Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/38/2018 Identifikačné číslo spisu: 1510899949 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 3zmenkového zákona.

1. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že L., štatutár spoločnosti Complex Holding AG, predložil plnomocenstvo, ktorým udelil generálnu plnú moc pre Z. na konanie vo všetkých veciach a k zastupovaniu ako jediného komplementára v spoločnosti MWH, k. s. Za nesporné považoval, že samotná Z. pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedala, že v čase podpisu zmenky bola splnomocneným zástupcom MWH, k. s. na základe predmetnej generálnej plnej moci udelenej jej komplementárom a predmetnú zmenku aj v jej mene podpísala. Nesporným taktiež je skutočnosť, že v trestnom konaní vypovedal L. - súčasný konateľ žalovaného, uviedol, že záväzok vyplývajúci zo zmenky je zahrnutý v účtovníctve žalovaného.
2. Odvolací súd poukázal na čl.

§ 3

Zmenkového zákona, podľa ktorého zástupca sa musí podpisovať tak, že uvedie, za koho podpisuje, teda vyznačí meno zastúpenej osoby a sám sa podpíše. Z podpisu by malo byť zrejmé, že ide o vzťah zastupovania. Podľa ust. čl.

§ 3ods.

1 Zmenkového zákona neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastupujúcej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje. Na zmenke je v pravom dolnom rohu uvedené MWH, k. s. Podháj Bratislava a pod tým je uvedený podpis. Z uvedeného nie je zrejmé, že Z. konala ako zástupca a za koho konala. Z uvedeného nie je možné ani zistiť, či je podpisom za MWH, k. s. alebo za Complex Holding AG. Odvolací súd vyslovil, že nestačí iba podpis splnomocnenca, treba uviesť aj dodatok, z ktorého vyplýva, že ide o splnomocnenie a musí v ňom byť zároveň uvedené, za koho bolo podpísané, t. j. meno a firma zastúpeného musí byť zo zmenky zrejmá. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 54/2011, z ktorého vyplýva uvedenie týchto skutočností ako podstatná náležitosťou zmenky v zmysle čl.

§ 3ods.

1 Zmenkového zákona.

1. Odvolací súd uzavrel, že bolo síce preukázané, že Z. mohla konať v mene spoločnosti Complex Holding AG, ale túto skutočnosť, ako aj jej vlastné meno mala zmenka obsahovať. Keďže zmenka toto neobsahuje, je neplatná z týchto formálno-právnych dôvodov a odvolací súd s poukazom na ust. § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie.
3. Dovolanie odôvodnil v súlade s ust. § 421 ods. 1 CSP tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. V dovolaní zhrnul skutkový stav tak, ako ho zistili konajúce súdy nižšieho stupňa, pričom akcentoval skutočnosť, že v rámci trestného konania svedok L., konateľ žalovaného, uviedol, že sa sporná zmenka nachádza v účtovníctve MWH na strane záväzkov, ako aj v tomto konaní bola predložená v origináli generálna plná moc od komplementára spoločnosti MWH, k. s. - spoločnosti Complex Holding AG, so sídlom Zugerstrasse 74, Baar CH-6341, Švajčiarsko, advokát JUDr. Peter Kováč pre Z.; táto v čase podpísania zmenky konala na základe plnej moci za komplementára, ktorý bol zo zákona štatutárnym orgánom, pričom jej podpis na zmenke bol potvrdený ako pravý aj vyhotoveným znaleckým posudkom.
4. Dovolateľ s poukazom na koncentračnú zásadu a princíp rigor cambialis uviedol námietky žalovaného a svoje vyjadrenie k nim, ktoré akceptoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, keď zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti: a. Žalovaný namietal pravosť podpisu umiestneného v pravej dolnej časti listiny označenej ako zmenka, pod odtlačkom pečiatky MWH, k. s. ako svojho vlastného, podľa ktorého by mal byť vystaviteľom predloženej zmenky, pričom podľa dovolateľa táto námietka bola vyvrátená v rámci trestného stíhania, kedy bolo preukázané, že v čase podpisu spornej zmenky bola Z. splnomocneným zástupcom MWH, k. s. b. Označenie výstavcu zmenky je podľa žalovaného neurčité, nakoľko neobsahuje označenie podpisovateľa za výstavou, čo ju činí neplatnou, nakoľko len podpis na zmenke neumožňuje určiť osobu podpisovateľa a spôsobuje tak neurčitosť a pochybnosti o osobe výstavcu predloženej zmenky. Zmenka trpí nedostatkom určitosti v osobe podpisovateľa s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa na zmenke je uvedená osoba, ktorá zmenku vystavila a tou je MWH, k. s., v mene ktorej bola oprávnená konať na základe generálnej plnej moci Z. a táto skutočnosť bola všeobecne známa aj osobám konajúcim v mene spoločnosti Tom Horn Enterprise, a. s. c. Ďalšou námietkou bola skutočnosť, že žalovaný vo svojom účtovníctve neeviduje spornú zmenku, čo však jeho štatutárny orgán následne v trestnom konaní označil za nepravdivé tvrdenie. d. V nadväznosti na tieto námietky žalovaný vzniesol aj námietku nedostatku vydania zmenky a porušenie zákonných ustanovení o vydaní zmenky, kde poukázal na absenciu podpisu žalovaného ako výstavcu. Nakoľko žalovaný podľa svojich tvrdení zmenku nevystavil, t. j. na zmenke nebol umiestnený jeho podpis završujúci platnú kreáciu zmenky, a ani ju nevydal remitentovi (žalobcovi), nebol dodržaný zákonný postup pri vydávaní cenného papiera, zmenka tak z právneho hľadiska vydaná nebola a neexistuje. K tejto námietke dovolateľ uviedol, že z dokazovania v trestnom konaní je zjavné, že zmenku podpísala pravým podpisom Z., ktorá konala na základe platnej plnej moci za komplementára Complex Holding AG, Švajčiarsko, ktorý bol zo zákona štatutárnym orgánom a zmenka je tak platná, bola vydaná a navyše je aj podľa samotného žalovaného vedená v jeho účtovníctve. e. Podľa žalovaného medzi ním a žalobcom neexistuje žiadny vzťah, na ktorého základe alebo v súvislosti s ktorým by bola alebo mohla byť predložená zmenka vyhotovená a vydaná, čo spochybnil žalobca poukazom na to, že samotná splnomocnenkyňa pri jej podpise túto skontrolovala a mala ju za správne vystavenú, čo výslovne v trestnom konaní uviedla. f. Žalovaný napokon v námietkach spochybnil tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktoré majú byť v rozpore s predloženou zmenkou. K tomuto dovolateľ len poukázal na výsledky trestného konania. g. V bode
5. námietok spochybnil trovy konania a v bode
6. namietol nedostatok svojho označenia ako subjektu, proti ktorému konanie smeruje, k čomu len dovolateľ uviedol, že právne nástupníctvo MWH, s. r. o. je v zmysle zápisu v obchodnom registri nesporné.
7. Dovolateľ poukázal na to, že súd v konaní osvedčuje len dôvodnosť obrany žalovaného, vyjadrenú v jeho včasných námietkach a ani v jednom bode námietok žalovaného nie je uvedený dôvod poukazujúci na vadu zmenky v zmysle čl.

. § 3 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zmenkový zákon). Poukázal na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené len na obrane žalovaného, formulovanej v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, nie na dôvodoch námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/54/

1. Odvolací súd v odvolacom konaní na takúto námietku nemal prihliadať.
2. Pokiaľ by aj odvolací súd mohol vyhodnocovať námietky súvisiace s tvrdeným nedostatkom označenia zástupcu na zmenke, podľa právneho názoru žalobcu odvolací súd nesprávne právne posúdil údaje uvedené za vystaviteľa zmenky. Splnomocnenec Z. podpísala svoje vlastné meno a pripojila údaj, za koho podpisuje - za MWH, k. s. Pokiaľ by pod vystaviteľom zmenky MWH, k. s. bol uvedený ešte údaj o štatutárnom orgáne Complex Holding AG, Švajčiarsko, zo zmenky by nebolo jasné, kto je vystaviteľom zmenky. Na zmenke sú uvedené v súlade s čl.

