2 písm. a), ods. 3 písm.
b) Tr. por. dovolania obvinených E. G., E. V. a E. T. sa o d m i e t a j ú. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa
2 písm. a), ods. 3 písm.
3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody u každého v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne.
2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody všetkých troch obvinených zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, ods. 4 Tr. zák. všetkým trom obžalovaným uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 4 (štyroch) rokov.
1 písm. g) Tr. zák. im prvostupňový súd uložil zhabanie vecí a to: - 2 ks vysielačka zn. Brondi čierno bielo sivej farby s batériou - 1 ks vysielačka zn. Motorola oranžovo-čiernej farby s batériou - 1 ks mobilný telefón zn. Ergo IMEI 1:XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:XXXXXXXXXXXXXXX - 1 ks SIM č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXF, SIM Orange XXXXXXXXXXXX s obalom SIM karty ICCD XXXXXXXXXXX X. - 1 ks navigácia GPS zn. Garmin-Dakota 20.
2 Tr. zák. vlastníkom zhabaných vecí sa stal štát. Krajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaniach obvinených E. G., E. V. a E. T. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa uznesením z 2. novembra 2017, sp. zn. 5To/43/2017, odvolania obvinených
por. zamietol. II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Prešove, ako aj rozsudku Okresného súdu Humenné podali obvinení E. G., E. V. a E. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Kusa dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinení odôvodnili nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu prevádzačstva spolupáchateľom
2 písm. a), ods. 3 písm.
ustálenej judikatúry možné len v prípade, ak viacerým osobám bola spôsobená škoda. V predmetnej veci však desiatim imigrantom, nelegálne prevedeným na územie Slovenskej republiky, žiadna škoda spôsobená nebola. Navyše, prvostupňový súd obvinených odsúdil za to, že na územie Slovenskej republiky mali nelegálne previesť jedenásť nelegálnych migrantov, hoci v uznesení o vznesení obvinenia je uvedené, že obvinení mali prevádzať len desiatich nelegálnych migrantov. Nesprávnu právnu kvalifikáciu predmetného skutku obvinení podporili aj poukazom na podobný prípad, v ktorom bolo 13. novembra 2015 pod ČVS: UHCP-114/NJ-V-2015 vznesené obvinenie, v zmysle ktorého obvinený I. K. 13. novembra 2015 prevážal v motorovom vozidle dvanástich migrantov a napriek tomu bol tento skutok kvalifikovaný len ako zločin prevádzačstva
2 písm. a) Tr. zák., nie aj
3 písm.
2 písm. a) Tr. zák. Okresný súd Michalovce dokonca vydal 19. decembra 2017 pod sp. zn. 8T/62/2017, trestný rozkaz, ktorým obvineného uznal za vinného zo skutku, predmetom ktorého bol nelegálny prevoz až dvadsiatich piatich migrantov a napriek tomu predmetný skutok kvalifikoval iba ako zločin prevádzačstva
2 písm. a) Tr. zák. Napokon aj samotný Okresný súd Humenné vydal v obdobnej veci (v ktorej išlo o nelegálny prevoz štyroch imigrantov) trestný rozkaz z 2. júna 2017, sp. zn. 3T/69/2017, v ktorom predmetný skutok kvalifikoval len ako zločin prevádzačstva
2 písm. a) Tr. zák. Okresný súd sa preto
názoru obvinených dostal do rozporu s vlastnou rozhodovacou činnosťou, keď v jednom prípade konanie kvalifikoval aj s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty
3 písm.
1, ods. 2 Tr. por. a boli poučení o následkoch tohto vyhlásenia. Svojim vyhlásením tak obvinení
názoru odvolacieho súdu vytvorili prekážku, ktorá bránila preskúmaniu napadnutého výroku o vine v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. S uvedeným názorom odvolacieho súdu obvinení nesúhlasia, pretože
ich názoru na správnu právnu kvalifikáciu skutku je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Poukázali pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia, uvedené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 51, roč. 2017, v ktorom najvyšší súd judikoval, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je to, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu, upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. Z tohto dôvodu sa obvinení domnievajú, že oba konajúce súdy pochybili pri právnej kvalifikácii skutku, zo spáchania ktorého ich uznali za vinných, pretože ich skutok mal byť kvalifikovaný len ako zločin prevádzačstva
2 písm. a) Tr. zák., a nie aj
3 písm.
