právomoc ŠEI podľa § 65 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 656/2004 Z.z. na ochranu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z.

Najvyšší súd 2 Sžo 540/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Evy Babiakovej, CSc., v právnej veci ţalobcu: Stredoslovenská energetika, proti ţalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. SK/0799/ 99/2008 zo dňa 22.decembra 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa

1. októbra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa
2. októbra 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. SK/0799/99/2008 zo dňa 22.decembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 2 2 Sžo 540/2009 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa 20.októbra 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. SK/0799/99/2008 zo dňa
3. decembra 2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Ţiline pre Ţilinský kraj č. P/0457/05/2008 zo dňa 3.októbra
4. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Ţiline pre Ţilinský kraj (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. P/0457/05/2008 zo dňa 3.októbra 2008 uloţil podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) ţalobcovi pokutu vo výške 20 000,- Sk (663,87 €) pre porušenie povinnosti predávajúceho: - podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu spotrebiteľa ihneď, v zloţitejších prípadoch do troch pracovných dní. Kontrolami dňa 1.augusta 2008 a dňa 14.augusta 2008 bolo zistené, ţe predávajúci reklamáciu spotrebiteľa zo dňa 22.apríla 2008 preukázateľne nevybavil v lehotách uvedených v zákone o ochrane spotrebiteľa, - podľa ustanovenia § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie v lehote 30 dní od jej uplatnenia. Kontrolami bolo zistené, ţe na vyššie uvedenú reklamáciu nebol spotrebiteľovi vydaný doklad o spôsobe jej vybavenia v zákonom stanovenej lehote. Prvostupňový správny orgán svoju vecnú príslušnosť vyvodil z ustanovenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o kontrole vnútorného trhu), § 20 zákona o ochrane spotrebiteľa. 3 2 Sžo 540/2009 Krajský súd mal za preukázané, ţe u ţalobcu inšpektori prvostupňového správneho orgánu vykonali v dňoch 1.augusta a 14.augusta 2008 kontrolu a zistili porušenie ustanovení § 18 ods. 4 a ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to z dôvodu, ţe spotrebiteľ dňa 22.apríla 2008 uplatnil telefonicky reklamáciu súvisiacu s vysokou faktúrou za odber elektriny na zákazníckom centre ţalobcu, pričom písomné potvrdenie o prijatí reklamácie bolo zo strany predávajúceho (ţalobcu) zaslané spotrebiteľovi dňa 22.mája 2008, a v tomto liste bolo oznámené spotrebiteľovi predĺţenie termínu vybavenia reklamácie do 20.júna 2008, pretoţe pri riešení reklamácie sa vyskytli skutočnosti, ktoré si vyţadujú dlhší čas riešenia. Predávajúci vybavil reklamáciu spotrebiteľa tým, ţe ju neuznal (2.júna 2008) a trval na doplatení sumy 41 192,- Sk (1367,32 €). Ţalobca teda nedodrţal formálny postup pri vybavovaní spotrebiteľských reklamácií, keď nevybavil spotrebiteľskú reklamáciu zo dňa 22.apríla 2008 v zákonom stanovenej lehote a spotrebiteľovi nevydal doklad o spôsobe vybavenia reklamácie do 30 dní od jej uplatnenia. Kontrola bola zameraná na vzťah predávajúci – spotrebiteľ a nie na vzťah dodávateľ elektriny – odberateľ elektriny. Z listiny označenej ako reklamácia – predĺţenie termínu č. 1800-654/2008-AE05 zo dňa 22.mája 2008 vyplýva, ţe ţalobca zasielal spotrebiteľovi písomnosť, v ktorej uviedol, ţe predlţuje lehotu na vybavenie jeho reklamácie zo dňa 22.apríla 2008, v ktorej reklamuje faktúru za dodávku elektriny na tam uvedené odberné miesto, do 20.júna
5. Ţalobca listinou označenou ako reklamácia – vyjadrenie č. 1800/687/2008-AE05 zo dňa 2.júna 2008 spotrebiteľovi oznámil, ţe neuznal jeho reklamáciu a zotrval na úhrade nedoplatku vo výške 41 172,- Sk (1367,32 €). Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom. Krajský súd sa stotoţnil s názorom vysloveným v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného, ţe v danom prípade pri aplikácii ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo v právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie konať a rozhodnúť vo veci kontroly dodrţiavania povinností uloţených podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Štátna energetická inšpekcia v zmysle osobitného predpisu – zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike) má presne vymedzené kompetencie, resp. pôsobnosť, a to v ustanovení § 65 ods. 1 písm. a/ aţ písm. f/ a ani podľa bodu 3 § 65 ods. 1 písm. f/ citovaného 4 2 Sžo 540/2009 zákona jej neprislúcha právomoc konať a rozhodovať vo veciach zákona o ochrane spotrebiteľa. Právomoc Štátnej energetickej inšpekcie je vymedzená nielen v zákone o energetike, ale aj v špeciálnych právnych predpisoch. Krajský súd bol toho názoru, ţe Štátna energetická inšpekcia nevykonáva dozor nad dodrţiavaním povinností uloţených zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to vo vzťahu k ustanoveniam § 18 ods. 4 a ods. 6 (reklamačné konanie). Krajský súd poukázal na to, ţe podľa článku XIII – konkrétne bodu 13.1 aţ 13.4 Obchodných podmienok ţalobcu je zrejmé, ţe je moţné uplatniť reklamáciu fakturácie elektriny, ak vzniknú chyby pri fakturácii elektriny nesprávnym odpočtom, pouţitím nesprávnej konštanty, po pouţití nesprávnej sadzby, početnou chybou a pod., a v tom prípade majú odberateľ a dodávateľ nárok na vyrovnanie nesprávne fakturovanej čiastky. Bolo nepochybné, ţe spotrebiteľ reklamoval faktúru za elektrickú energiu. