jeho názoru je príslušnosť na zabezpečenie správcovskej skúšky upravená v § 18 veta druhá v dvoch samostatných rovnocenných alternatívach, pričom je len na ţalobcovi, ktorú z alternatív si vyberie a on si zvolil ministerstvo, ktoré, pokiaľ sa pre nejaké dôvody nepovaţovalo za subjekt zabezpečujúci skúšky, malo v zmysle Správneho poriadku postúpiť ţiadosť príslušnému subjektu a nie poţadovať podanie novej ţiadosti o vykonanie skúšky. Ak ţalovaný zamýšľal upraviť iný postup pri prijímaní ţiadostí na skúšky a ich zabezpečovaní, mal tak urobiť
b/ formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Ţalobca uviedol, ţe skúšok sa nezúčastnil, pretoţe sa nekonali a nezúčastnil sa ani skúšok ministerstvom nezabezpečovaných, pretoţe ţalovaný jeho prihlášku nepostúpil osobe
neho na to príslušnej, ako aj preto, ţe takáto právnická osoba nebola a doteraz nie je upraveným spôsobom ustanovená. Poukázal tieţ na to, ţe ţalovaný mu nevrátil listiny pripojené k prihláške na skúšku a preto aj čakal, ţe ţalovaný svoju chybu napraví a vyzve ho na účasť na vykonanie skúšky, čo sa však nestalo. Ţalobca ďalej namietal, ţe prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené tak, ţe budilo dojem rozhodnutia uceleného, v ktorom však chýbalo poučenie o odvolaní, pečiatka a podpis s uvedením funkcie osoby oprávnenej konať za ţalovaného. Rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, jeho odôvodnenie nebolo kompatibilné s výrokom, nebolo v ňom zmienené, ţe prihlášku ţalobca riadne doručil ţalovanému, ani to, prečo ţalovaný ţalobcu nepozval na skúšku, prípadne prečo aspoň nenakladal s prihláškou tak, ako v zmysle Správneho poriadku mal. Absenciu postupu upraveného zákonom nemôţe
ţalobcu relevantne nahradiť list ţalovaného, v ktorom upravoval iný postup pri skúškach, ako mal byť dodrţaný. Ţalobca namietal tieţ spôsob, akým ţalovaný postupoval pri zabezpečovaní dôkazu - originálu prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené. 4 1Sžo/281/2009 Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutia ţalovaného zrušiť a tomuto vrátiť vec na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil dňa
prvej alternatívy. Dodatočným podaním z 31.3.2005 navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. O rozklade ţalobcu rozhodla ministerka spravodlivosti rozhodnutím č. 349/2005-52 SKP zo dňa 14.6.2006 tak, ţe rozklad zamietla. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, ţe prvostupňové rozhodnutie (doručené 4.1.2006) sa stalo právoplatným dňa 20.1.2006, nakoľko nebolo napadnuté rozkladom v zákonnej 15 dňovej lehote. Konštatuje sa tieţ, ţe originál prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky predpísané náleţitosti a ţalobca ani napriek výzve ţalovaného nepreukázal svoje tvrdenie, ţe mu bola doručená len prvá strana predmetného rozhodnutia a preto nebolo preukázané splnenie podmienky pre pouţitie trojmesačnej lehoty na podanie rozkladu
3 SP. Z prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, ţe k vyčiarknutiu ţalobcu zo zoznamu správcov došlo na základe ustanovenia § 41 zákona, v zmysle ktorého kaţdý správca zapísaný do zoznamu správcov
Ministerstvo poverilo vykonaním odbornej prípravy a zabezpečením správcovskej skúšky štyri právnické osoby a je nesporné, ţe toto, ako aj postup pri prihlasovaní sa na skúšky ministerstvo s dostatočným časovým predstihom zverejnilo na svojej webovej stránke. Napriek faktu, ţe ţalobca podal prihlášku na skúšku na ministerstvo 24.11.2005 (správne malo byť uvedené 6 1Sžo/281/2009 24.10.2005), nič to na uvedenom nemení a ţalobca bol okrem informácií na webovej stránke informovaný aj priamo listom ministerstva zo dňa 15.11.2005. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, ţe v súvislosti s námietkou ţalobcu o existencii dvoch rovnocenných alternatív pri vykonaní skúšky, výber alternatívy, teda či skúšku zabezpečí ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba, určuje ministerstvo, nie jednotliví správcovia. Ţalobcovi nebola upretá moţnosť vykonať správcovskú skúšku a je nesporné, ţe ţalobca skúšku v stanovenej lehote nevykonal.
