← Slovensko

katastrálne veci

Obsah (4)§ 59§ 492§ 137§ 157

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžrk/10/2017 Identifikačné číslo spisu: 4015200779 Dátum vydania rozhodnutia: 23.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 59ods.

1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ani o rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, ani o rozpor s výsledkami revízie údajov katastra, ale o rozdielny právny názor štátu a úpadcu na otázku prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý môže znamenať zmenu v osobe vlastníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Sž-o-KS 109/2006).

  1. Vzhľadom na zistenú situáciu krajský súd nespochybnil legitimitu žalobcu domáhať sa usporiadania, resp. zápisu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe jeho požiadaviek, avšak zastával názor, že v danom prípade žalobca použil postup, ktorým jeho zámer nie je možné dosiahnuť. Postupom v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov prejavujúcich sa rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údaja katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra, pričom nemožno opomenúť obmedzenie uvedené v odseku
  2. Žalobca však prostredníctvom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte chce docieliť zmenu zápisov vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho sporu, riešenie ktorého patrí výlučne do právomoci civilného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo 93/2000). Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Konštatoval, že žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcu a neboli zistené také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel súd prihliadnuť. 18.O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. II. Odvolanie žalobcu
  3. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/161/2015-77 zo dňa 21.03.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného OU Nitra zo dňa 18.03.2014, č. Xo 8/2013-12/Br OU-NR-OOP5-2014/011107-5, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z 19.11.2013 č. X 81/2013-80 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 20.V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku opisuje všetky listiny a písomné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, avšak nereaguje na argumentáciu uvedenú v žalobe a túto ani v odôvodnení svojho výroku nevyvracia. Žalobca tvrdil, že prvostupňový súd po opise všetkých známych faktov vyplývajúcich zo súdneho spisu v podstate len konštatuje, že právo žalobcu na zápis zmeny vlastníckeho práva existuje, ale takéhoto postupu sa má domáhať v inom konaní a to v konaní o určenie vlastníckeho práva podľa vtedy platných predpisov OSP. Žalobca s výrokom a odôvodnením prvostupňového rozsudku nesúhlasil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za nepresvedčivé a nedostatočne zdôvodňujúce výrok rozsudku. Vyslovil názor, že krajský súd neuvažoval správne a z listinných dôkazov nevyvodil správny právny názor, keď sa v podstate stotožnil s rozhodnutím Okresného úradu v Nitre napadnutým žalobou. Tvrdil že žaloba zo dňa 02.05.2014 obsahuje dostatočnú vecnú a právnu argumentáciu, z ktorej vyplýva, že celá história prechodu, jednotlivých zápisov, rozhodnutie o neplatnosti právnych úkonov a podobne osvedčuje dostatočne množstvo listín, z ktorých je možné vyvodiť vlastnícke právo k predmetnému majetku a ktoré mali Okresnému úradu katastrálnemu odboru v Topoľčanoch postačovať na zápis vlastníckeho práva predmetného sporného majetku na žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu ARTTEP, a.s. Stupava.
  4. Žalobca ďalej tvrdil, že rozsudky Krajského súdu v Bratislave 9Cbi 167/06 zo dňa 19.11.2008 a NS SR sp.zn. 4Obo/3/2009 z 28.09.2010 majú podstatne vyššiu výkladovú a z pohľadu relevancie určujúcu hodnotu ako to ustálil krajský súd v napadnutom rozsudku. V týchto konaniach sa Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja ako navrhovateľ domáhala určenia, aby nehnuteľnosti zapísané pre kat.úz. Y. na liste vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX a liste vlastníctva č. XXX kat.úz. G. J. G. a list vlastníctva č. XXXX kat.úz. G. boli vylúčené z majetku konkurznej podstaty úpadcu ARTTEP, a.s. Stupava. Tomuto návrhu Krajský súd v Bratislave rozsudkom 9Cbi/167/06 čiastočne vyhovel, ale pre žalobcu v najpodstatnejšej časti súvisiacej s týmto predmetom konania dal za pravdu (ktorý bol v tomto konaní odporcom), súd mal za to, že odporca dostatočne preukázal že sporné nehnuteľnosti, vrátane vŕtanej studne, neboli predmetom prevodu majetku podľa Hospodárskej zmluvy č. R-1/90, z ktorých dôvodov v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca k uvedenému tvrdil, že je síce pravdou, že výrokom v určovacích žalobách o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty súd neriešil vlastnícke právo k veci, avšak vychádzal z vykonaného dokazovania preukázaním vlastníctva vylučovanému