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, ţe v predmetnej veci nebola daná právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie na prejednanie veci, ale Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike. Tvrdil, ţe krajský súd nesprávne posúdil právomoc štátnej energetickej inšpekcie podľa zákona o energetike, a v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal § 20 zákona o energetike. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého kontrolu nad dodrţiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ďalej uviedol, ţe v ţiadnom ustanovení zákona ochrane spotrebiteľ nie je uvedené, ţe orgánom dozoru nemôţe byť a nie je Štátna energetická inšpekcia. Právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná len v prípade, keď orgán dozoru nemoţno určiť. Ak však je moţné orgán dozoru určiť (Štátnu energetickú inšpekciu), nemôţe byť zaloţená právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe sankcia bola uloţená za nedodrţanie postupu v súvislosti s jej vybavením. Postup v súvislosti s reklamačným konaním upravuje ustanovenie § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa a nie podľa zákona 5 2 Sžo 540/2009 o energetike. Je nepochybné, ţe Štátna energetická inšpekcia vykonáva dozor aj v súvislosti so zabezpečením ochrany odberateľov elektriny v domácnosti, avšak rozsah jej právomoci stanovuje ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o energetike. V poznámke pod čiarou k ustanoveniu § 65 ods. 1 sa uvádzajú osobitné predpisy, ktorými sú: zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z., zákon č. 17/2007 Z.z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z.z. o minimálnom mnoţstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky, zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ţalovaného Štátna energetická inšpekcia nie je oprávnená vykonávať dozor nad dodrţiavaním povinností stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe v danom prípade bola oprávnená vykonávať dozor nad dodrţiavaním porušených povinností práve Štátna energetická inšpekcia. Pre posúdenie prípadu je rozhodujúce, ţe konaním ţalobcu ako predávajúceho boli porušené povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 a ods. 6, § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 Občianskeho súdneho poriadku), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejnej vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní pred vyhlásením na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho internetovej stránke www.nsud.sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky viazaný odvolaním (§ 212 Občianskeho súdneho poriadku) skúmal právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie a Štátnej energetickej inšpekcie v súvislosti s ochranou práv odberateľa elektriny v domácnosti 6 2 Sžo 540/2009 ako spotrebiteľa s cieľom zistiť, či rozhodnutie v správnom konaní vydal subjekt vecne príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci, t.j. či rozhodnutie je alebo nie je paaktom. Pôsobnosť (t.j. okruh štátnych záleţitostí, v ktorých má byť činná, resp. právom stanovená aktivita orgánu verejnej správy v rámci jemu vymedzených vecí) Slovenskej obchodnej inšpekcie je primárne zakotvená v zákone o kontrole vnútorného trhu. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom kontroly vnútorného trhu a vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá; ide o štátny orgán podriadený Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona). Člení sa na Ústredný inšpektorát a inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktoré sú v správnom konaní orgánmi prvého stupňa. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 zákona o kontrole vnútorného trhu a podľa osobitných zákonov, ktorými sú okrem iných Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa (poznámka pod čiarou č. 1 k § 4 ods. 1 zákona o kontrole vnútorného trhu). Ďalej sú v citovanom zákone upravené oprávnenia a povinnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie, práva a povinnosti kontrolovaných osôb, ukladanie sankcií za porušenie povinností, spolupráca s orgánmi verejnej správy a zdruţeniami na ochranu spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb zaloţených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa; vzťahuje sa na predaj výrobkov a poskytovanie sluţieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 zákona o ochrane spotrebiteľa). Dozor nad dodrţiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemoţno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia (§ 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa). Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe ak osobitný zákon neustanovuje, kto vykonáva úlohu orgánu dohľadu, resp. dozoru, je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Týmto je vylúčené, aby sa stalo, ţe neexistuje orgán dohľadu, resp. dozoru. 7 2 Sžo 540/2009 Vychádzajúc z uvedeného je pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 20 ods. 1) daná subsidiárne. Primárne je potrebné z osobitného zákona, ktorý môţe tieţ upravovať v uţšej, presne špecifikovanej, oblasti ochranu práv spotrebiteľa, zistiť, či iný orgán nemá v tejto zúţenej oblasti ochrany spotrebiteľa pôsobnosť. Ak tomu tak nie je a osobitný zákon neupravuje pôsobnosť iného orgánu dohľadu, resp. dozoru pre konkrétnu zúţenú oblasť ochrany práv spotrebiteľa, potom je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Takouto zákonnou úpravou sa zabezpečil úmysel zákonodarcu predísť situácii, kedy by neexistoval ţiaden orgán dohľadu nad ochranou práv spotrebiteľa. Zákon o energetike upravuje okrem iných práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, výkon štátnej správy v energetike a výkon štátneho dozoru nad podnikaním v energetike (§ 1). Týmto zákonom bola zriadená Štátna energetická inšpekcia s právnou subjektivitou; je