por. a nasl. vyslovil porušenie zákona a súčasne zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu a prikázal im vec znovu prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniu obvinených sa podaním z 29. októbra 2018 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že
jej názoru v predmetnej veci dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. nie je naplnený, pretože pojem viacero osôb je pojmom hmotnoprávnym, definovaným v § 127 ods. 12 Tr. zák. tak, že viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby. Ide o presnú zákonnú definíciu, ktorej prípadné rozširovanie o ďalšie kritériá, dokonca v rozpore s jej výslovným znením, nie je prípustné. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu viazať k všeobecnému pojmu osoby nejaké ďalšie kritérium (napr. že by malo ísť o osobu poškodenú), bol by to tak,
názoru prokurátorky, urobil a vymedzil by toto kritérium v § 127 Tr. zák. alebo priamo v niektorom z ustanovení Trestného zákona (v tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. februára 2013, sp. zn. 10To/1/2013, v ktorom bol tento právny názor prezentovaný). V závere podaného vyjadrenia prokurátorka uviedla, že sa jej ako problematické javí tvrdenie obvinených,
ktorého migranti nie sú poškodenými osobami, napriek tomu, že je všeobecne známe, akým spôsobom sa prevádzačstvo realizuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby dovolací súd postupoval
1 Tr. por. a dovolanie zamietol. Spis s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený
1 písm. i) Tr. por.. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenými osobami. Z predloženého spisového materiálu totiž vyplýva, že na hlavnom pojednávaní dňa 31. augusta 2017 urobili všetci traja obvinení vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (č.l. 206-207 spisu), ktoré bolo prvostupňovým súdom
7, ods. 8 Tr. por. prijaté s tým, že dokazovanie o skutku v rozsahu, v akom sa k jeho spáchaniu obvinení priznali, sa nevykoná, a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody (č.l. 207 spisu). V rámci otázok v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por., ktoré boli všetkým trom obvineným položené pred tým, ako súd prijal ich vyhlásenie o vine, im bola položená aj otázka v zmysle § 333 ods. 3 písm. f) Tr. por. o tom, či obvinení rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na ktorú všetci traja obvinení odpovedali kladne s doplnením, že právnej kvalifikácii rozumejú. Navyše, pred samotným vyhlásením o vine obvinených boli títo predsedom senátu poučení o svojom práve urobiť niektoré z vyhlásení
1, ods. 2 Tr. por., s poučením aj o následkoch takéhoto konania, a to v rozsahu
5, ods. 8 Tr. por. (č.l. 206 spisu, pričom poučenie
5 Tr. por. bolo obvineným zopakované aj po kladnom zodpovedaní všetkých otázok, pred prijatím ich vyhlásenia o vine - č.l. 207 spisu).
5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f),
1 písm. c).
8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného
odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
2 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že proti súdom prijatému vyhláseniu o vine možno podať dovolanie len z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Aj keď v § 257 ods. 5 Tr. por. nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému toto právo prislúcha, treba ho vykladať v spojení s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Tr. por.. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Tr. por.) môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Tr. por.] (pozri uznesenie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12, roč. 2017). Na základe uvedeného možno konštatovať, že oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozsudku, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia o vine obvinených (v časti týkajúcej sa výroku o vine) je iba minister spravodlivosti, pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, proti ktorému obvinení, s poukazom na § 257 ods. 5 Tr. por., nemôžu účinne podať odvolanie. V predmetnej veci síce obvinení podali proti rozsudku prvostupňového súdu odvolania, ale ako to správne uviedol krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia, s poukazom na to, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm.
obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či vyhlásenie obžalovaného prijme. Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obvineným a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu zo 7. februára 2012, sp. zn. 2 To 5/2011). Keďže v posudzovanom prípade boli dovolania podané neoprávnenými osobami, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než ich dovolania na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci
b) Tr. por. odmietnuť. a Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.