. § 3 ods. 1 ZŠZ podpis vlastného mena zmocnenca a údaj, za koho podpisuje - MWH, k. s. Z. konala a podpisovala na základe plnej moci za MWH, k. s., teda za vystaviteľa zmenky. Na konanie v mene MWH, k. s. bola Z. oprávnená na základe generálnej plnej moci udelenej štatutárnym orgánom spoločnosti MWH, k. s. 27. Dovolateľ poukázal na závery odbornej literatúry, kde napr. v komentári k Zákonu zmenkovému a šekovému Kovařík uvádza k čl.

§ 3v bode 2.

na str. 359, že „plná moc, která oprávňuje zmocněnce k tomu, aby se za zmocnitele podepsal na směnce nebo šeku, musí byt písemná, jak je výslovné předepsáno zde i v § 441 ods. 2 ObčZ. Listina obsahující zmocnení múze být vůči směnce nebo šeku samostatná. Zmocnení nemusí být vyznačeno přímo na směnce nebo šekové listine.“ K čl.

§ 3v bode 4.

druhý ods. na str. 360 komentára uvádza, že je vylúčené na takéto podpisy vztiahnuť úpravu podnikového zmocnenia, t. j. na priame konanie v mene právnickej osoby prostredníctvom jej štatutárneho orgánu.

1. V prípade vystavenia zmenky spoločnosťou MWH, k. s. Z. nebola splnomocnená vystaviteľom zmenky spoločnosťou MWH, k. s., ale bola splnomocnená štatutárnym orgánom MWH spoločnosťou Complex Holding AG na základe generálnej plnej moci, čo je zásadný rozdiel, ktorý opomenul vziať odvolací súd do úvahy.
2. Odvolací súd v rozpore so zisteným skutkovým stavom akceptoval obranu žalovaného s poukazom na čl.

. § 3 ods. 1 ZŠZ, v rozpore s koncentračnou zásadou uvádzanú až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd následne síce vo svojom rozhodnutí uviedol správny právny predpis (OSP), nesprávne ho ale právne posúdil a interpretoval, pretože v námietkach žalovaný uviedol len všeobecné dôvody, prečo odmieta zmenku zaplatiť. V rozpore so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie, odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že z uvedených údajov na strane vystaviteľa nie je zrejmé, že Z. konala ako zástupca a za koho konala. Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď vystavenie zmenky posudzoval podľa čl.

. § 3 ods. 1 ZŠZ a nezobral do úvahy skutočnosť, že Z. nebola zmocnená vystaviteľom zmenky MWH, k. s., ale jej štatutárnym orgánom, ktorý jej udelil generálnu plnú moc. Odvolací súd si neuvedomil a nezobral do úvahy, že je právny rozdiel medzi zastúpením spoločnosti a zastúpením konateľa spoločnosti na základe plnej moci (s poukazom na českú judikatúru publikovanú v PR 20/2012, s. 727, rozsudok NS ČR, sp. zn. 29 Cdo 3180/2011). 30. Zmocnenie Z. podpísať za právnickú osobu MWH, k. s. vlastnú zmenku podľa právneho názoru žalobcu nebolo nutné preukazovať na zmenke, ako sa mylne domnieva odvolací súd s poukazom na čl.

. § 3 ods. 1 Zmenkového zákona, keď odvolací súd nesprávne vec právne posúdil a nesprávne uviedol, že nestačí iba podpis splnomocnenca, treba tam uviesť aj dodatok, z ktorého vyplýva, že ide o splnomocnenie a musí byť v ňom zároveň uvedené za koho bolo podpísané, t. j. meno a firma zastúpeného musí byť zo zmenky zrejmá. Žalobca navrhol zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že dovolací súd potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3CbZm/l 11/2010-274 zo dňa

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že pre dôvodnosť podaného dovolania je potrebné rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej zmeniť a ako vecne správny potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
6. V zmysle ustanovenia § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 C.s.p. Otázka posúdenia či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr.

. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 420 a § 421 ods. 1 C.s.p. (obdobne aj I. ÚS 438/2017).

1. Rovnako podané dovolanie musí obsahovať predpísané náležitosti uvedené v ustanovení § 428 C.s.p., medzi ktoré zákon okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) zaraďuje uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
2. Dovolacími dôvodmi sa rozumejú pritom dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 431 a § 432 C.s.p. Pre dovolacie dôvody, a to dovolací dôvod podľa § 431 ods. 1 C.s.p. - vady zmätočnosti podľa § 420 C.s.p., platí, že môže byť odôvodnený len spôsobom uvedeným v § 431 ods. 2 C.s.p. Dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1 C.s.p. - nesprávne právne posúdenie, kedy je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p., môže byť odôvodnený len spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p.
3. Uvedené znamená, že v prípade dovolaní podaných po
4. júli 2016 nemôže dovolací súd posudzovať náležitosti podaného dovolania, jeho prípustnosť a ani jednotlivé dovolateľom vymedzené dovolacie dôvody podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku účinného do
5. júna
7. Tento záver platí aj vo veciach, v ktorých súd prvej inštancie rozhodoval o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Pokiaľ ide o prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 C.s.p., dovolací súd už v uznesení z
8. januára 2018, sp. zn. 3Obdo/37/2017, uviedol, že uvedené prechodné ustanovenie vychádza zo skutočnosti, že inštitút zmenkového platobného rozkazu (ustanovenie § 175 O.s.p. v znení účinnom do
9. decembra 2015) nie je v Civilnom sporovom poriadku upravený. Preto zákonodarca vychádzal zo skutočnosti, že začaté konania, v ktorých bol do
10. decembra 2015 žalovanému doručený zmenkový platobný rozkaz a ktoré neboli právoplatne skončené do
11. júna 2016, sa dokončia podľa pôvodných predpisov. To znamená, že aj za účinnosti Civilného sporového poriadku je pri rozhodovaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu súd povinný aplikovať ustanovenie § 175 O.s.p. v znení účinnom do
12. decembra 2015, avšak zároveň je povinný aj za účinnosti nového procesného kódexu v zmenkových veciach aplikovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
13. decembra 2015 (viď bod 17 uvedeného rozhodnutia). Účelom predmetného prechodného ustanovenia je predovšetkým zachovanie koncentračnej zásady typickej pre konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.
14. Konanie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, a preto sa na neho nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku tak, ako to upravuje prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 C.s.p.
15. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, podané po
16. júni 2016, musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 363 C.s.p. a musí sa opierať o odvolacie dôvody upravené v § 365 C.s.p. Odvolací súd je povinný posudzovať prípustnosť podaného odvolania podľa § 355 a nasl. C.s.p. a rozhodnutie odvolacieho súdu musí byť vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
17. Aj dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vydanému v „zmenkovej veci“ podané po
18. júni 2016 musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 428 C.s.p. a musí sa opierať o dovolacie dôvody upravené v ustanoveniach § 431 a 432 C.s.p. Prípustnosť podaného dovolania v takom prípade posudzuje dovolací súd podľa ustanovení § 419 a nasl. C.s.p. (R 79/2018) .
19. Odvolací súd tak vo svojom rozhodnutí nepochybil, keď aplikoval na odvolacie konanie právnu úpravu Civilného sporového poriadku.
20. Dovolateľ vo svojom dovolaní odkazuje na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, uvádza podľa neho správne právne posúdenie s tým, že cituje českú judikatúru a literatúru. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 CSP je striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. V danom prípade žalobca formuluje otázku, ktorou sa ešte dovolací súd dosiaľ nezaoberal, čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (keďže dovolací súd nevzhliadol odklon podľa písmena a/), zaoberal sa aj možnosťou, že k interpretácii práva bude potrebné pristúpiť pre nesprávne právne závery doposiaľ nejudikované, resp. judikované najvyšším súdom rôzne; rovnako k prípustnosti pre judikatórny odklon - viď uznesenie, sp. zn. 5Obdo/18/2018).
21. Dovolateľ uviedol, že „Odvolací súd nesprávne právne posúdil údaje uvedené za vystaviteľa zmenky. V tomto konkrétnom prípade zmocnenec Z. podpísala svoje vlastné meno a pripojila údaj, za koho podpisuje - za MWH, k. s. Ak by sme pripustili, že pod vystaviteľom zmenky MWH, k. s. by mal byť uvedený ešte údaj o štatutárnom orgáne Complex Holding AG, Švajčiarsko, zo zmenky by nebolo jasné, kto je vystaviteľom zmenky, pretože tento údaj by bol zmätočný. Odvolací súd konštatuje, tak ako súd prvej inštancie, že na uvedenej predloženej zmenke je v pravom domom rohu uvedené MWH, k. s., Podháj Bratislava a pod tým je uvedený podpis. Na zmenke sú uvedené v súlade s čl.

. § 3 ods. 1 zmenkového zákona podpis vlastného mena zmocnenca - V. a údaj za koho podpisuje - MWH, k. s.. Tvrdenie odvolacieho súdu, že z uvedeného nie je zrejmé, že Z. konala ako zástupca a za koho konala, že z uvedeného nie je možné ani zistiť, či je podpisom za MWH, k. s. alebo za komplex Holding AG, považuje dovolateľ za nesprávne. V konaní bolo dokázané, že Z. konala a podpisovala na základe plnej moci za MWH, k. s., teda za vystaviteľa zmenky. V prípade vystavenia zmenky spoločnosťou MWH Z. nebola splnomocnená vystaviteľom zmenky spoločnosťou MWH, ale bola splnomocnená štatutárnym orgánom MWH spoločnosťou Complex Holding AG na základe generálnej plnej moci.“ 44. Otázkou predloženou dovolateľom je teda posúdenie aplikácie čl.

§ 3ods.

1 ZZŠ na situáciu, kedy koná v mene komanditnej spoločnosti jej štatutárny orgán - právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorej bola plná moc na takéto konanie udelená priamo touto právnickou osobou.

1. Dovolací súd pri riešení položenej právnej otázky najskôr akcentuje skutočnosť, že odvolací súd poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré má byť základom pre jeho zmeňujúce rozhodnutie, a ktoré má obsahovať právny záver konvenujúci záverom vysloveným odvolacím súdom.
2. Dovolací súd v ďalšom tento záver odvolacieho súdu vyvracia, keďže odvolacím súdom citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/54/2011, ktorým podporil svoj právny záver, týkajúci sa spôsobu označenia splnomocnenca na zmenke, práve argumentáciu odvolacieho súdu vyvracia a ide o právny omyl pri interpretácii rozhodnutia súdu vyššej inštancie, aplikujúc ho na situáciu, ktorá však nie je ani len obdobná skutkovej situácii, na ktorú malo byť konajúcim súdom dané právne posúdenie.
3. V citovanom rozhodnutí, sp. zn. 4Obo/54/2011, najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu, korigujúc jeho právne závery týkajúce sa náležitostí plnej moci v prípade podpisovania zmenky. Tu treba podotknúť, že ide o rozhodnutie majúce charakter odvolacieho rozhodnutia najvyššieho súdu, čo však nič nemení na povinnosti v prípade, že senát konajúci v prejednávanej veci v prípade, že by dospel k odchylnému právnemu záveru, nemusel postupovať podľa § 48 CSP - vec by tak musel predložiť veľkému senátu; k tomuto však vo veci prejednávanej nedošlo. a. Citované rozhodnutie vychádza, okrem iného, z právneho záveru, že v danej veci žalovaný splnomocnil dvoch členov predstavenstva spoločnosti na všetky právne úkony s právom podpisu, spojeným so zastupovaním spoločnosti v jeho mene. Prvoinštančný súd tam s poukazom na čl.

§ 3ods.

2 ZZŠ konštatoval, že v prejednávanom prípade síce bolo udelené plnomocenstvo pre žalobcov v písomnej forme na všetky právne úkony, ale sa v ňom neuvádza, že je udelené aj na podpisovanie zmeniek. Z toho vyvodil, že ak zákonná úprava výslovne vyžaduje zmocnenie na podpis zmenky, ktoré v danej veci dané nebolo, zmenky podpísali žalobcovia bez splnomocnenia výslovne udeleného na podpisovanie zmeniek a nemožno ich považovať za zástupcov žalovaného, oprávnených na podpísanie zmeniek za žalovaného ako vystaviteľa. Napokon tu vyslovil, že podpisom zmeniek došlo zo strany žalobcov, konajúcich za žalovaného, ku konaniu v rozpore so záujmami žalovaného a tiež ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, a teda vystavenie a podpísanie zmeniek za žalovaného podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné. b. Tieto závery formulované prvoinštančným súdom najvyšší súd v rozhodnutí, sp. zn. 4Obo/54/2011 práve nepovažuje za správne. 48. Právne posúdenie odvolacieho súdu vo veci prejednávanej (sp. zn. 5Obdo/38/2018) teda paradoxne odkazuje na rozhodnutie, ktoré obsahuje právny názor opačný ako ten, ku ktorému dospel odvolací súd, pričom dovolací súd považuje za správny názor už najvyšším súdom judikovaný a túto úvahovú líniu meniť nemieni, keďže k tomu nie je dôvod. Najvyšší súd v rozhodnutí, sp. zn. 4Obo/54/2011, výslovne uviedol, že „ Z vyššie citovaného ustanovenia čl.

, § 3 ods. 2 ZaŠZ je zrejmé, že zmenkové plnomocenstvo musí mať bezpodmienenčne písomnú formu, ktorá zákonná požiadavka je v prejednávanom prípade splnená. Žalované zmenky podpísali splnomocnenci na základe splnomocnení s pripojením údaja, za koho podpisujú (resp. koho zastupujú), ktorá skutočnosť vyplýva z predložených zmeniek, čím je splnená aj ďalšia podmienka, vyžadovaná článkom

§ 3ods.

1, veta druhá ZaŠZ. Otázkou, na zodpovedanie ktorej majú žalobcovia a vec prejednávajúci prvostupňový súd rozdielny názor, preto zostáva posúdenie skutočnosti, či v plnomocenstve udelenom na všetky právne úkony musí byť výslovne uvedené, že toto sa vzťahuje aj na podpisovanie zmeniek. Je potrebné súhlasiť so žalobcami, že splnomocnenie samo osebe nie je zmenkovoprávnym inštitútom, a teda v otázkach výslovne neupravených Zmenkovým a šekovým zákonom, sa jeho úprava riadi všeobecnými ustanoveniami o zastupovaní na základe plnomocenstva, upravenými v § 31 až 33b Občianskeho zákonníka. Zmenkový a šekový zákon okrem požiadavky písomnej formy zmocnenia na podpis zmenky (čl.

, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ) a špecifikácie vlastného mena zmocnenca, vrátane údaja, za koho podpisuje (čl.

, § 3 ods. 1, veta druhá ZaŠZ), iné náležitosti plnej moci nevyžaduje. Žalobcovia, ktorí žalované zmenky za žalovaného podpísali, disponovali generálnym plnomocenstvom, znejúcim na všetky právne úkony spojené so zastupovaním spoločnosti žalovaného, vrátane podpisového práva. Preto aj keby ZaŠZ písomnú formu zmocnenia nevyžadoval, vzhľadom na všeobecnú formu plnomocenstva, vzťahujúceho sa na všetky právne úkony, by požiadavka písomnej formy plnomocenstva vyplývala z § 31 ods. 4 OZ. Táto, ako základná podmienka platnej plnej moci, je v konaní splnená, v dôsledku ktorej skutočnosti niet pochýb o jej platnosti.“ Dovolací súd tu podotýka, že uvedené rozhodnutie však nie je rozhodnutím, ktoré dáva konečnú odpoveď na otázku, ktorú je potrebné vo vzťahu ku skutkovému stavu riešenému v prejednávanej veci zodpovedať. 49. Zmenkové konanie bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ovládané tzv. koncentračnou zásadou, v zmysle ktorej v konaní o námietkach môže súd preskúmať len tie námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky nemôže súd prihliadnuť bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Žalovaný okruh námietok ani ich odôvodnenie nemôže po podaní včasných námietok účinne meniť ani rozširovať. Môže len navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďže znáša dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojich námietok. Zákon pritom nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok majúcich povahu hmotnoprávnu, ktoré napádajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ boli žalovaným dodatočne vznesené námietky v odvolaní, týkajúce sa neplatnosti zmenky z dôvodu rozporu s čl.

§ 3

zmenkového zákona, ide o nové námietky, na ktoré súd nemôže prihliadať, i keby bola ich dôvodnosť preukázaná. Výnimku z koncentračnej zásady tvoria iba niektoré námietky procesného charakteru, ktoré sa týkajú podmienok konania (dôsledkom ktorých je zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie príslušnému súdu) a ku ktorým musí súd prihliadať kedykoľvek za konania aj bez návrhu účastníkov. V prejednávanej veci sa však o uvedený prípad nejedná. 50. Dovolací súd k postupu odvolacieho súdu uvádza, že tento na takto vznesenú námietku nielenže nemal prihliadať, takúto právnu úpravu na daný vzťah ani vôbec nemal aplikovať, keďže Z., ktorá zmenku podpísala, nekonala ako splnomocnenec spoločnosti MWH, k. s., ale ako jej štatutárny orgán, keďže plná moc jej bola udelená na konanie spoločnosťou Complex Holding AG, komplementárom a teda jediným štatutárnym orgánom vystaviteľa zmenky. Takéto konanie je konaním priamym a nemožno ho podriadiť právnej úprave obsiahnutej v čl.

. § 3 ZZŠ ( hoci aj v tom prípade by súd nemohol dospieť k záveru o neplatnosti označenia vystaviteľa zmenky).

1. V mene právnickej osoby koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca. Na to, aby išlo o podpis právnickej osoby na zmenke, musí byť popri vlastnoručnom podpise osoby konajúcej v mene právnickej osoby uvedené označenie právnickej osoby. Podpis právnickej osoby teda z podstaty veci pozostáva z dvoch zložiek, a to označenia právnickej osoby minimálne jej názvom a podpisu osoby oprávnenej v jej mene konať. Pri podpisovaní zmeniek právnickými osobami je nevyhnutné, aby z podpisu na zmenke jednoznačne vyplývalo, že ide o konanie v mene (alebo za) právnické osoby. V mene právnickej osoby koná štatutárny orgán. Je potrebné, aby pri svojom podpise zároveň uviedol názov právnickej osoby, v mene ktorej koná. Ak za právnickú osobu koná zákonný zástupca (napr. v zmysle § 15 ObZ) alebo splnomocnenec na základe plnej moci, je potrebné, aby pri svojom podpise uviedol názov právnickej osoby, za ktorú koná. Pri absencii označenia právnickej osoby nie je právnická osoba z takéhoto zmenkovo-právneho úkonu zaviazaná. Pokiaľ uvedie konajúca osoba bez ďalšieho len svoj podpis, bude z takéhoto konania zaviazaná ako fyzická osoba v zmysle čl. I § 8 ZZŠ. Nie je však správny záver, že okrem názvu konajúcej právnickej osoby má byť označená aj ďalšia osoba, od ktorej plná moc na konanie fyzickej osoby, pripájajúcej svoj podpis, prípadne na základe plnej moci pochádza. V tom prípade by bola zároveň zo zmenky zaviazaná aj táto ďalšia právnická osoba.
2. Pokiaľ teda nastane situácia, že komplementárom, a tak štatutárnym orgánom komanditnej spoločnosti, je právnická osoba, ktorá udelí plnú moc ako splnomocniteľ na konanie vo svojom mene fyzickej osobe ako splnomocnencovi, v súvislosti s následným konaním komanditnej spoločnosti pôjde vždy o jej priame konanie, keďže v jej mene bude konať štatutárny orgán - komplementár, osobou, ktorá k takémuto úkonu je priamo splnomocnená (tu rešpektujúc princíp publicity, abstrakcie a pričítania v zastúpení tak, ako je formulovaný v ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pôjde tak o konanie komanditnej spoločnosti, nie o konanie osoby splnomocnenej v jej mene konať.
3. Podľa čl.

. § 3 na vykonanie zmenkového úkonu je možné splnomocniť inú osobu (splnomocnenca). Splnomocnencom musí byť osoba spôsobilá na právne úkony. Splnomocnenec sa na zmenke podpíše tak, že uvedie meno osoby, za ktorú podpisuje, a zároveň sa splnomocnenec sám vlastnoručne podpíše. To znamená, že z prejavu vôle splnomocnenca musí byť zrejmé, že koná v mene splnomocniteľa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva jediný záver, a to, že ak sa splnomocnenec podpíše menom splnomocniteľa (t. j. napodobní jeho podpis alebo uvedie iný), nie je zaviazaný z takéhoto úkonu ani splnomocnenec ani splnomocniteľ. Predmetné ustanovenie je špeciálnym ustanovením k čl. I § 7 ZZŠ, t. j. špeciálne upravuje záležitosti týkajúce sa nepravého podpisu. Toto ustanovenie sa netýka spôsobu podpisovania za právnickú osobu, t. j. konania podľa § 20 OZ a v prípade podnikateľa podľa § 14 - 16 ObZ (rovnako pozri Jablonka, B.: Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Wolters Kluwer, s. r. o. 2017).

1. Dovolací súd napokon len na okraj konštatuje, že nijako nemožno dospieť k záveru, že vystaviteľ zmenky, ktorý je právnickou osobou, musí byť na zmenke označený inak ako svojim názvom, prípadne inými identifikátormi a pripojeným podpisom osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo osobou inak splnomocnenou v mene vystaviteľa konať.
2. Dovolací súd pre správnosť úvah a komplexnosť posúdenia námietok súdom prvej inštancie uvádza, že: a. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu námietok vznesených žalovaným v odpore voči zmenkovému platobnému rozkazu z vykonaného dokazovania správne uzavrel, že z údajov uvedených na prvopise zmenky vyplýva, že žalovaná zmenka po formálno - právnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Keďže žalovaný namietal svoj podpis, bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom, RNDr. W., z odboru písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorý v záveroch znaleckého posudku č. 6/2015 zo dňa
4. 2015 uviedol, že sporný podpis vystaviteľa zmenky je pravým podpisom Z.. S námietkou, že k podpisu vystaviteľa nie je uvedené v zmysle § 3 zmenkového zákona meno a priezvisko osoby, ktorá ako zmocnenec podpisuje a za koho koná, sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že zmenka je opatrená odtlačkom pečiatky vystaviteľa zmenky a podpisom osoby oprávňujúcej konať menom komplementára. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, v rozhodnom čase vystavenia zmenky bol oprávnený za žalovaného, v tom čase komanditnej spoločnosti, konať komplementár spoločnosť Complex Holding AG. Súdu bolo zároveň predložené plnomocenstvo Petra Künga, štatutára spoločnosti Complex Holding AG, so sídlom Zugerstrasse 74, Baar, Švajčiarsko, udelené pre Z., na konanie vo všetkých veciach a k zastupovaniu ako jediného komplementára v spoločnosti MWH, k. s. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že v trestnom konaní, ČVS: ORP-603/3-VYS-B3-2015, vypovedal dňa
6. 2015 L., súčasný konateľ žalovaného, ktorý uviedol, že záväzok, vyplývajúci zo zmenky je zahrnutý v účtovníctve žalovaného. Súd prvej inštancie tak námietku, že žalovaný zmenku nepodpísal, vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže zmenka bola podpísaná splnomocneným zástupcom komplementára a pohľadávka podľa vyjadrenia samotného žalovaného bola zahrnutá v jeho účtovníctve. b. Súd prvej inštancie tiež správne uviedol, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné prihliadnuť, preto súd prvej inštancie ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
7. Keďže odvolací súd vo svojom odvolacom prieskume išiel nad rámec rigor cambialis a prísnej koncentračnej zásady aplikovanej na prebiehajúce zmenkové konanie, naviac aplikujúc vo vzťahu k novo - vznesenej námietke nesprávne právne závery, dovolací súd s poukazom na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, aplikujúc postup podľa § 449 ods. 3 C. s. p., zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, a to tak, že označený rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keďže jeho rozhodnutie spočívalo na záveroch právne súladných s vyjadrenými právnymi závermi dovolacieho súdu.
8. Rozhodnutie o nároku žalobcu ako úspešnej strany v konaní na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňoval, nakoľko o ňom rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 438 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.