majetku, z čoho analogicky teda vyplýva, že ak určitý majetok nie je z majetku konkurznej podstaty vylúčený, tak do neho patrí, a preto konkurzný sudca má právo rozhodovať o naložení s ním prostredníctvom úkonov vykonávaných správcom, z čoho potom vyplýva, že ide o zákonný postup nakladania s majetkom, ktorého vlastníctvo a dispozíciu v rámci majetku patriaceho do konkurznej podstaty nič nespochybnilo. Žalobca tiež poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa v rámci odvolacieho konania v rozsudku sp.zn. 4Obo/3/2009 z 28.09.2010 s týmto právnym názorom stotožnil, čím analogicky otvoril cestu pre ďalší postup konkurzu vo veci úpadcu ARTTEP, a.s. Stupava v tom, že sudkyňa dozorujúca postup správcu pri nakladaní s predmetným majetkom odobrila. Žalobca tiež poukázal na to, že tento názor deklaroval pri ústnych vyjadreniach aj v konaní na pojednávaní Krajského súdu v Nitre dňa 24.02.
  5. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nijak nevyporiadal k nasledovným skutočnostiam: Krajský súd v Bratislave svojím opatrením č.k. Z-2-2K66/93-2435 zo 04.12.2012 rozhodol tak, že súhlasí, aby správca konkurznej podstaty vo veci úpadcu ARTTEP, a.s. Stupava predal nehnuteľný majetok z konkurznej podstaty nachádzajúci sa v katastrom území Y. zapísaný na LV č. XXXX a to budova - dielňa KORMS (TR č.11) ležiaca na parc.č. XXXX/X záujemcovi Ing. S. S. za ponúknutú cenu, ktorá bola vyhodnotená ako najlepšia v ponukovom konaní. Správa katastra Topoľčany rozhodnutím z 18.01.2013, č. V3162/2012, konanie prerušil z dôvodu, že na liste vlastníctva č. XXXX je vedený ako vlastník Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Opísaný postup žalobca považoval ako príklad vytvárania právnej neistoty a nestability, pričom Katastrálnemu odboru OU Topoľčany je dobre známe, že Slovenská republika v správe Ministerstva dopravy je na tento nehnuteľný majetok zapísaná ako vlastník neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho nadobúdacieho titulu. Žalobca dokumenty a istiny vo vzťahu k dohode s mestom Topoľčany nepovažoval za relevantné vkladu schopné listiny. Žalobca tiež namietal, že ide v podstate o novodobé zoštátnenie majetku, pretože tento majetok ministerstvo dopravy nikdy nevlastnilo, nevybudovalo, nepostavilo a je to v podstate majetok tvoriaci jeho bezdôvodné obohatenie. Žalobca ďalej tvrdil, že z priebehu administratívneho konania je evidentné, že Katastrálny odbor OU Topoľčany považuje za vkladu schopnú listinu len to, čo chce, alebo možno to, na čo dostane pokyn, o čom svedčí i nezákonný zápis vlastníctva v prospech ministerstva dopravy. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, že neexistuje vkladu schopná listina prospechu úpadcu ARTTEP, a.s. Stupava, považujúc ju za nedostatočnú a alibistickú. Mal za to, že celá história týkajúca sa predmetného majetku obsahuje množstvo listín, ktoré sú verejnými listinami a môžu poslúžiť pre zápis vlastníckeho práva, ak toto právo neosvedčí niekto iný, čo sa nestalo.
  6. Žalobca tiež poukázal na stanovisko Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-2K66/1993-2486 z 11.04.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetný nehnuteľný majetok nadobudol úpadca na základe vlastnej výstavby v rokoch 1990 až 1992 a tieto nehnuteľnosti boli na základe kolaudačných rozhodnutí a pridelenia súp. čísiel zapísané v roku 1993 do listov vlastníctva katastrálneho územia Topoľčany v jeho prospech, preto toto vlastníctvo nemalo byť spochybnené. Predmetné nehnuteľnosti neboli a nemohli byť prevedené do vlastníctva úpadcu Hospodárskou zmluvou R-1/90, nakoľko neboli majetkom štátu, ale boli postavené a skolaudované v roku 1990 až 1992 a boli vedené v majetku úpadcu na príslušnom liste vlastníctva. Vyslovenie neplatnosti prevodu nehnuteľnosti na základe Hospodárskej zmluvy rozsudkom OS Topoľčany 6C 247/93-87 sa nemohlo týkať nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX k stavbám č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Y., keďže neboli zahrnuté v Hospodárskej zmluve R-1/90 spolu s prílohou a ich vlastníkom bol nepochybne stále úpadca. Z uvedeného zistenia skutkového stavu konkurznému súdu vyplynulo, že úpadca bol a je stále vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX k stavbám, a preto aj konkurzný súd žiadal, aby katastrálny úrad svoj postoj k veci prehodnotil a na tomto stanovisku zotrval i po začatí tohto súdneho konania, čím deklaroval, že žalobca nakladal s majetkom oprávnene ako vlastník a k tomu ho oprávňuje nielen súhlas a postup konkurzného súdu, ale skutočnosť že tento pokyn sa opiera o existujúci právno- vlastnícky stav. Dôvodil, že pridelenie súpisných čísiel a kolaudačné rozhodnutia vydané na základe právoplatných stavebných povolení sa vydávajú len vlastníkom stavby, ktorí legálnym spôsobom stavbu postavili na pozemku, ktorý nikomu neodcudzili ani protizákonne neodňali, preto nevidí dôvod, aby tieto skutočnosti ponechal krajský súd bez dôkladnejšieho rozboru, vytýkajúc nezohľadnenie týchto skutočností aj Katastrálnym odborom OU v Topoľčanoch. Žalobca tiež zdôraznil, že samotné ministerstvo listom zo dňa 13.02.2012 adresovaným Správe katastra Topoľčany ako návrh na vykonanie záznamu a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam tento majetok za svoj nepovažuje. Žalobca trvajúc na tom, že tento majetok patrí do konkurznej podstaty a nemôže zostať nevyporiadaný, pričom je potrebné s ním akýmsi spôsobom naložiť tak, aby došlo k čo najlepšiemu uspokojeniu veriteľov, nesúhlasil s postupom navrhovaným krajským súdom domáhať sa ochrany práva v zložitých dlhosiahlych konaniach vyvolávajúcich stav ďalšej právnej neistoty určenia vlastníckeho práva k tomu, čo je za vlastníctvo považované, pretože to patrí do majetku konkurznej podstaty.
  7. Ďalej žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu, t.j. Katastrálneho odboru OU v Topoľčanoch je svojim spôsobom účelový. Dôvodil, že kataster nehnuteľností má zo všetkých listín súvisiacich z minulosťou majetku, s rozsudkami k tomu sa viažucimi, s vyjadreniami štátnych a správnych orgánov a zo stanovísk konkurzného súdu dostatok informácií, že predmetný majetok má byť zapísaný ako na vlastníka - úpadcu a tento má s ním právo disponovať, scudzovať, a teda i následné rozhodnutia o prerušení konania súvisiace s jeho odpredajom napraviť. Tvrdil, že neexistujú žiadne iné relevantné listiny osvedčujúce vlastnícke právo od iného subjektu k tomuto majetku. Súčasný zápis v prospech ministerstva dopravy žalobca považoval za irelevantný, majúc za to, že ide o typický príklad zápisu bez príslušného právneho aktu s konštitutívnymi účinkami a teda bez vkladu schopnej listiny. Tvrdil, že je len vecou osobného postoja a úvahy, aby sa oprava zápisu o vlastníckom práve žalobcu vykonala a nevytváral sa zbytočný stav právnej neistoty i pre ďalších dobromyseľných nadobúdateľov, ktorým takýto postup orgánov štátnej správy spôsobuje i obrovské finančné problémy. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu
  8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/161/2015-77 zo dňa 21.03.2016 ako vecne správny potvrdil. 25.V dôvodoch vyjadrenia sa žalovaný stotožnil so závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní. Žalovaný trval na tom, že do kompetencie správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností nepatrí, ako uvádza odvolateľ, vyvodzovanie vlastníckeho práva k predmetnému majetku na základe listín, ktoré mali postačovať prvostupňovému správnemu orgánu na zápis vlastníckeho práva a to už aj ohľadom na to, že katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom nie je konaním, ktorým sa má zapisovať vlastnícke právo. Správny orgán nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom posudzovať doručené verejné a iné listiny, či po vyvodení vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa postačujú na zápis tohto vlastníckeho práva. Uviedol, že posúdenie vyššej výkladovej a relevantnej hodnoty odvolateľom uvádzaných verejných listín Krajským súdom v Nitre neprislúcha žalovanému správnemu organu sa vyjadrovať; pre správny orgán je hodnota všetkých verejných listín v tomto prípade rozsudkov súdov, rovnaká IV. Vyjadrenie účastníka konania - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, k odvolaniu žalobcu
  9. Účastník konania Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/161/2015-77 zo dňa 21.03.2016 potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP (predtým § 219 ods.1 OSP) v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. 27.V dôvodoch vyjadrenia sa stotožnil so závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vyslovil názor, že jediným relevantným titulom na opravu chyby v katastrálnom operáte tak môže byť právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) alebo opatrenie orgánov preukazujúce dôvodnosť takéhoto návrhu. Uviedol, že Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku nespochybnil legitimitu žalobcu domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, no zároveň uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. Xo 8/2013-12/Br OU-NR-OOP5-2014/011107-5, z 18.03.2014 ako aj postup správneho orgánu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol plne v súlade s platnými právnymi predpismi správneho poriadku a katastrálneho zákona. Mal za to, že žalobcov výklad ustanovenia § 59 katastrálneho zákona je neprípustné extenzívny. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Poukázal na to, že žalobca okrem iného vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iný výsledok konania. Vo vyjadrení k odvolaniu účastník konania súčasne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo 93/2009 a sp zn. 9Sžr 138/2013 z 25.11.
  10. IV. Konanie pred kasačným súdom
  11. Dňom
  12. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej tiež S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 29.

