4, veta druhá Tr. por. odvolanie H. I. s a z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom zo 7. novembra 2018, sp. zn. 4Ntc/19/2018
1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, uznal vo výroku o vine, vo výroku o treste odňatia slobody a rozhodol o vykonaní rozsudku Okresného súdu v Písku, sp. zn. 2T/113/2016 z 13. decembra 2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach, sp. zn. 14 To/37/2017 z 29. marca 2017, ktorými bol H. I. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
1, v štádiu pokusu
1 Trestného zákonníka Českej republiky (ďalej len ČR), zločinu ťažkej ujmy na zdraví
1, v štádiu pokusu
1 Trestného zákonníka ČR, prečinu výtržníctva
1 Trestného zákonníka ČR a prečinu nedovoleného ozbrojovania
1 Trestného zákonníka ČR. Trestnej činnosti sa dopustil na tom skutkovom základe, že : 1. dňa 26.06.2016 okolo 03:30 hodín v nočnom klube X. W. I. v X. čp. XX v C. v priestore pred barovým pultom v čase jeho prevádzky za prítomnosti tam prítomných hostí a obsluhy klubu najskôr udrel rukou do tváre C. H., nar. XX.XX.XXXX a potom, čo sa C. H. zastali pri barovom pulte stojaci C. I., nar. XX.XX.XXXX a C. R., nar. XX.XX.XXXX, tak nožom s dĺžkou čepele cca 15 cm v úmysle ublížiť mu na zdraví bodol C. I. do oblasti okraja ľavej bedrovej kosti, čím mu spôsobil bodnoreznú ranu na ľavom boku vzadu, kedy bodný kanál smeroval k lopate bedrovej kosti smerom dolu, pričom pri tomto bodnutí mohlo dôjsť po preniknutí noža cez kožu a podkožie k zasiahnutiu sedacieho svalstva, teda zranenie pri ktorom by bol poškodený C. I. minimálne po dobu 1 týždňa obmedzený v obvyklom spôsobe života a následne v úmysle ublížiť mu na zdraví bodol tým istým nožom C. R. do oblasti ľavého podbruška, čím mu spôsobil bodnoreznú ranu ľavého podbruška, pričom bodný kanál smeroval dolu a končil nad povázkou (fascií) brušného svalstva, pričom pri tomto bodnutí mohlo dôjsť k preniknutiu čepele noža do dutiny brušnej, a pritom by mohlo dôjsť k poškodeniu brušnej steny ako dôležitého orgánu a tohoto jednania sa dopustil, hoci bol dňa 27.03.2013 rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 14 To 52/2013, odsúdený mimo iného za prečin výtržníctva
1 Trestného zákona ČR k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov 2. od presne nezistenej doby, najmenej od mesiaca júna 2006 vlastnil bez povolenia krátku strelnú zbraň značky CZ 75 Standard IPCS, výrobné číslo XXXX, ktorú následne po prepustení z výkonu trestu v presne nezistenej dobe od 07.05.2016 do 05:25 hodín dňa 26.06.2016 prechovával v plastovom kufríku s celkom 86 ks nábojov, ráže 40 S a W v obývacej izbe v byte domu čp. XXX v T. ulici v C., kde v tej dobe býval. Za uvedené skutky bol občanovi Slovenskej republiky H. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej tiež „odsúdený“) uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní päť
2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdený H. I. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený H. I.. Odvolanie odsúdený podal proti „výške trestu“ a dožadoval sa opätovného preskúmania spisu, zohľadnenia ním uvádzaných skutkových okolností, preskúmania výpovedí poškodeného C. I. a C. H. a na ich podklade sa dožadoval uloženia miernejšieho trestu uznávajúcim súdom. Zároveň odsúdený žiadal o odklad výkonu trestu, pretože vo výkone trestu odňatia slobody bol preradený do Věznice Všehrdy s miernejším režimom a začal študovať odbor Stravovanie - Kuchár. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistiac pochybenie krajského súdu pri aplikácii zákonných ustanovení zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné. Krajský súd pri uznaní predmetného rozsudku Okresného súdu v Písku z
lustrácií v informačných systémoch Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a
odpisu z registra trestov, proti odsúdenému nebolo pre ten istý skutok resp. skutky rozhodnuté slovenským súdom. Odsúdený nie je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní (§ 8 Tr. por.), odsúdený nie je z dôvodu veku trestne nezodpovedný, je občanom Slovenskej republiky, ktorý má na jej území obvyklý pobyt resp. trvalý pobyt (§ 3 písm. g/ zákona č. 549/2011 Z. z.) v obci M. v okrese U.. Napokon treba poukázať na to, že v posudzovanej veci neprichádza do úvahy čiastočné uznanie a výkon rozsudku štátu pôvodu a skutky, ktorých sa toto rozhodnutie týka, sa nepovažujú
právneho poriadku Slovenskej republiky za spáchané v celom rozsahu ani čiastočne na území Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej veci nie je daný žiaden dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozsudku štátu pôvodu
1 písm. a/ až m/, ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. V konaní súdu prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je
1 zák. č. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Košiciach s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z. z. - odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, s obvyklým pobytom v zmysle § 3 písm. g/ zák. č. 549/2011 Z. z. na území Slovenskej republiky (obec M., okres U.), po písomnom vyjadrení prokurátora (§ 15 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z.).