rozpočtovou organizáciou štátu zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (§ 65 ods. 2). Člení sa na jednotlivé inšpektoráty, ktoré v administratívnoprávnych veciach konajú a rozhodujú samostatne. Pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie je upravená v ustanovení § 65 zákona o energetike, podľa ktorého odseku 1 vykonáva dozor nad dodrţiavaním povinností fyzických osôb a právnických osôb podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov (zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z., zákona č. 17/2007 Z.z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z.z. o minimálnom mnoţstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky – poznámka pod čiarou č. 19 k § 65 ods. 1; treba mať však na pamäti, ţe poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívny charakter, a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu – čl. 22 Prílohy č. 2 k Legislatívnym pravidlám vlády publikované oznámením Úradu vlády Slovenskej 8 2 Sžo 540/2009 republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 372/2000 Z.z.) s osobitným zreteľom na zabezpečenie ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov plynu v domácnosti (§ 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike). Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti je upravená v § 20 zákona o energetike. Odberateľ elektriny v domácnosti podľa tohto ustanovenia disponuje dvoma druhmi práv:
6. práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov (ktorými sú § 52 Občianskeho zákonníka a zákon na ochranu spotrebiteľa),
7. práv podľa zákona o energetike upravených v § 20, §
8. Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti a jeho práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o energetike patrí do pôsobnosti Štátnej energetickej inšpekcie (§ 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike). Keďţe osobitný zákon, na ktorý odkazuje priamo ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. zákon o energetike upravuje pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie aj v oblasti ochrany odberateľov elektriny v domácnosti, ktorí sa zároveň povaţujú za spotrebiteľov v zmysle § 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemoţno v tomto prípade vyvodiť aj pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je daná aţ subsidiárne, t.j. v prípade, keď osobitný zákon neustanovuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad ochranou práv spotrebiteľa. Inými slovami, ak osobitný zákon zakotvuje pôsobnosť orgánu dozoru nad dodrţiavaním práv spotrebiteľov, túto pôsobnosť nemá Slovenská obchodná inšpekcia. Na druhej strane ak osobitný zákon neupravuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad dodrţiavaním práv spotrebiteľov, pôsobnosť má Slovenská obchodná inšpekcia. V predmetnej právnej veci zákon o energetike v ustanovení § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 v spojení s § 20 ods. 1 zveruje Štátnej energetickej inšpekcii právomoc zabezpečovať ochranu odberateľov elektriny v domácnosti spolu s ich právami podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona o energetike. Vychádzajúc z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa preto nie je daná pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie v tejto oblasti dozoru, resp. dohľadu nad ochranou práv 9 2 Sžo 540/2009 spotrebiteľov – odberateľov elektriny v domácnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky na margo veci uvádza, ţe pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie by bola daná len vtedy, keby zákon o energetike nezveril Štátnej energetickej inšpekcii pôsobnosť v oblasti zabezpečenia ochrany odberateľov elektriny v domácnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konštatuje, ţe rozhodnutie v predmetnej právnej veci vydal v správnom konaní neoprávnený subjekt, t.j. subjekt, ktorý nebol zákonom oprávnený konať a rozhodnúť vo veci. Ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený podľa zákona, správny súd jeho rozhodnutie zruší a konanie zastaví. Podľa právnej teórie ide o tzv. paakt (ničotný akt). Otázka pôsobnosti orgánu verejnej správy je primárnou otázku, ktorú je tento orgán povinný posúdiť ešte pred tým, neţ začne vo veci konať. Týmto postupom sa má predchádzať vydávaniu nulitných aktov a tým aj zabezpečiť dodrţanie základných zásad správneho konania, ako sú zásada hospodárnosti konania, zásada zákonnosti (§ 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 Správneho poriadku). Krajský súd v Ţiline nesprávne aplikoval a vyloţil ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 20 ods. 1, § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike. Dôsledkom toho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti ochrany práv odberateľov elektriny v domácnosti – spotrebiteľov. Nebola splnená jedna zo základných procesných podmienok správneho konania – právomoc správneho orgánu vo veci konať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností podľa ustanovenia § 220 v spojení s § 250j ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku zmenil rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa 20.októbra 2009 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. SK/0799/99/2008 zo dňa 22.decembra 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V danom štádiu konania sa hmotnoprávnou stránkou veci nemohol zaoberať. Ţalovaný v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 10 2 Sžo 540/2009 O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ţalobca, ktorý bol v súdnom preskúmavacom konaní úspešný, náhradu trov konania neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
9. februára 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová