Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 MObdo 4/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., spol. s.r.o., L., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. M.Z., advokátom, H.B. proti žalovanému: S., spol. s.r.o., C., B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. R.L.B., o zaplatenie 1 546 995,60 Sk (51 350,85 Eur) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 26Cb 296/2002, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z
- februára 2007, č. k. 26Cb 296/2002-266 v znení opravného uznesenia z
- mája 2007, č. k. 26Cb 296/2002-272 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
- júna 2008, č. k. 6Cob 66/2007-386, vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne z istiny 1 546 996,60 Sk od
- februára 2002 až do zaplatenia, takto r o z h o d o l: Rozsudok Okresného súdu Bratislava II z
- februára 2007, č. k. 26Cb 296/2002-266 v znení opravného uznesenia z
- mája 2007, č. k. 26Cb 296/2002-272 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- júna 2008, č. k. 6Cob 66/2007-386 v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 17,6% ročne z istiny 1 546 996,60 Sk od
- februára 2002 až do zaplatenia sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a v zrušenom rozsahu Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- februára 2007, č. k. 26Cb 296/2002-266 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 546 995,60 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od
- marca 2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 6 MObdo 4/09 2 77 345 Sk a právneho zastúpenia vo výške 241 308,50 Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca dôvodne voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
- februára 2000 vyúčtovanej faktúrou č. 1/2/2002, splatnou
- februára
- Po zhodnotení všetkých dôkazov bol súd presvedčený, že žalobca sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom sprostredkovania, vykonal. Kúpna zmluva bola uzavretá
- marca 2000 a v tomto okamihu s poukazom na § 644 Obchodného zákonníka žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú odmenu. O dôvodnosti uplatneného príslušenstva pohľadávky súd prvého stupňa len poukázal na ustanovenia § 365, 369 a 502 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie s odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. Namietal, že v konaní súd nevyhovel jeho opakovaným návrhom vypočuť prokuristku žalovaného, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie napadnuté týmto odvolaním vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie bodu 2.2 zmluvy o sprostredkovaní a nečinnosť žalovaného v období od
- februára 2002 do
- marca 2000 s tým, že v tomto čase sa žalovaný nezúčastnil na rokovaniach s vlastníkom nehnuteľností obchodnou spoločnosťou P., a.s., B., o objasnení existencie tiarch a bremien viaznucich na nehnuteľnostiach, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sprostredkovateľskej provízie uvedenej v bode 2.4 zmluvy. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku priznania príslušenstva, teda úrokov z omeškania v prospech žalobcu tým, že mu tieto vo výroku rozhodnutia priznal vo výške 17,6 % p. a. od
- marca 2000 do zaplatenia, pritom faktúra č. 1/2/2002, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému spornú sumu, bola splatná až dňa
- februára
- Žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z
- júna 2008, č. k. 6Cob/66/2007-386 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II v časti istiny potvrdil a v časti úroku z omeškania a trov konania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne z istiny 1 546 995,60 Sk od
- februára 2002 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 77 345 Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 627 865,50 Sk. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66 281 Sk. 6 MObdo 4/09 3 Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z obsahu spisu nepochybne vyplynul skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa. Žalobca sprostredkovateľskú činnosť vykonal a táto bola zavŕšená dňa
- marca 2000 uzavretím kúpnej zmluvy na časť pozemkov medzi spoločnosťou P., a.s., B. ako predávajúcim a spoločnosťou S., s.r.o., Bratislava ako kupujúcim, a to v lehote, ktorá bola v zmluve dohodnutá. Uzavretím tejto kúpnej zmluvy vznikol žalobcovi nárok na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka a vo výške dohodnutej v zmluve o sprostredkovaní. Žalobca v konaní predložil dôkazy o tom, že získaval podklady týkajúce sa predmetných nehnuteľností. Je teda zrejmé, že činnosť podľa zmluvy o sprostredkovaní vykonal, splnil účel zmluvy a teda má právo na zaplatenie provízie. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal i s návrhom žalovaného na vykonanie výsluchu prokuristky A. ako svedkyne, ktorá bola prítomná na pojednávaní. Bola teda oboznámená s tvrdeniami žalobcu, preto jej výpoveď by bola nevierohodná. Pokiaľ ide o úroky z omeškania so zaplatením faktúry č. 1/2/2002 z
- februára 2002, splatnej dňa
- februára 2002, žalovaný sa dostal do omeškania s jej zaplatením
- februára
- Od tohto dátumu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s § 369 a 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do
- januára
- V tejto časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 ods. 1 O.s.p. a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Rovnako v časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vyhl. č. 163/2002 Z. z. a vyhl. č. 655/2004 Z. z. žalobcovi náhradu trov za právne zastúpenie v celkovej výške 627 865,50 Sk. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