2 zákona č. 549/2011 Z. z., ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradeným k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o trestný čin
právneho poriadku Slovenskej republiky. V osvedčení o vydaní rozhodnutia bol justičným orgánom štátu pôvodu označený trestný čin, ktorého sa dopustil odsúdený mimo územia Slovenskej republiky v kategórii: závažné ublíženie na zdraví (§ 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 549/2011 Z. z.) v prípade ktorých súd neskúma, či je aj trestný
právneho poriadku Slovenskej republiky. Súhlas odsúdeného s výkonom trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje, pretože so zreteľom na ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a/ v spojitosti § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z. z. súhlas odsúdenej osoby sa nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť (Slovenská republika) má odsúdená osoba a má v tomto štáte obvyklý pobyt alebo na jeho území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody. V súvislosti so zaradením odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) a potrebou zabezpečenia nezhoršenia postavenia odsúdeného vyslovenou v rozhodnutí publikovanom ako R 122/2014, odvolací súd disponuje s informáciou, že v krajne pôvodu uznávaných rozsudkov, bol odsúdený pôvodne zaradený na výkon trestu do väznice s ostrahou v rámci štvorstupňovej kategorizácie väzníc (s dohľadom, s dozorom, s ostrahou a zvýšenou ostrahou). Pričom v súčasnosti v Českej republike sú po reforme 2 typy väzníc (s ostrahou a zvýšenou ostrahou) a väznice s ostrahou sa vnútorne členia na 3 typy oddelení s nízkym, stredným a vysokým stupňom zabezpečenia. Vzhľadom na pôvodné zaradenie odsúdeného v krajine pôvodu (väznica s ostrahou) a skutočnosť, že odsúdený bol v dobe pred 10 rokmi pred uznávanými skutkami vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Písek z 18. decembra 2012, sp. zn. 2T 97/2011), pokladá aj odvolací súd zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Slovenskej republike so stredným stupňom stráženia
2 písm. b/ Tr. zák. za náležité a zákonné. K odvolacím dôvodom odsúdeného domáhajúceho sa predovšetkým zníženia trestu uloženého právoplatnými rozsudkami iných štátov, odvolací súd dodáva, že v konaní o uznanie a výkon rozhodnutia uskutočňovaného
zákona č. 549/2011 Z. z., už nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte (§ 15 ods. 5 zákona č. 549/2011 Z. z.), tak ako sa mylne domnieval odsúdený a v tomto konaní sa opätovne nepreskúmava vecná správnosť uznávaného rozhodnutia. K jeho žiadosti o odklad uznania a výkonu trestu, odvolací súd dodáva, že zákonná úprava (zákon č. 549/2011 Z. z.) s možnosťou odkladu uznania nepočíta, naopak od uznávajúceho súdu súdov vyžaduje, aby vydal svoje rozhodnutie do 90 dní od doručenia osvedčenia a rozhodnutia (§ 15 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z.). K otázke vhodnosti a účelnosti uznania a výkonu rozsudku vydaným v inom štáte na území Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tento postup inicioval sám odsúdený z dôvodu, že na území Slovenskej republiky má rodinu, ktorá ho chce navštevovať a zároveň je väčšia pravdepodobnosť, že bude počas výkonu trestu zaradený do práce. Keďže najvyšší súd nezistil žiadne dôvody pre odmietnutie uznania a výkonu rozsudku krajiny pôvodu, postupom
4 Tr. por. odvolanie odsúdeného zamietol, ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.