1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“),
2 a § 22 ods. 1 ZSI v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutím č. 246/2013-34-I zo dňa 05.04.2013 nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie: „o zaslanie písomných pripomienok účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 s C-493/10 N.S. et. M.E v anglickom jazyku“ s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) ZSI, keďže požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie ako medzinárodného súdneho orgánu. Žalobca proti rozhodnutiu podal dňa 23.04.2013 rozklad, o ktorom rozhodol Minister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 32175/2013-23-II zo dňa 06.05.2013 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že písomné pripomienky účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et M.E. v anglickom jazyku sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu, keďže vyhodnotenie pripomienok, pokiaľ sú pre rozhodnutie podstatné, musí byť súčasťou súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že v čase žiadosti o sprístupnenie informácie boli prejudiciálne konania právoplatne skončené,
názoru krajského súdu nemala relevantný vplyv pre pozitívne vybavenie predmetnej žiadosti. 3. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalobca sa domáhal práva na informácie zaručené Ústavou SR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSI upravuje obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám, ktorý je treba na požadovanú informáciu aplikovať, keďže informácia požadujúca žalobcom sa týka písomných pripomienok účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et M.E. v anglickom jazyku. Z kontextu žiadosti je nepochybné, že ide o písomnosti účastníkov konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, t. j. medzinárodného súdneho orgánu a preto ich sprístupnenie sa riadi osobitným predpisom. Osobitným predpisom na sprístupnenie dokumentov medzinárodného súdneho orgánu je Rokovací poriadok ESĽP, ktorý v pravidle 33 ods. 1 upravuje pre situáciu dokumentov, ktoré Kancelárii predložia strany, že sú prístupné verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom, pokiaľ predseda komory z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti niektorej zo strán alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby nerozhodne inak. Pravidlo 33 ods. 1 Rokovacieho poriadku ESĽP ako i čl. 40 ods. 2 Dohovoru hovoria o prístupnosti dokumentov verejnosti, neukladajú žalovanému, ako povinnej osobe
ZSI povinnosť dokumenty sprístupniť. Dokumenty sú prístupné verejnosti v sídle ESĽP a z tejto skutočnosti nemožno ani extenzívne vyvodiť záver, že žalovaný, ako povinná osoba požadované informácie sprístupní žalobcovi. Žalobca ako občan Európskej únie má právo na sprístupnenie dokumentov v sídle ESĽP
Rokovacieho poriadku ESĽP v spojení s Dohovorom. 4. K otázke viazanosti Slovenskej republiky Dohovorom a postavenie Rokovacieho poriadku ESĽP k Slovenskej republike krajský súd v celom rozsahu odkázal
p. na právny názor správneho súdu vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2013-148 z 21.02.2018 s tým, že Dohovor je pre Slovenskú republiku záväzný a Rokovací poriadok ESĽP je interným predpisom ESĽP a týmto nie je Slovenská republika viazaná (Slovenskej republike neukladá žiadnu povinnosť, teda ani sprístupniť požadované dokumenty). Z uvedeného vyvodil záver, že čl. 40 ods. 2 Dohovoru ani Rokovací poriadok ESĽP neukladajú povinnosť žalovanému sprístupniť písomné pripomienky účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et M.E v anglickom jazyku, ktoré účastníci predložili ESĽP. (Poznámka kasačného senátu: Ide tu o zjavnú vadu odôvodnenia napadnutého rozsudku keďže krajský súd vo veciach Súdneho dvora EU argumentuje Dohovorom ESĽP). 5. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. V konaní správnych orgánov sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí, správne orgány sa vysporiadali so všetkými pre posúdenie veci podstatnými námietkami, preto nevyhovením žiadosti nemohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práva žalobcu na informácie a súd žalobu ako nedôvodnú
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Okrem iných relevantných dôvodov kasačnej sťažnosti sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22.02.2017,
ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI sa môže vzťahovať iba na prebiehajúce konania, pričom v predmetnej veci išlo o prístup k informáciám z niekoľko rokov právoplatne ukončeného konania, a povinné osoby majú povinnosť vždy skúmať materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám, a to na základe ustanovenia § 12 ZSI. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom konania bola výlučne právna otázka výkladu pojmu „týka sa rozhodovacej činnosti súdu“, použitého v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d./ ZSI. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril. 8.
2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 9.
1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 10. Kasačný súd pri rozhodovaní tejto veci vychádzal z obdobnej veci, ktorú predstavuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22.02.2017,
ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI najvyšší súd vykladá tak, že sa môže vzťahovať iba na prebiehajúce konania („živé veci“), pretože týkať sa rozhodovacej činnosti môže iba dovtedy, dokiaľ rozhodovacia činnosť v danej veci prebieha. 11.
1 písm. d./ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení účinnom ku dňu 05.04.2013 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní
druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku
1, 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu doterajších trov. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 175 ods. 2 SSP krajský súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.