zákona advokát zapísaný do zoznamu správcov vedenom
doterajších predpisov (ďalej len "starý zoznam správcov") sa povaţuje za zapísaného do zoznamu správcov vedenom
tohto zákona (ďalej len "nový zoznam správcov"). Iné osoby zapísané do starého zoznamu správcov môţu vykonávať správcovskú činnosť
osobitného predpisu len vo veciach, v ktorých boli ustanovené do funkcie pred účinnosťou tohto zákona.
zákona správca zapísaný do nového zoznamu správcov
decembra 2005 úspešne zloţiť správcovskú skúšku
tohto zákona; vykonanie odbornej prípravy sa nevyţaduje. Ak správca správcovskú skúšku
tohto zákona v tejto lehote úspešne nezloţí, ministerstvo správcu bez zbytočného odkladu vyčiarkne z nového zoznamu správcov.
zákona odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie správcov zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby. Správcovskú skúšku zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba.
b/ zákona všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o rozsahu, obsahu, forme, termínoch, spôsobe vykonania a spôsobe preukazovania riadneho vykonania odbornej prípravy na správcovskú skúšku, správcovskej skúšky, preskúšania správcu a ďalšieho vzdelávania správcov,
8 vyhlášky č. 291/2005 Z. z. O vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej len vyhláška) konanie skúšky organizačne zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverený usporiadateľ; poverenie usporiadateľa 7 1Sžo/281/2009 obsahuje najmä spôsob určovania termínov a miesta konania skúšky, spôsob podávania a vybavovania prihlášok na skúšku, spôsob tvorby ceny za vykonanie skúšky, spôsob prizývania skúšobnej komisie a ďalšie podmienky tak, aby sa skúška vykonala riadne a transparentne. Termíny a miesta konania skúšky a podrobnosti určené v poverení o organizačnom zabezpečení konania skúšky sa vhodným spôsobom zverejnia na internetovej stránke ministerstva. Ustanovenie odseku 8 platí primerane aj v prípade, ak skúšku organizačne zabezpečuje ministerstvo (ods. 9).
2 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. (ods. 1) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (ods. 2) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb. (ods. 3) 8 1Sžo/281/2009
SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (ods. 1) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (ods. 3) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa moţno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde moţno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom. (ods. 4) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť ďalšie náleţitosti rozhodnutia. (ods.5)
2 SP ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (ods.1) Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (ods. 2). Kaţdý môţe konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (ods. 3)
názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. 9 1Sžo/281/2009 V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca podal prihlášku na skúšku spolu s vyţadovanými dokladmi na ministerstvo uţ dňa 24.10.2005, pričom vychádzal z ustanovenia § 18 zákona, zo znenia ktorého vyplýva alternatíva v otázke príslušnosti inštitúcie príslušnej na zabezpečenie správcovskej skúšky. Je zrejmé, ţe v danom prípade formulácia zákonnej úpravy ale ani vykonávacej vyhlášky v podrobnostiach nedáva adresátom moţnosť jednoznačnej identifikácie orgánu zabezpečujúceho správcovské skúšky, preto pokiaľ za daných okolností ţalobca vychádzajúc z takéhoto znenia zákonnej úpravy doručil prihlášku v primeranom časovom predstihu ţalovanému, nemoţno jeho postupu nič vyčítať. V situácii, keď právny predpis nedáva jednoznačnú odpoveď na určitú právnu otázku a túto nebolo moţné vyloţiť ani v systémových súvislostiach s ostatnými predpismi, tak aby bola rozumne a a spravodlivo zodpovedaná, bolo povinnosťou správneho orgánu, ktorý si následne ako orgán štátnej správy zodpovedný za agendu „správcov konkurznej podstaty“ osvojil právo určujúceho činiteľa v ďalšom procese organizovania skúšok t. j. výberom a poverením iných právnických osôb, postupovať v súlade so zásadami „dobrej správy“ tak, aby uchádzač o vykonanie správcovskej skúšky neutrpel na svojich právach ujmu, najmä s prihliadnutím na jeho dovtedajší legitímny postup v dobrej viere v podmienkach právneho štátu zaloţeného na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, ktoré bránia výkladu a aplikácii nejasných a neurčitých (nejednoznačných) právnych noriem na ťarchu adresáta právnej normy postupujúceho v dobrej viere. Napriek tomu, ţe ţalobca vykonal akt prihlásenia sa na skúšku spôsobom rešpektujúcim podmienky dané zákonom resp. vykonávacou vyhláškou, ţalovaný na tento jeho úkon neprihliadol a vlastným výkladom totoţného ustanovenia modifikoval podmienky postupu pri realizácii procesu zabezpečenia skúšky ad hoc spôsobom, ktorý v danom prípade sťaţil podmienky ţalobcu postupujúceho v dobrej viere aj tým, ţe s poučením v liste z 15.11.2005 mu nevrátil doklady vyţadované k prihláške na skúšku, prípadne prihlášku spolu s dokladmi včas nepostúpil poverenej inštitúcii, čím u ţalobcu vyvolal stav časovej tiesne resp. stav, v ktorom bolo jeho právne postavenie neprehľadné a neisté, čo nepochybne je v rozpore s princípom „dobrej správy“. V tejto súvislosti nemoţno opomenúť skutočnosť, ţe verejná správa je sluţbou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré 10 1Sžo/281/2009 východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy zaloţenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných poţiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje najmä na - Rezolúciu Výboru ministrov č.
