Obsah (5)

§ 191§ 420§ 421§ 432§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/109/2018 Identifikačné číslo spisu: 3711206833 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 191

CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď podielové spoluvlastníctvo účastníkov k dotknutej nehnuteľnosti zrušil za aplikácie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), vychádzajúc z nesporného zistenia, že táto je reálne deliteľná, za zohľadnenia určujúcich kritérií spočívajúcich v účelnosti využitia veci a tiež z hľadiska prevencie vzniku možných sporov medzi stranami, toto vysporiadal v zmysle geometrického plánu, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, svoje rozhodnutie vzťahujúce sa k veci samej súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v jeho ťažiskových častiach. Závery súdu prvej inštancie o potrebe zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva strán autoritatívnym rozhodnutím súdu, o spôsobe jeho vysporiadania reálnou deľbou a o potrebe súčasne zriadiť vecné bremeno, odvolacími námietkami spochybnené neboli. Odvolací súd bol názoru, že pre rozhodnutie súdu v tom smere, komu tú-ktorú časť nehnuteľnosti prikáže, nebola samostatne absolútne rozhodujúcou, či už výška podielov, alebo len samostatné účelné využitie veci, musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon preto prenecháva riešenie na úvahu súdu. Spochybniť tieto závery odvolacím súdom by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by boli zjavne neprimerané, najmä, ak by zohľadňovali skutočnosť, ktorá sa k spoločnej veci nijako nevzťahuje. O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania právny predchodca žalobkyne a žalovaného 1/ U. Q. užíval časť parcely, ktorá zodpovedá novovzniknutým parcelám č. KNC XXXX/XX a KNC XXXX/XX. Tak žalovaný 1/ ako žalobkyňa žiadali v rámci vyporiadania prikázať do svojho výlučného vlastníctva novovytvorenú parcelu KNC XXXX/XX, ktorá susedí s parcelou KNE č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a na ktorú kontinuálne nadväzuje ďalšia parcela KNE č. XXX rovnako vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Keďže podiely žalobkyne a žalovaného 1/ na pôvodnej KNE parcele č. XXX sú rovnaké (1/4), bolo potrebné spornú otázku posudzovať z hľadiska účelného využitia veci. V prospech žalobkyne svedčí nesporne významná skutočnosť, spočívajúca v tom, že nárokovaná časť parcely bezprostredne susedí s ďalšími parcelami v jej výlučnom vlastníctve, čo jednoznačne indikovalo záver o ich efektívnejšom využívaní. Na strane druhej je tiež faktom, že žalobkyňa dotknutú časť parcely nevyužívala, túto do istej miery obhospodaroval žalovaný 1/, ktorá okolnosť svedčila v prospech ním vzneseného nároku na spornú časť parcely. Pri kolízii týchto relevantných skutočností, súd prvej inštancie správne prihliadol na nesporný fakt, že vzťahy medzi stranami sú vážne a dlhodobo narušené a v prípade, ak by sporná časť parcely bola prikázaná žalovanému 1/, znamenalo by to, že medzi parcelami vo vlastníctve žalobkyne bude parcela vlastnícky patriaca žalovanému 1/, čo by mohlo viesť k zintenzívneniu konfliktov medzi nimi a bolo dôvodné predpokladať, že by tiež mohlo narušiť nerušené užívanie ich vlastníctva. Zákon pritom kladie dôraz na to, aby sa prikázaním veci vytvorili podmienky pre nerušené využitie veci a nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. 3. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadli včas podaným dovolaním žalovaní 1/, 2/, 3/, pričom prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 420 písm. f/ CSP, že súdy im nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako aj zároveň že predmetná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 3.1. Pokiaľ ide o dôvod

§ 420písm.

f/ CSP, dovolatelia tvrdia, že v konaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu tým, že súdy nezachovali zásady, ktoré sú uvedené v čl. 6 základných princípov CSP, nebolo zachované rovné postavenie strán, keď na jednej strane bolo v dokazovaní preukázané, že časť, ktorá predstavovala novovzniknutú parcelu KNC XXXX/XX žalobkyňa sama neužívala, že žalovaný 1/ túto užíval spoločne s rodičmi od roku 2001 už samostatne, že vôľa rodičov bola, aby tá časť pripadla žalovanému 1/. Súd zohľadnil tzv. budúce záujmy žalobkyne, nezohľadnil aktuálne záujmy žalovaného 1/, žalobkyňa preukazovala len nejaké budúce záujmy stavebného charakteru, v danom prípade sa jedná o poľnohospodársku pôdu a práve jej ochrana a zachovanie má výraznú prioritu pred komerčnými záujmami. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sa zhodli na tom, že pre prístup a poľnohospodárske využitie postačí vecné bremeno priechodu v šírke 2 m, súd však uprednostnil budúci záujem žalobkyne na prístup k šírke 3,2 m s odkazom na „budúce záujmy“ žalobkyne. Súdy nevyhodnotili, že k sporom medzi účastníkmi dochádzalo hlavne preto, že žalobkyňa zasahovala do užívania žalovaného 1/, do parcely, ktorú dlhodobo užíval a rekultivoval, pričom žalobkyňa predmetnú parcelu zanedbávala. Vecné bremeno v šírke 3,2 m bezdôvodne zasahuje do práv žalovaných 1/, 2/, 3/, a keď sa navzájom uspokojili so šírkou 2 m len v záujme žalobkyne, bola stanovená šírka 3,2 m a to tak, že pri napadnutom rozhodnutí zriadenom vecnom bremene ním žalobkyňa vlastne nebude dotknutá, iba ona bude chodiť po pozemkoch žalovaných 1/, 2/, 3/. Ako strana sporu sa žalovaní zamerali na dokazovanie účelného využitia a doterajšieho obhospodarovania pozemkov, ale súdy sa zamerali na záujmy žalobkyne pokiaľ ide o budúce využitie pozemku. 3.2. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody

§ 421ods.

