1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. apríla 2018, sp. zn. 5 To 117/2017, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. F. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 26. mája 2017, sp. zn. 1T 4/2015 bol obvinený J. F. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 12. júna 2013 vo S. ako konateľ spoločnosti A., s.r.o. so sídlom R. XX, IČO: XX XXX XXX podpísal kúpnu zmluvu č. 1330352/KZ na základe ktorej ako predávajúci predal kupujúcemu - spoločnosti N. C., a.s. so sídlom U. K. XX, Q., IČO: XX XXX XXX štiepkovač zn. ESCHLBOCK Biber 84 SD, výr. č. XXXXXXXX, rok výroby 2013, k čomu vystavil aj faktúru č. 13/06/2013 zo dňa 13.06.2013 na sumu 282.720,- €, hoci nebol vlastníkom daného stroja a jeho existenciu a nadobudnutie deklaroval predložením nepravdivých dokladov a to kúpnej zmluvy č. 20322/2013 uzavretej medzi predávajúcim P. P., s.r.o. so sídlom N. J. XX/XXX, A. A., IČO: XX XXX XXX a kupujúcim A., s.r.o., faktúry č. 9035 zo dňa 02.05.2013 na sumu 282.720,- €, dodacieho listu č. 9035 zo dňa 02.05.2013, preberacieho protokolu zo dňa 02.05.2013, na základe ktorým mala spoločnosť A., s.r.o. nadobudnúť daný štiepkovač od spoločnosti P. P. s.r.o. a dokladu o vklade vo F., a.s. č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 02.05.2013 na sumu 282.720,- €, ktorá mala byť uhradená ním na účet spoločnosti P. P., s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo F., a.s. ako kúpna cena za štiepkovač, následne v ten istý deň vo S. uzatvoril so spoločnosťou N. C., a.s. Leasingovú zmluvu č. LZF/13/30352, na základe ktorej mu bol poskytnutý leasing na daný štiepkovač, pričom sa zaviazal uhradiť prvú zvýšenú splátku vo výške 113.088,- € a mesačné splátky vo výške 3.630,82 € po dobu 60 mesiacov, pričom po vzájomnom započítaní pohľadávok vyplývajúcich z kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy mu bola dňa 17.06.2013 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v N., a.s. zaslaná suma 169.632,- €, ktorú použil pre vlastnú potrebu a spôsobil takto spoločnosti N. C., a.s. so sídlom U. K. XX, Q., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 169.632,- €. Za to mu okresný súd
4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody na 10 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (
4 Tr. zák.).
1 v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Zvolen z
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o aplikácii § 42 ods. 2 Tr. zák. a vo výroku o povinnosti na náhradu škody a
3 Tr. por., § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil v časti výrokov o trestoch rozsudky Okresného súdu Zvolen, z
l písm. e/ a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ako aj že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku, pre ktorý bol uznaný vinným. Poukázal na svoje predchádzajúce výpovede a výpoveď svojho otca G. F., pričom vyjadril názor, že bol vydieraný svedkami B. Q. a D. P.. Vytkol konajúcim súdom, že výpovediam týchto svedkov uverili. Okrem skutkových zistení obvinený namietal, že súdy nesprávne právne kvalifikovali jeho konanie ako obzvlášť závažný zločin podvodu a vyjadril názor, že skutok mal byť právne posúdený skôr ako zločin úverového podvodu
1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák., avšak aj takéto konanie popiera. Dôvodil tiež, že poškodená leasingová spoločnosť pri schvaľovaní leasingu nedodržala ani elementárne zásady obvyklej miery opatrnosti a v tejto súvislosti poukázal na obsah výpovede svedkyne A. U. z
1 písm. e/ Tr. por., v rámci ktorého namietol, že prísediaci R. W. a JUDr. N. W. mali byť z vykonávania úkonov trestného konania vylúčení, keďže boli do funkcie prísediacich zvolení v čase keď funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva v G. vykonával svedok B. Q., voči ktorému smerovalo jeho podozrenie z vydierania jeho osoby. V miestnej časti obce G. totiž vlastní starorodičovský dom. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil, vec vrátil tomuto súdu, aby túto v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Navrhol tiež, aby dovolací súd zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. až do rozhodnutia o dovolaní prerušil mu výkon trestu odňatia slobody, ako aj, aby nebol vzatý do výkonu väzby, nakoľko od spáchania skutku uplynula doba viac ako 5 rokov a nemá žiaden dôvod vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného v podstate uviedol, že odsudzujúce rozsudku, ktorými bol obvinený J. F. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. považuje z hľadiska skutkového i právneho za správne a v súlade so zákonom.