ustanovenia § 47 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, bolo jeho povinnosťou odstrániť pochybnosti o prípadnej existencii administratívneho pochybenia spočívajúceho v tom, ţe ţalobcovi mala byť doručená len prvá strana rozhodnutia, čo malo spôsobiť vytýkané pochybenia. Z jeho rozhodnutia naviac vyplýva, ţe postupoval
ustanovení o odvolacom konaní, keď v záhlaví svojho rozhodnutia odkázal na § 59 a 61 SP, hoci v odôvodnení vychádza zo skutočnosti, ţe rozhodnutie prvého stupňa sa stalo dňom 20.1.2006 právoplatným, potom, čo ho ţalobca v zákonnej lehote nenapadol rozkladom. Ak teda ţalovaný dospel k takémuto zisteniu, nebolo moţné o takomto podaní ţalobcu postupovať spôsobom určeným na preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí v inštančnom konaní, ale toto malo byť povaţované za podnet na uskutočnenie konania príslušného na preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Je zrejmé, ţe sám ţalovaný mal pochybnosti o právnom reţime konania pri vydaní rozhodnutia zo 14.6.2006, keď vo výroku jeho rozhodnutia absentuje časť o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, hoci ust. § 59 ods. 2 SP, na ktorý sám odkazuje, tak ustanovuje. Nevyriešenie pochybnosti o otázke včasnosti podania rozkladu bolo vyvolané pochybnosťami o obsahu skutočne doručeného prvostupňového rozhodnutia ţalobcovi z hľadiska jeho úplnosti v zmysle formálno-právnych poţiadaviek
5 Správneho poriadku, ktoré ţalovaný neodstránil. Preto nebolo moţné posúdiť, či toto rozhodnutie obsahovalo všetky náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo následne vyvoláva pochybnosti o zachovaní práva účastníka správneho konania poznať dôvody konkrétneho rozhodnutia tak, aby sa mohol v konaní účinne brániť. Je potrebné pripomenúť, ţe účelom odvolacieho konania je vţdy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie, preto ak v danom prípade 12 1Sžo/281/2009 ţalovaný argumentoval skutočnosťami v prvostupňovom rozhodnutí neuvedenými, moţno o zachovaní tohto princípu dôvodne pochybovať, čo nezodpovedá poţiadavkám na zákonný postup. Uvedený postup dotknutých správnych orgánov v kumulácii s vytýkanými formálno- procesnými pochybeniami svedčiacimi o nedostatočnom rešpektovaní princípu dobrej verejnej správy vyvolalo situáciu, v ktorej právne postavenie ţalobcu bolo neprehľadné a neisté a
názoru odvolacieho súdu tak v dostatočnej miere odôvodňujúce záver o nezákonnosti postupu ţalovaného v predmetnej veci a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, čo nevytváralo predpoklady na zamietnutie ţaloby, ale poskytovalo dostatočné dôvody na ich zrušenie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 OSP zmenil tak, ţe rozhodnutia ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť úspešnému ţalobcovi trovy konania v celkovej sume 397,94 €, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za ţalobu (10 000 Sk, teda po prepočte na 331,94 €) a za odvolanie (66 €). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 8. februára 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.