Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/154/2016 Identifikačné číslo spisu: 6113200727 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 21ods.

2 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone.

1. Dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným pripomína, že rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 278/2010), lebo prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok (podobne viď tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 53/2017, 2 Cdo 318/2015, 3 Cdo 20/2017, 4 Cdo 285/2015, 5 Cdo 11/2016, 6 Cdo 63/2016, 7 Cdo 35/2017 a 8 Cdo 5/2017). I keď sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na otázky týkajúce sa platnosti rozhodcovskej doložky v dokumente uznanie záväzku, nič to nemení na tej skutočnosti, že súdy oboch inštancií zhodne dospeli k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť aj preto, že žalobcovia neuplatnili svoje námietky proti platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rámcovej kúpnej zmluve a v ubezpečení predávajúceho (§ 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Uvedené potvrdzuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd uviedol, že námietky vznesené v odvolaní boli správne vyriešené už súdom prvej inštancie, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia bol pritom podmienený stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvoinštančného súdu v plnom rozsahu, čím sa jeho odôvodenie stalo imanentnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
2. Správnosť záveru súdov, že námietky žalobcov týkajúce sa platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dokumentoch rámcová kúpna zmluva a ubezpečenie záväzku nebolo možné prejednať,

§ 21ods.

2 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone, dovolatelia vo svojom dovolaní nenamietali a ani netvrdili, že by v tejto právnej otázke došlo zo strany súdov k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Pritom ale tento záver bol jedným z dvoch kľúčových dôvodov zamietnutia žaloby a samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby práve vo vzťahu k žalobcami namietaným otázkam platnosti rozhodcovskej doložky v dokumente ubezpečenie pre predávajúceho, ktorých riešenia súdmi zároveň dovolatelia považovali za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. 33. V rozhodnutiach dovolacieho súdu, na ktoré poukázali dovolatelia (sp. zn. 2 Cdo 245/2010, sp. zn. Obdo V 73/2003), aby doložili odklon odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nebola riešená otázka výkladu a aplikácie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ani podmienenia úspechu žaloby v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku založenej na inom dôvode, resp. iných skutkových okolnostiach, než boli uplatnené v námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy uplatnenej v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej. Dovolací súd tak na podklade podaného dovolania nemohol preskúmať správnosť záveru súdov, že námietky žalobcov týkajúce sa platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dokumentoch rámcová kúpna zmluva a ubezpečenie záväzku nebolo možné prejednať,

§ 21ods.

2 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone; ktorá skutočnosť zároveň bráni dovolaciemu súdu v preskúmaniu dovolacích námietok predostretých dovolateľmi v dovolaní vo vzťahu k otázkam platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dokumente ubezpečenie pre predávajúceho. Aj keby totiž dovolací súd prípadne dospel k názoru, že námietky dovolateľov v tomto smere sú dôvodné a záveru, že zo strany súdov došlo k odklonu od ustálenej judikatúry v otázkach nastolených dovolateľmi, záver súdov, že tieto námietky v konaní nebolo možné prejednať pre ich neuplatnenie v rozhodcovskom konaní, by ostal nedotknutý, v dôsledku čoho by dovolanie nebolo spôsobilé privodiť pre dovolateľov priaznivejšiu procesnú situáciu (zrušenie alebo zmenu dovolaním napadnutého rozhodnutia).

1. Pokiaľ ide o druhú časť dovolania, v ktorej dovolatelia napádali správnosť právneho záveru súdov o platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dokumente uznanie záväzku, je potrebné uviesť, že v tejto časti dovolatelia nevymedzili právnu otázku a ani neoznačili ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľov riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo doposiaľ riešená nebola (viď najvyšší súd sp. zn. 6 Cdo 182/2017). Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke obsiahnutej v dokumente uznanie dlhu dovolatelia bez toho, aby vymedzili konkrétnu právnu otázku spôsobom uvedeným v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ CSP len poukázali na rozhodovaciu prax rovnakého súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 9C/187/2011 a odcitovali niektoré pasáže odôvodnení týchto rozhodnutí, ktoré považovali za relevantné, pričom zdôraznili, že v tomto konaní súdy rozhodli opačne, t.j. vyslovili neplatnosť rozhodcovskej doložky, následkom čoho zrušili rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe. K tomu dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že ako už bolo bližšie vysvetlené v bode 27, za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nie je možné považovať rozhodnutia krajských či okresných súdov Slovenskej republiky, preto bol odkaz dovolateľov na rozhodnutia súdov nižších stupňov v obdobnej veci irelevantný vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Už v minulosti totiž najvyšší súd vysvetlil, že až do ustálenia rozhodovacej praxe súdov v určitých prípadoch nie je vylúčená existencia odlišnej rozhodovacej činnosti súdov nižších stupňov, preto môže nastať situácia kedy budú súbežne popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky.
2. Napokon samostatným dôvodom pre odmietnutie podaného dovolania by bola aj tá skutočnosť, že dovolanie v prejednávanej veci podané podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa netýkalo takej právnej otázky, ktorá bola odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí riešená a ktorá bola základom pre jeho rozhodnutie. Podstatou rozhodnutia súdov nižších stupňov v spore odvíjajúcom sa od skutkových a právnych otázok, na ktorých bola žaloba založená, t.j. námietky neexistencie rozhodcovskej doložky v dokumente uznanie dlhu pre absenciu podpisu žalobcov ako ručiteľov, bol právny záver, že žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno tvrdenia ich nesúhlasu s prejednávaním sporov týkajúcich sa ich ako ručiteľov v rozhodcovskom konaní na základe dokumentu uznanie záväzku a ani ich tvrdenie, že dokument podpísali s výhradou, aby sa ich podpisy nachádzali pred rozhodcovskou doložkou. Dovolanie žalobcov bolo ale založené na iných, nových právnych a skutkových otázkach, t.j. námietkach neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky (absenciu podpisu žalovanej) a nedostatok podstatných náležitostí rozhodcovskej doložky, ktoré otázky neboli podstatou rozhodnutia súdov nižších stupňov a pokiaľ nimi boli čiastočne riešené tak len okrajovo.
3. So zreteľom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcov z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nevyplýva. Vzhľadom na to ich dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
4. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.