- júla
- Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na podnet žalovaného ako osoby dotknutej rozhodnutím súdu, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
- júla 2009 voči rozhodnutiam súdov prvého a druhého stupňa mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p., a to vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne z istiny 1 546 996,60 Sk od
- februára 2002 až do zaplatenia. Namietal, že rozsudkami oboch súdov bol v prejednávanej veci porušený zákon a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami než mimoriadnym dovolaním. Oba súdy v dôkaznom konaní nepostupovali v súlade s ustanovením § 120 O.s.p. 6 MObdo 4/09 4 a nevykonali dôkaz, ktorým mal poslúžiť k verifikácii právne významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej normy. Ďalej podľa dovolateľa z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní došlo
- februára 2000, preto výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravovalo ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinné do
- januára
- Obchodný zákonník upravuje omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku komplexne. V ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje aj výšku úrokov z omeškania, nerobí tak číselným určením jej výšky, ale úpravou spôsobu, akým sa výška určí. Pre prípad, že úroky z omeškania neboli upravené dohodou, stanovuje pravidlo, že úroky z omeškania sú o 1% vyššie ako úroková sadzba určená pre úročenie úverov podľa § 502 Obchodného zákonníka. V konkrétnom prípade strany výšku úrokov z omeškania v zmluve nedohodli, a preto mala byť ich výška stanovená vo väzbe na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda podľa obvyklej úrokovej sadzby, ktorú banky požadovali za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, zvýšenú o 1%. V spisovom materiáli sa nenachádza žiaden relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie konajúcich súdov pri priznaní úroku z omeškania vo výške 17,6 % p. a., ktorá mala zodpovedať ustanoveniam § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (napr. listinné dôkazy o výške úrokovej miery z úverov bánk v mesiaci február 2000 v sídle dlžníka, resp. priemerné úrokové miery NBS). Výška úrokovej miery z úverov poskytovaných bankami v sídle dlžníka nebola súdu známa ani z jeho rozhodovacej činnosti, inak by stanovenie výšky úroku z omeškania oprel v odôvodnení rozhodnutia o túto skutočnosť. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru, že súdy pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania vychádzali výlučne zo žalobného návrhu bez toho, aby sa zaoberali jeho oprávnenosťou. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške úrokov z omeškania v intenciách § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka potom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie (§ 243f ods. 1 písm. b) O.s.p.). Zhodného pochybenia sa dopustil aj odvolací súd, keď v napadnutej časti rozhodnutie nezrušil a stotožnil sa s výškou úroku z omeškania súdom prvého stupňa. V neposlednom rade je výrok súdov oboch stupňov v časti priznaného úroku z omeškania nepreskúmateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p. vec preskúmal podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. 6 MObdo 4/09 5 Predmetom mimoriadneho dovolania je výrok rozsudkov okresného a krajského súdu v časti týkajúcej sa uplatneného nároku žalobcu na úrok z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa obsahu spisu právnym základom je zmluva o sprostredkovaní z
- februára
- Je nepochybné, že sporové strany ako účastníci zmluvy si nedohodli pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku sadzbu úroku z omeškania. Preto veriteľovi patria úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, z ktorej vznikol nárok (§ 768c ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do
- októbra 2004). Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa §
- To znamená, že ak sadzba úrokov nie je v zmluve dohodnutá, tak úroky z omeškania sú určené sadzbou, a to o jedno percento vyššie ako sú úroky požadované za poskytnuté úvery bankami v mieste sídla alebo bydliska dlžníka v čase uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci žalobca v žalobe požadoval za omeškanie s platením peňažného záväzku úrok z omeškania vo výške 17,6% p. a. Uvedená úroková sadzba bola oboma súdmi žalobcovi priznaná, a to bez toho, aby žalobca súdu preukázal, že ním požadovaná úroková sadzba je v súlade so zákonným znením § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinným do
- októbra 2004). Za daného stavu je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že okresný a krajský súd nepostupovali v súlade s ustanovením § 120 O.s.p., keď nevykonali dôkaz o výške úrokovej sadzby za omeškanie s úhradou faktúry č. 1/2/2002, splatnej
- februára
- Naviac rozhodnutie súdu prvého stupňa a aj odvolacieho súdu v časti priznaných úrokov nie je vôbec odôvodnené. O správnosti žalobcom požadovanej výšky sadzby úroku 17,6% z istiny peňažného záväzku chýba logická interpretácia príslušných právnych noriem. Preto dovolací súd pokladá výrok Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti za nepreskúmateľný. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p. oba rozsudky v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. 6 MObdo 4/09 6 V ďalšom konaní súd prvého stupňa posúdi dôvodnosť výšky uplatneného úroku z omeškania a opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova o trovách konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.