názoru prokurátora dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. Rovnako tak,
názoru prokurátora, nie je naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. e/ Tr. por. založený na tvrdení obvineného, že prísediaci mali byť zvolení v čase pôsobenia poslanca Obecného zastupiteľstva v G. B. Q., ktorý bol vo veci vypočutý v predmetnej veci ako svedok. Navrhol preto dovolanie obvineného zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Obvinený podal dovolanie prostredníctvom obhajcu a teda bolo podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Zvolen, t. j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., teda na to, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený J. F. v rámci dovolacích námietok spochybňoval právne posúdenie svojho konania poukážuc na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ako aj na nedostatočné hodnotenie dôkazov (najmä jeho výpovedí a výpovedí konkrétnych svedkov) a domáha sa v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby s poukazom na to, že jeho vina nebola preukázaná. V naznačenom rozsahu obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaný skutok - obzvlášť závažný zločin podvodu nezavinil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Najvyšší súd opakovane pripomína, že dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného J. F. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je to uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným. Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku, alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolanie obvineného je sčasti obsahovo takmer totožné s jeho odvolaním, pričom obvinený sa dožaduje prehodnotenia výsledkov dokazovania
vlastných predstáv. Z obsahu prevažnej časti námietok uplatnených v dovolaní vyplýva, že obvinený namieta predovšetkým skutkový stav, spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech a spôsob právneho posúdenia jeho konania. Hodnotenie dôkazov, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, nie je možné subsumovať pod dôvody dovolania uvádzané obvineným, ale ide skôr o skrytú formu vyjadrenia jeho záujmu, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) vyhodnotené v jeho prospech. S námietkou obvineného založenej na tvrdení, že poškodená leasingová spoločnosť nedodržala obvyklú mieru opatrnosti pri uzatváraní leasingovej zmluvy sa krajský súd ako súd odvolací konzekventne zaoberal a náležite vysporiadal. Dovolací dôvod
1 písm. e/ Tr. por. mal byť
obvineného naplnený tým, že vo veci konali prísediaci, ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. V tejto súvislosti upozornil, že až po vykonaní odvolacieho konania zistil, že prísediaci - občania obce G. R. W. a JUDr. N. W. boli zvolení do funkcie prísediacich okresného súdu za pôsobenia poslanca obecného zastupiteľstva tejto obce B. Q., ktorý bol vo veci vypočutý v procesnom postavení svedka a voči ktorému smeroval podozrenie z vydierania v predmetnej trestnej veci.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Uvedené ustanovenie Trestného poriadku v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom. Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Uplatnenie tohto inštitútu teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. K vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodu pomeru k takým osobám môže v uvedenom prípade dôjsť len vtedy, ak vzťah k týmto osobám je takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodovať nestranne a nezávisle alebo by sa takým mohol javiť navonok. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti preukázaná. Pre takýto záver nepostačuje len subjektívny, objektívnymi faktami nepodložený pocit obvineného, založený výlučne na vlastnom nestotožnení sa s možným, pre neho nepriaznivým rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní a súdu, o vylúčenie ktorého ide. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku - zaujatosti. Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. V rozhodovanej veci sa však takéto okolnosti nezistili a skutočnosti nemožno odvodzovať len z hypotetickej domnienky obvineného o zaujatosti senátu, resp. niektorých jeho členov, ktoré navyše vyplývajú zo spôsobu rozhodnutia v danej veci. Námietky zamerané na okolnosti zvolenia prísediacich do ich funkcie a konkrétne námietka obvineného, že v čase ich zvolenia bola poslancom obecného zastupiteľstva osoba, ktorá bola neskôr vo veci vypočutá ako svedok, nie sú dôvodom pre vylúčenie týchto sudcov - prísediacich. Takéto okolnosti súvisiace s časom a miestom ich zvolenia do funkcie prísediacich okresného súdu, resp. ich postoj v postavení zákonných sudcov k riešeným právnym problémom daného prípadu, nemôže bez ďalšieho zakladať pochybnosť o ich nezaujatosti, či nestrannosti a byť dôvodom na ich vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. Ani dovolacia námietka obvineného založená na tvrdení, že v konaní sa vyskytli formálne chyby, keď v zápisniciach o hlavnom pojednávaní z 20. apríla 2016 a 21. septembra 2016 je nesprávne uvedené meno a priezvisko predsedu senátu nie je opodstatnená. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní z uvedených dní je zrejmé, že senátu okresného súdu predsedala JUDr. Mariana Philadelphyová. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní z 11. februára 2016 vyplýva, že predseda senátu JUDr. Martin Kolár v tento deň zastupoval zákonnú sudkyňu JUDr. Marianu Philadelphyovú z dôvodu jej neprítomnosti, pričom hlavné pojednávanie bolo odročené a neboli vykonávané žiadne úkony súvisiace s dokazovaním. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného J. F. nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.