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ustanovenie § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP, § 492 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (ustanovenie § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a ustanovenie § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
  2. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
  3. marca 2016, č.k. 11S/161/2015-77, v spojení s jeho opravným uznesením č.k. 11S/161/2015-123 zo dňa
  4. augusta 2017, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.03.2014, č. Xo 8/2013-12/Br OU-NR-OOP5-2014/011107-5, žiadajúc jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
  5. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
  6. Odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, zo dňa 18.03.2014, č. Xo 8/2013-12/Br OU-NR-OOP5-2014/011107-5, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany, katastrálneho odboru zo 19.11.2013, č. X 81/2013-
  8. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, zamietol žiadosť navrhovateľa na zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. v katastrálnom území Topoľčany vedených na liste vlastníctva č. XXXX ako stavby dielne učňov ev.č. 6 na parcele registra C č. XXXX/X a dielne TR ev. č. 11 na parcele registra C č. XXXX/X a k stavbe, ktorá nie je evidovaná na žiadnom liste vlastníctva v katastrálnom území Y., označenej ako zdroj vody - vŕtaná studňa súpisné č. XXXX na parcele registra C č. XXXX/X z doteraz evidovaného vlastníka SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na vlastníka ARTTEP - žalobcu.
  9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im prechádzajúce a zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že dôvody žalobcu uvádzané v jeho žalobe nie sú spôsobilé pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
  10. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.1 OSP a s § 492 ods. 2 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.
  11. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
  12. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
  13. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
  14. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
  15. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.
  16. Odvolací súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou úpravou katastrálneho zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou v správnom poriadku. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa Občianskeho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, a to že námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. VI. Právne posúdenie odvolacieho súdu 43.Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
  17. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.
  18. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z
  19. septembra
  20. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z
  21. októbra
  22. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02, Nález z
  23. novembra
  24. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. PL. ÚS 1/04).
  25. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
  26. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
  27. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 49.