1 písm. a/ a c/ CSP uviedli, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a neprihliada sa na budúce záujmy, preto bolo potrebné zohľadniť aj celospoločenské hľadiská, pričom odklon od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu spočíva aj v tom, že dovolací súd striktne dbá na to, aby bola zachovaná rovnosť strán. Navrhli obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

1. Žalobkyňa sa vyjadrila k dovolaniu tak, že nakoľko toto nespĺňa ani procesnoprávne, ani hmotnoprávne kritériá, navrhla ho ako nedôvodné odmietnuť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
4. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP a zároveň z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP. 8.

§ 420písm.

f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10.

§ 432ods.

1, 2 CSP dovolanie prípustné

citovaného ustanovenia možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f/ CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania. 12. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená, a

§ 421ods.

1 písm. c/ CSP aj uviesť, ako je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a doložiť konkrétne označené rozhodnutia. 13. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa

jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach a predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky do úvahy prichádzajúce rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. V opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétne cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. 14. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/, 3/

§ 420písm.

f/ CSP, dovolací súd uvádza, že znakmi vady zmätočnosti konania

tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
2. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
3. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že žalovaní 1/, 2/, 3/ vyvodzujú jeho prípustnosť z toho, že

ich názoru došlo k nesprávnemu procesnému postupu tým, že súdy nezachovali zásady, ktoré sú uvedené v čl. 6 základných princípov CSP, nebolo zachované rovné postavenie strán, keď súdy zohľadňovali záujmy len jednej strany a nezohľadňovali záujmy druhej, že súdy správne nevyhodnotili, že k sporom medzi účastníkmi dochádzalo hlavne preto, že žalobkyňa zasahovala do užívania žalovaného 1/. 18. Dovolaním napádaný rozsudok

názoru dovolacieho súdu uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy a úvahy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.

1. Treba mať na pamäti tiež to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V danom prípade ale odvolací súd aj vysvetlil ďalšie svoje úvahy, prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.
2. Ani za účinnosti CSP nezakladá prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f/ CSP to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv strany sporu.

1. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je tiež nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/
3. Aj z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je potrebné konštatovať, že dovolateľom sa dostalo v konaniach pred súdmi oboch inštancií kontradiktórneho procesu. V rôznych štádiách súdneho konania mali možnosť (aj prostredníctvom právneho zástupcu) predkladať argumenty, ktoré považovali za relevantné pre svoj prípad, a boli aj verejne vypočutí pred súdmi oboch inštancií. Faktické a právne zdôvodnenie rozsudkov nižších inštancií boli primerane obsiahle. Odvolací súd sa vysporiadal ako s faktami, tak aj s právnou argumentáciou súdov nižších inštancií, rovnako ako s návrhmi predloženými dovolateľmi. Nebolo teda možné prísť k záveru, že by sa odvolací súd nezaoberal argumentmi dovolateľov (porovnaj Bochan proti Ukraine, č. 7577/02, § 84,
4. máj 2007).
5. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby strana v spore mala rozumnú možnosť prezentovať svoj prípad za rovnakých podmienok tak, aby nebola postavená do podstatne nevýhodnej situácie vo vzťahu k druhej strane sporu (Kress proti Francúzsku, 2001-VI, § 72, GCH, Dombo Beheer proti Holandsku, A 274 1993, 18 EHRR 213, § 33, AB proti Slovensku, 2003, Fretté proti Francúzsku, 2002-I., 38 EHRR 438).
6. Primárne je na národných súdoch vyhodnotiť dôkazy, ktoré boli v konaní predložené ako aj relevantnosť ktoréhokoľvek dôkazu, ktorý strana sporu produkovala (Letinčić proti Chorvátsku č. 7183/11, §§ 33-37,
7. máj 2016, Elsholz proti Spolkovej republike Nemecko [GC], č. 25735/94, § 66, ECHR 2000-VIII, a Mantovanelli proti Francúzsku,
8. marec 1997, § 34, Reports of Judgments and Decisions 1997-II).
9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolanie v časti, v ktorej sa namieta existencia procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, keď nebolo preukázané, že by došlo k nesprávnemu procesnému postupu tým, že by nebolo zachované rovné postavenie strán, ako aj že súdy správne nevyhodnotili vykonané dôkazy, teda že by došlo k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý proces, treba odmietnuť ako neprípustné

§ 447písm.

c/ CSP. 26. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody

§ 421ods.

1 písm. a/ a c/ CSP, tieto posudzoval dovolací súd

obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že dovolatelia nevymedzili právnu otázku spôsobom, ktorý sa vyžaduje a tiež neuviedli rozhodnutia, ktoré by týmto dôvodom nasvedčovali (pozri bod

1. tohto rozhodnutia).
2. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/, 2/, 3/ v časti, v ktorej uviedli, že ho podávajú

§ 421ods.

1 písm. a/ a c/ CSP, dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania

§ 447písm.

f/ CSP. 28. Záverom zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaných 1/, 2/, 3/ odmietol, a to sčasti

§ 447písm.

c/ CSP a sčasti

§ 447písm.

f/ CSP.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.