Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/238/2018 Identifikačné číslo spisu: 1117229926 Dátum vydania rozhodnutia: 17.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1117229926.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa W. Y., bytom I., zastúpeného NIKU & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého č. 51, IČO: 36866008, proti I. Y., trvale bytom H., o prijatie vhodného opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletej U. Y., zastúpenej procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 7/A, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3 P 204/2017, o dovolaní I. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
- apríla 2018 sp.zn. 11 Cop 133/2018, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Uznesením z
- januára 2018 č.k. 3 P 204/2017-39 Okresný súd Bratislava I (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) podľa § 130 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) prijal vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletej U. Y. (ďalej len „maloletá“), ktorými medziiným upravil styk navrhovateľa (ďalej len „otec“) s ňou. Vychádzal z toho, že hoci o návrate maloletej do Q. bolo už rozhodnuté právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Bratislava I z
- januára 2017 č.k. 3 P 187/2016-456 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2017 sp.zn. 11 CoP 203/2017, návrat maloletej sa dosiaľ nerealizoval a maloletá sa naďalej zdržiava s I. Y. (ďalej len „matka“) na území Slovenskej republiky, kde prebieha konanie o výkon návratového rozhodnutia (odložený príslušným súdom na deväť mesiacov). Rodičia maloletej nie sú naďalej schopní dohodnúť sa na realizácii styku otca s maloletou. Tento stav je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ako aj cieľom návratového konania a môže viesť k citovej ujme maloletej a postupnému narušeniu jej vzťahu s otcom. So zreteľom na to dospel k záveru o opodstatnenosti návrhu otca v časti, ktorou sa domáhal dočasnej úpravy styku s maloletou. Vo zvyšku jeho návrh na prijatie vhodného opatrenia zamietol.
- Na odvolanie matky proti výroku uvedeného uznesenia, ktorým bolo vyhovené návrhu otca na prijatie vhodného opatrenia, Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo
- apríla 2018 sp.zn. 11 Cop 133/2018 prvoinštančné uznesenie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Po preskúmaní veci sa stotožnil so záverom, že návrh otca na dočasnú úpravu jeho styku s maloletou je dôvodný. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemožno § 130 CMP vykladať reštriktívne tak, že postup podľa tohto ustanovenia je prípustný len do právoplatnosti rozhodnutia nariaďujúceho návrat maloletého do cudziny. V danom prípade matka zadržiavaním maloletej a znemožňovaním jej styku s otcom koná proti najlepšiemu záujmu maloletej, preto prijatie vhodného opatrenia bolo plne opodstatnené.
- Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala matka dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Podľa jej názoru nebol súd prvej inštancie oprávnený rozhodnúť o vhodnom opatrení, lebo v zmysle § 130 CMP mohol o tom rozhodnúť len do skončenia konania o návrat maloletého dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Jediným tuzemským súdom oprávneným v danom prípade konať je súd uskutočňujúci výkon návratového rozhodnutia. A práve v konaní pred ním bolo predložených niekoľko psychologických správ, ktoré preukazovali, že maloletá odmieta stretnutia s otcom bez prítomnosti matky. Súdu prvej inštancie vytkla, že to nezohľadnil a nepripustil vstup komisára pre deti do konania. Otcovi ide len o premiestnenie maloletej do cudziny, ktoré je však, ako to potvrdili odborné posudky, v rozpore so záujmom maloletej. Navrhla preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
- Otec a opatrovník maloletej sa k dovolaniu matky písomne nevyjadrili.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania s právnickým vzdelaním (§ 429 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania, či je dovolanie matky procesne prípustné.
- Dovolanie je v danom prípade podané vo veci, ktorá je upravená v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
- Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého (§ 130 ods. 1 CMP). Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým (§ 130 ods. 2 CMP).
- V prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania maloletého dieťaťa je obzvlášť dôležité konať a rozhodovať rýchlo, lebo s predlžujúcim sa časom zadržiavania hrozí neraz narušenie existujúcich (predovšetkým citových) väzieb maloletého dieťaťa. Právna úprava konania o návrat maloletého do cudziny zakotvuje preto viaceré inštitúty majúce za cieľ rýchle rozhodnutie vo veci a skrátenie doby neoprávneného zadržiavania maloletého. Bezpochyby vychádza z toho, že čím kratšia je doba neoprávneného zadržiavania maloletého dieťaťa, tým väčšie sú predpoklady zachovania jeho doterajších citových väzieb. Pokiaľ by právna úprava v týchto prípadoch nevylučovala dovolanie (§ 76 CMP) a umožňovala ďalší (dovolací) prieskum, nesledovala by dôsledne cieľ dosiahnuť čo najskorší návrat maloletého.
- Vyššie citované ustanovenia nesledujú len to, aby sa premiestnené alebo zadržiavané dieťa navrátilo čo najskôr do cudziny, ale rovnako tiež to, aby - prijatím vhodných opatrení - boli aspoň minimalizované negatíva a ujmy, ktoré spôsobilo jeho neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie. Právna úprava konania a rozhodovania súdu o návrhu na prijatie vhodného opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého (§ 130 CMP), ktorá sleduje práve tento cieľ, tvorí integrálnu súčasť úpravy konania o návrat maloletého do cudziny. To treba mať na zreteli aj z hľadiska prípustnosti dovolania (§ 76 CMP).
- Napriek zámeru dosiahnuť čo najskorší návrat maloletého dieťaťa do cudziny nemožno v praxi vylúčiť, že jeho faktický návrat sa z rôznych dôvodov predlžuje, dokonca aj vtedy, keď už o návrate bolo právoplatne rozhodnuté. Aj v medziobdobí od právoplatnosti návratového rozhodnutia do realizácie faktického návratu dieťaťa je však naďalej v jeho najlepšom záujme, aby nedochádzalo k situáciám negatívne dopadajúcim na jeho citovú oblasť, prípadne ho inak traumatizujúcim a poškodzujúcim.
- Z týchto dôvodov treba uzavrieť, že vylúčenie prípustnosti dovolania proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP) sa vzťahuje tiež na dovolanie smerujúce proti takému uzneseniu odvolacieho súdu vydanému v čase pred realizáciou faktického návratu maloletého dieťaťa do cudziny, ktorým bolo po právoplatnosti uznesenia nariaďujúceho jeho návrat rozhodnuté o prijatí vhodného opatrenia v zmysle § 130 CMP. Prípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu nemôže založiť ani procesná vada zmätočnosti uvedená v § 420 CSP (viď judikát R 20/2017), ale ani okolnosť, ktorá by inak bola relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP.
- Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie matky je neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
- Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.