ) obvinený uvádza, že orgány činné v trestnom konaní počas prípravného konania a rovnako ani súd nezabezpečili takú dôkaznú situáciu, ktorá by ho umožnila uznať vinným zo spáchania skutku. Výsledky dokazovania nevyznievajú jednoznačne, nie je tu ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorého sa mal dopustiť obvinený alebo skutok sa stal, ale nie je trestným činom. Obvinený opakovane popieral akékoľvek vyhrážanie poškodenej Y. dňa 2. apríla 2016 v rodinnom dome v U.. Hodnovernosť výpovede obvineného vyplýva aj zo znaleckého posudku PhDr . Andreja Benkoviča. Naproti tomu poškodená menila výpoveď v prípravnom konaní, vypovedala inak ako na hlavnom pojednávaní. Obvinený nesúhlasí s názorom súdu, že hodnovernosť výpovede poškodenej bola skúmaná vo vzťahu k inému skutku - znásilnenia. Tak, ako si poškodená vymyslela znásilnenie, mohla si vymyslieť aj skutok, za ktorý je obvinený v posudzovanej veci stíhaný. Obvinený ďalej uviedol, že z dokazovania nevyplýva že by pravidelne požíval alkohol a protiprávneho konania by sa dopúšťal voči poškodenej v stave opitosti. Obvinený držal nôž v ruke z dôvodu, že si krájal jedlo. Verbálny konflikt medzi obvineným a poškodenou,
názoru obvineného, nejaví znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania a nejaví znaky žiadneho trestného činu ani priestupku. Súd nevzal do úvahy ani výpoveď svedkyne T., ktorá obvineného označila za slušného človeka. Obvinený za účelovú považuje aj výpoveď svedka JD. (svojho syna) s poukazom na dlhodobé nevhodné sa správanie k otcovi. V ďalšom obvinený dáva do pozornosti skutok, ktorý sa mal stať
ustanovenia § 215 ods. 1 písm.
ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
názoru obvineného záver, že on bol v podstate týranou osobou. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Benkoviča - psychiatra. Rekonštrukciu udalosti z
názoru obvineného obžaloba neuniesla dôkazné bremeno. V ďalšom sa obvinený vyjadruje k pojednávaniu na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré trvalo 12- 13 minút. K podanému dovolaniu sa vyjadril podaním zo 6. marca 2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len „prokurátor"). Prokurátor považuje dovolanie obvineného Y. za nedôvodné a napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov za zákonné a správne. Dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku nie je naplnený.
názoru prokurátora uplatnené dovolacie dôvody neobstoja, pretože námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov, teda proti skutkovým zisteniam súdu I. a II. stupňa. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania, ani správnosť hodnotenia dôkazov
6 Trestného poriadku, pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych. Zákonnosť vykonaných dôkazov súdom I. stupňa nebola nijakým spôsobom spochybnená, s čím sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil aj odvolací súd. Podané dovolanie len formálne odkazuje na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, pričom v skutočnosti obsahuje len argumenty, ktoré stoja mimo uplatnených dôvodov . Prokurátor navrhuje dovolanie
3 Trestného poriadku, dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni. Povinnosťou súdu v trestnom konaní je aj doručovanie písomností stranám navzájom, ktoré má za následok informáciu o úkone a tiež možnosť adekvátnou formou na tento úkon reagovať a vyjadriť sa (I. ÚS 165/2017, II. ÚS 52/1998).
1 písm. i ) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov. Predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie nie je určené k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa a dovolací súd nemôže tieto zistenia meniť, ani dopĺňať. Z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu obvinený namietal správnosť skutkových zistení, ktoré nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
názoru obvineného, zo spáchania skutku ho usvedčuje jediné dôkazy, a to výpoveď poškodenej Y. a svedka - syna obvineného Y.. Týchto svedkov však obvinený nepovažuje za dôveryhodných. Za nedôveryhodnú považuje najmä poškodenú Y., čo potvrdzuje aj vo veci vyhotovený znalecký posudok. Táto námietka bola aj predmetom odvolania, s ktorou sa odvolací súd v odvolacom konaní zaoberal (str. 4 - 5 uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/70/2017). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto odôvodnením stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti najvyšší súd poznamenáva, že rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom zrušený len vo výroku o treste. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený namietal rozsah vykonaného dokazovania a spôsob jeho hodnotenia, čo dovolaním napadnúť nemôže. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i) Trestného poriadku je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdov nižších stupňov.
3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. V posudzovanej veci minister spravodlivosti dovolanie nepodal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený Y. svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (prečinu) nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného Y. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.