1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného W. K. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 2. februára 2017 sp. zn. 46 T 22/2015 bol obvinený W. K. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. f), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, pričom výkon uloženého trestu bol obvinenému
1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.
2, § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. súd uložil obvinenému príkaz osobne sa ospravedlniť poškodeným Q.L. a Mgr. D.L..
2, § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. súd uložil obvinenému príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
1 Tr. por. súd poškodených Q.L. a Mgr. D.L., obaja bytom N. K. XXXX, F. R. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a po porade s obhajcom zahlásil obvinený W. K. odvolanie do viny i trestu do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 236). Včas podané odvolanie písomne odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 250 - 265). V dôvodoch odvolania uviedol, že od začiatku trestného stíhania popiera trestnú činnosť, namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy rozpory vo výpovediach poškodených a skutočnosť, že on bol napadnutý poškodeným, čo potvrdila aj svedkyňa F. V.. Namietal tiež nezákonnosť dôkazu kamerového záznamu vyhotoveného poškodeným, ktorým porušil ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 7 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, pretože monitoroval okrem obydlia a pozemkov poškodeného aj verejnú pozemnú komunikáciu a pozemok s časťou jeho obydlia, pričom takto získaval osobné údaje dotknutých osôb. Uvedené porušenie zákona potvrdil aj Úrad na ochranu osobných údajov SR v protokole o kontrole, ako aj vo svojom rozhodnutí z 30. januára 2017, ktoré doložil k odvolaniu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý na verejnom zasadnutí 7. novembra 2017 rozsudkom, sp. zn. 4 To 34/2017 (č.l. 306-310)
1 písm. d), e), f) ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody. Rozhodujúc vo veci
3 Tr. por. obvinenému W. K., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., A. XXX/X, uložil
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, pričom
1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.
2, § 51 ods. 4 písm.
jeho názoru nebolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že sa dopustil žalovaného skutku. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný iba v prípade, ak nie sú žiadne pochybnosti o vine obvineného a v prípade, že vina obvineného nie je dostatočne, jasne a nespochybniteľne preukázaná, musí byť obvinený spod obžaloby oslobodený
por. Ďalej namietal nezákonnosť dôkazu - kamerového záznamu, ktorý vyhotovil a predložil poškodený. Rovnako nezákonný je i znalecký posudok zabezpečený v trestnom konaní. Rozhodnutie je tak založené na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Z toho dôvodu žiadal, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g), i) Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil na Okresný súd Bratislava III, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania s tým, že sa môžu k dovolaniu obvineného v stanovenej lehote vyjadriť. Uvedenú možnosť prokurátor využil podaním došlým na súd prvého stupňa 28. augusta 2018 (č.l. 331-334). Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je správne a zákonné. Námietky obvineného nenapĺňajú ním uplatnené dovolacie dôvody. Kamerový záznam bol vyhotovený poškodenou osobou na ochranu jej života, zdravia a majetku, nie ako zásah do práv obvineného. Dôkaz bol získaný zákonným spôsobom a na hlavnom pojednávaní vykonaný tiež v súlade so zákonom. Čo sa týka dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por., obvinený ho žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto navrhol dovolanie obvineného
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Obvinený ako prvý uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy v danom prípade nepostupovali správne pri hodnotení záverov znaleckého posudku a že tieto závery nezodpovedajú predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa jedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia znaleckého posudku, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Použitý kamerový záznam aj
názoru dovolacieho súdu treba považovať za plnohodnotný dôkazný prostriedok, ako to správne konštatoval aj odvolací súd v napadnutom rozhodnutí. Obvineným uplatnené námietky v rámci predmetného dovolacieho dôvodu sú nedôvodné, nakoľko hodnotia skutkový stav, ktorého preskúmanie je v dovolacom konaní neprípustné, a preto nemôže byť naplnený predmetný dovolací dôvod. Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť, že tento dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Formulácia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por., ktorý obvinený W. K. uplatnil znamená, že predpokladom jeho existencie je nesprávna aplikácia hmotného práva - nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku alebo o hmotnoprávne posúdenie inej skutkovej okolnosti. Vykonávanie dôkazov, vrátane ich hodnotenia a vyvodenia skutkových záverov z vykonaných dôkazov však neupravuje hmotné právo, ale predpisy trestného práva procesného, najmä ustanovenie § 2 ods. 10, ods. 12, § 119 a nasl., § 258 a nasl. a § 326 ods. 5 Tr. por. Ak teda obvinený v dovolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia skutku alebo iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie, pričom svoj názor vyvodzoval z nesprávneho hodnotenia dôkazov a chybných skutkových zistení, potom súdom nižšieho stupňa nevytýkal pochybenia pri aplikácii hmotného práva, ale porušenie procesných ustanovení. Porušenie určitých procesných ustanovení síce môže byť tiež dôvodom na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, avšak nie
1 písm. i) Tr. por. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou k preskúmaniu všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. V praxi to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je vymedzený v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku súdu druhého stupňa. Popísanému skutkovému stavu, ktorý je v napadnutom rozsudku uvedený, potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného ako prečin nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci je evidentné, že neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného W. K.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.