1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c) Tr. por. dovolanie obvineného A. A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 26. septembra 2017, sp. zn. 1 T 160/2015 bol obvinený A. A. uznaný za vinného z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že ako svedok po riadnom poučení v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku, okrem iného aj po poučení o trestných následkoch krivej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, dňa
1 písm. a) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 4 Tr. por. trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Za to bol obvinený A. A. odsúdený
1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 500,- (päťsto) Eur.
3 Tr. zák. súd obvinenému ustanovil pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Martina Buriana (č.l. 551-555). Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 10. mája 2018 uznesením sp. zn. 2To/122/2017, ktorým
por. odvolanie obvineného zamietol (č.l. 575-578). Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. c) Tr. por. obvinený namietal nepreukázanie jeho viny, nakoľko na hlavných pojednávaniach nebol vykonaný jeden jediný dôkaz preukazujúci spáchanie skutku, pričom iné osoby ako S., S. a D. vypovedali ako svedkovia o predmetnej udalosti zhodne ako on, ale boli právoplatne oslobodení spod obžaloby, ale on bol odsúdený s poukázaním na viaceré rozhodnutia ohľadne D. a S.. Obvinený poukázal aj na skutočnosť, že pravdivosť jeho tvrdenia celkom jednoznačne potvrdili aj svedkovia, a to J. S., Z. D., O. D., A. S., B. G. s poukázaním na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
1 písm. g) Tr. por. obvinený namietal, že jeho návrh na vykonanie dôkazu formou dožiadania príslušný orgán, aby predložil výpis zo zariadenia evidujúceho prekročenie štátnej hranice osobným motorovým e. č.: J. XXXBA nebol vykonaný. Obvinený ďalej spochybňoval postup orgánov činných v trestnom konaní ako aj vykonávanie jednotlivých dôkazov, a to kamerových záznamov, analýzu kľúča od vozidla, pričom
obvineného orgány činné v trestnom konaní a súd pri uznaní jeho viny vychádzali z neexistujúceho dôkazu - kamerového záznamu z reštaurácie Z. A. a výsluchu príslušníkov Policajného zboru, ktorí v tejto súvislosti porušili zákon, uznesenie aj rozsudok. Obvinený namietal aj argumentáciu prvostupňového súdu spočívajúcu v úradnom zázname zo dňa
obvineného v odôvodnení rozsudku absolútne nevysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech, ale od počiatku konania konštatoval nesúhlas s právoplatnými oslobodzujúcimi rozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený neuviedol, ktoré právne posúdenie zistených skutkov je nesprávne a ani nekonkretizoval, ktoré hmotnoprávne ustanovenie bolo nesprávne použité, akurát namietal porušenie zásady kontradiktórnosti, keď prvostupňový súd nebral do úvahy dôkazy navrhnuté obhajobou, ale sám vykonal dôkaz, výsluch svedka B. I., ako aj K. K. a K. O.. Za porušenie uvedenej zásady obvinený taktiež považuje aj procesný postup, kedy súd na hlavnom pojednávaní vykonával primárne sám výsluchy jednotlivých svedkov, pričom toto mala primárne vykonávať strana, ktorá výsluch svedka navrhla. Na záver svojho dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd a)
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/122/2017 z 10. mája 2018, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. s nadväznosťou na § 2 ods. 10 Tr. por., a to v neprospech obvineného A. A., nar. XX. E. XXXX, bytom T. XXX, B. D.; b)
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/122/2017 z
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využila okresná prokurátorka, ktorej vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 10. septembra 2018 (č.l. 601), v rámci ktorého uviedla, že obvinený v dovolaní uplatňuje dovolací dôvod
1 písm. c), pričom tu nie je možné hovoriť o porušení práva na obhajobu, nakoľko je všeobecne známe, že obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por., a to z toho dôvodu, že by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Vzhľadom k námietkam ohľadne odstránenia rozporov v prípravnom konaní, prokurátorka uviedla, že rozhodujúca výpoveď svedka K. D. bola v prípravnom konaní vykonaná kontradiktórnym spôsobom a za prítomnosti obhajcu, pričom tento svedok bol vypočutý aj v konaní pred súdom. V konaní pred súdom boli vypočutí aj svedkovia, a to zväčša priatelia obvineného, ktorí boli v prípravnom konaní vypočutí pred vznesením obvinenia a všetci vypovedali zhodne s výpoveďou obvineného. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. prokurátorka uviedla, že dokazovanie v tomto smere na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v súlade s ustanovením Trestného poriadku a z procesného hľadiska neboli porušené ustanovenia Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia. Navyše je potrebné poukázať, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie hodnotenie dôkazov okresného a krajského súdu. V rámci ďalšieho dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. prokurátorka uviedla, že obvinený v rozpore s použitým dovolacím dôvodom uvedeným v tomto ustanovení ani nenamieta nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávnosť použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, ale v podstate polemizuje so zisteným skutkovým stavom, ktorý dovolací súd nie je oprávnený preskúmať. Z uvedených dôvodov prokurátorka navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vyjadrenie prokurátorky bolo zaslané obvinenému a jeho obhajcovi, ale do konania neverejného zasadnutia sa k nemu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo obvinenému vyšetrovateľom vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy
1 Tr. zák., pričom nešlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., a preto nemusel mať obhajcu už od vznesenia obvinenia. Napokon dňa 19. augusta 2013 došlo obvineným k zvoleniu si obhajcu, a to JUDr. Martina Buriana (č.l. 181-182), ktorý obvineného následne zastupoval a zúčastňoval sa úkonov trestného konania, ako aj výsluchov jednotlivých svedkov, pričom k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu v prípade obvineného nedošlo, ako ani k porušeniu zásady kontradiktórnosti. V rámci tohto dovolacieho dôvodu nemožno úspešne uplatňovať ani námietky, že súdy nevykonali obvineným resp. obhajobou navrhované dôkazy, ako aj posudzovanie nesprávneho zistenia skutkového stavu, pretože účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu. Obhajoba obvineného bola po celý čas trestného stíhania riadne zabezpečená, a preto námietky dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za nutné uviesť, že uvedený dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a nakoniec etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov zadovážených
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Dôvod dovolania
citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného posúdeného ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle § 346 ods. 1 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), g), i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného A. A.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.