§ 59ods.

1 až 5 katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu

  1. a)opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
  2. b)v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov,
  3. c)v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1. Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. 50. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 51. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 52. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 53. Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností okresným úradom odbor katastrálny podľa § 59 ods. 1, katastrálneho zákona, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, je preukázanie zákonnej podmienky, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. 54. Kataster nehnuteľností ako štátny verejný informačný systém poskytuje, resp. by mal poskytovať pravdivé informácie o geometrickom určení, súpise a popise nehnuteľností a o právach k týmto nehnuteľnostiam. Za účelom opravy chýb v katastrálnom operáte zákonodarca v § 59 katastrálneho zákona upravuje inštitút, ktorý ako osobitný druh katastrálneho konania slúži na odstraňovanie chýb v katastri zaznamenaných a zistených a to najmä za účelom zabezpečenia súladu medzi skutkovým a právnym stavom v katastri zapísanom, čo nepochybne speje k posilňovaniu právnej istoty. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálnu publicitu katastra) možno vyvrátiť preukázaním opaku práve v konaní o oprave chyby, kedy v nespornom prípade dôjde k jej odstráneniu na základe rozhodnutia správneho orgánu

§ 59

katastrálneho zákona, buď z vlastného podnetu správneho orgánu, alebo na návrh alebo v prípade veci spornej na návrh rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti

§ 137písm.

c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (predtým ustanovenie § 80 písm. c/ OSP). Opravu chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmieneného ustanovenia možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t.j. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Zmyslom vykonania opravy v katastrálnom operáte je teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi, bez toho aby táto okolnosť mohla viesť k založeniu, zmene, či pozbaveniu vlastníckeho, či iného práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho práva, či iného práva k nehnuteľnostiam. Je tomu tak preto lebo opravou chyby v katastrálnom operáte nemôžu byť zmenené, či novo založené právne vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože dochádza iba k nahradeniu chybného údaja, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym teda údajom, ktorý je v súlade so skutočnosťou. 55. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného, odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v predmetnej veci sa nejedná o spor o vlastníctvo, dôvodiac, že kataster nehnuteľností má zo všetkých listín súvisiacich s minulosťou majetku, s rozsudkami k tomu sa viažucimi, s vyjadreniami štátnych a správnych orgánov a zo stanovísk konkurzného súdu dostatok informácií o tom, že predmetný majetok má byť zapísaný na úpadcu ako na vlastníka a že neexistujú žiadne iné relevantné listiny osvedčujúce vlastnícke právo iného subjektu k tomuto majetku, považujúc súčasný zápis v prospech ministerstva dopravy za irelevantný. Skutkové zistenia vyplývajúce z listín a rozsudkov súdov predložených v konaní v danom prípade nepreukazujú spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že správa katastra sporné nehnuteľnosti zapísala do listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. Y. v rozpore s verejnými listinami. Listiny predložené žalobcom spolu so žiadosťou z 20.02.2013 o opravu chyby v katastrálnom operáte zmenou vlastníctva k predmetným stavbám vedených na LV č. XXXX a to kolaudačné rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla k stavbám z roku 1992 a 1993 vydané v prospech spoločnosti ARTTEP-Stav, a.s. Topoľčany, ktorá spoločnosť v Obchodnom registri nie je evidovaná ako samostatná právnická osoba, pričom táto spoločnosť - ARTTEP-Stav so sídlom Topoľčany, je v Obchodnom registri evidovaná ako odštepný závod úpadcu - ARTTEP, a.s. Stupava, bez ďalšieho nie sú spôsobilé pre zápis do katastra nehnuteľností v prospech vlastníctva žalobcu zmenou vlastníctva Ministerstva dopravy postupom opravou chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona. Skutkové zistenia potvrdzujú, že k sporným stavbám príslušný správny orgán na úseku katastra v minulosti vykonával zápisy do katastra nehnuteľností na základe vkladov a záznamov, ktorý chronologický opis udáva v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán ako aj krajský súd, z ktorých dôvodov odvolací súd ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Podkladom pre vykonanie záznamov do katastrálneho operátu boli verejné listiny a rozsudky súdov, ktoré však vlastníctvo žalobcu k sporným stavbám nepotvrdzovali. K uvedenej otázke venoval svoju pozornosť súd prvého stupňa dostatočne v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, a preto na ne len poukazuje. 56 .Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, ktorou v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku opisuje všetky listiny a písomné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, avšak nereaguje na argumentáciu uvedenú v žalobe a túto ani v odôvodnení svojho výroku nevyvracia, považujúc odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepresvedčivé a nedostatočne zdôvodňujúce výrok rozsudku a vysloviac názor, že krajský súd neuvažoval správne a z listinných dôkazov vyvodil nesprávny právny názor. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa nezaoberal stanoviskom Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-2K66/1993-2486 z 11.04.2013, na ktoré v žalobe poukazoval a z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetný nehnuteľný majetok nadobudol úpadca na základe vlastnej výstavby v rokoch 1990 až 1992 a tieto nehnuteľnosti boli na základe kolaudačných rozhodnutí a pridelenia súp. čísiel zapísané do katastra. 57.

246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. 58.

§ 157ods.

1, 2 OSP v píso

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.