ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Žalobca tvrdil, že žalovanému v 2/ rade zapožičal 840 ks paliet v novembri 2004, pričom išlo o zapožičanie paliet bez odplaty. Súčasťou dohody o započítaní bolo, že žalobca požičia žalovanému v 2/ rade opravené palety a že následne budú žalobcovi vrátené poškodené palety, pričom termín vrátenia paliet nebol dohodnutý. Rovnako nebola dohodnutá ani odplata za požičanie paliet.
žalobcu je žalovaný v 2/ rade, keďže ani na jeho výzvu nevrátil palety, povinný zaplatiť cenu paliet a žalovaný 1/ je povinný tak urobiť spoločne a nerozdielne s odporcom 2/, keďže vstúpil do vlastníckeho práva žalovaného v 2/ rade. Tvrdenie žalobcu o existencii takejto dohody (zmluvy) sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi nim a žalovaným v 2/ rade vznikla iná zmluva, iný záväzkovo-právny vzťah ako zmluva o dielo. Oprava paliet je dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaní nenamietali, že žalobca nevykonal dohodnuté dielo, v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2/ rade ako objednávateľ zaplatil cenu za vykonanie diela. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná, keď so zaplatením ceny za dielo súvisia faktúry č. 53, 54, 55, 58/
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie. 6 Obdo 32/2009 3 Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že tvrdenie žalobcu o existencii dohody medzi ním a žalovaným 2/ o bezodplatnom zapožičaní 840 ks paliet žalovanému 2/ sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo, a preto jeho nárok na náhradu škody predstavujúcej hodnotu nevrátených paliet je nedôvodný. Náležite sa vyporiadal so všetkými svedeckými výpoveďami, ako aj s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi a správne ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii iného záväzkového vzťahu medzi nim a žalovaným 2/ než zmluvy o dielo
Obchodného zákonníka, na základe ktorej bola riadne zaplatená oprava paliet realizovaná v rámci výmeny paliet v zhodnom počte. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 a § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca podaním zo dňa 14.11.
2, písm. b/ O.s.p. je to dôvod na podanie dovolania. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie bolo podané oneskorene a nie je dôvodné. Preto žiada dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť. Poukázal na to, že napádané rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa je v plnom rozsahu vecne správne, je založené na spoľahlivom zistení skutkového stavu a jeho správnom právnom posúdení, ktoré sa kreovalo v konaní vedenom v súlade so všetkými právnymi predpismi. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca nemá žiadny právny titul požadovať od žalovaného 1/ zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný 1/ neuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalobca oprávnený vystaviť žalovanému 1/ predmetné faktúry č. 24/2005 a 27/2005. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný 1/ získal palety, ktoré používal pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti. V relevantnom období kúpou od žalovaného 2/, resp. od iných subjektov ako žalobcu. Žalovaní v konaní predložili inventúrny zápis, z ktorého vyplýva, že nebol zistený žiadny schodok na paletách, z účtovných dokladov je zrejmé, že žalovaný 1/ v predmetnom období nenadobudol žiadne palety od žalobcu. Žalobca neposkytol žalovanému 1/ ani žiadne plnenie, či už na základe zmluvy alebo bez nej, za ktoré by mal žalovaný 1/ zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu. Žalovaný 1/ si uplatnil trovy dovolacieho konania vo výške 176,06 Eur za 1 úkon právnej služby, režijný paušál a DPH
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ust. § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v ust. § 238 O.s.p. 6 Obdo 32/2009 5
1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, keďže dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 druhá veta, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
ust. § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
ust. § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľ namietal v dovolaní, že žiadal v konaní pre riadne zistenie skutkového stavu, aby boli vypočutí ako svedkovia J.F. ml. aj M.N. a aby bola zabezpečená kniha došlých faktúr. Dovolateľ netvrdil, že by rozsudok odvolacieho súdu trpel niektorou z vád uvedených 6 Obdo 32/2009 6 v ust. § 237 O.s.p. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Platí to v plnom rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska považuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Aj v prípade, že by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol
účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skorších skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho postup za následok neúplne zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však odňatie možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ak by sa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. malo vzťahovať aj na prípady rozhodovania súdov bez vykonania náležitého dokazovania, nebola by v § 241 ods. 2 O.s.p. popri sebe (ako dva samostatné a nezávislé) dovolacie dôvody stanovená jednak skutočnosť, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O.s.p. (viď § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), jednak skutočnosť, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ale bol by uvedený len prvý z dôvodov. V prejednávanej veci teda súdy nevykonaním dôkazov navrhovaných žalobcom v žiadnom prípade tomuto účastníkovi nemohli odňať možnosť pred nimi konať. To, či skutkové a právne závery založené na dokazovaní, vykonanom bez zreteľa na uvedené dôkazy boli správne alebo nie, by bolo možné v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, že by z určitého dôvodu bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. Obdobne to platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
2 písm. c/ O.s.p. Keďže dovolanie žalobcu nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom, resp. zaoberať sa tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ust. § 238 ods. 1-3 O.s.p. a § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok 6 Obdo 32/2009 7 neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko mu žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli (§ 243b ods. 4 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešnému žalovanému 1/ dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania
4 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy dovolacieho konania žalovaného 1/ pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej služby á 141 Eur, 1x režijný paušál 6,95 Eur + 19% DPH
ust. § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004, teda trovy dovolacieho konania žalovaného 1/ činia spolu 176,06 Eur. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.