1 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnu- teľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) rozhodla o ţiadosti ţalobcov o opravu chyby v katastrálnom operáte tak, ţe konanie zastavila
1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov po zistení, ţe nie je príslušná na konanie a vec nemoţno postúpiť príslušnému orgánu. 8Sžo/192/2010 2 Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte k pkn. parc. č. X. k.ú. T.
ust. § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, nakoľko nie je daný rozpor s verejnou listinou alebo s inou listinou a údajmi katastra a zároveň nejde o opravu chýb spôsobených chybami v písaní, počítaní alebo inými zrejmými nesprávnosťami. Zdôraznil, ţe v prejednávanej veci je potrebné povaţovať za verejnú listinu aktuálny List vlastníctva, keď
zápisu vlastníctva na LV č. X. vlastníkom pozemkov je spoločnosť P. D., A. Ţ., ktorá nesúhlasila so zmenami vlastníctva
označeného listu vlastníctva. Ohľadom tvrdenia ţalobcov, ţe Dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov č. X. zo dňa 26. januára 1995 (ďalej len „Dohoda“) nebolo potrebné
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) predloţiť na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností uviedol, ţe parc. č. X. bola vydávaná v neidentickom stave a pre ďalší postup bol potrebný geometrický plán. Vyslovil, ţe ţalobcovia si museli byť vedomí skutočnosti, ţe geometrický plán je potrebný nielen pre vytýčenie hraníc pozemku v teréne, ale aj pre jasné a určité vymedzenie vlastníckych vzťahov. Ţalobcovia tým, ţe ďalej nekonali v zmysle uvedenej Dohody a nedali vyhotoviť geometrický plán, dostali sa do situácie, ţe správa katastra rozhodovala o vklade vlastníckych práv na základe jestvujúcich zápisov vlastníctva v katastri. Dodal, ţe ţalobcovia mali následne moţnosť uplatniť reštitučný nárok
zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“), pričom moţnosť podať reštitučnú ţiadosť
citovaného zákona nevyuţili a preto v súčasnosti je moţné tento vlastnícky spor riešiť len návrhom na určenie vlastníctva na príslušnom súde z dôvodu, ţe správny orgán nemá právo rozhodovať v takejto veci. Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne včas odvolanie, v ktorom namietali, ţe súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil dôkazy, a s predloţenými dôkazmi ani s tvrdením ţalobcov sa nevysporiadal, následkom čoho vec nesprávne právne posúdil a preto je
ţalobcov daný odvolací dôvod
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. 8Sžo/192/2010 3 Uviedli, ţe opravou chyby v katastrálnom operáte
1 písm. a/ katastrálneho zákona sa mala dosiahnuť náprava protiprávneho stavu, nakoľko lesný pozemok vo vyvlastňovacom protokole obsahuje poznámku, ţe nie je predmetom vyvlastnenia
1 katastrálneho zákona a povinná osoba bola oprávnená s nehnuteľnosťami aţ do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, avšak nebola oprávnená ju scudziť ani zaťaţiť, a preto ţalovaný pokiaľ napriek tomu vykonal prevod vlastníctva, konal na rámec svojich právomocí. Preto povaţovali ţalovaným uvádzaný predchádzajúci súhlas Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 10. septembra 1998 daný k prevodom v roku 1998 a v roku 2006 za nulitný právny úkon, ktorý nemohol byť relevantným úkonom pre zápis zmeny vlastníctva, keďţe štát nebol vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu, čím došlo k váţnemu pochybeniu ţalovaného. Poukázali na chybu Správy katastra Ilava pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia
geometrického plánu č. X. zo dňa
zákona späť vlastníkom a v prípade uţívania lesnej pôdy S. L., Š. Ţ., odš. závod P. B. s U. T. spísali Dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov dňa 26. januára 1995 a vlastníkovi resp. ţalobcom vrátili plnú výmeru, ktorú obhospodarovali. Zdôraznili, ţe uvedená Dohoda o fyzickom odovzdaní majetku nepodlieha ţiadnemu schváleniu, lebo nejde o navrátenie vlastníctva
2 zákona 8Sžo/192/2010 4 č. 229/1991 Zb., ale o navrátenie pozemkov, ktoré boli v uţívaní. Dodali, ţe neexistoval ţiaden dôvod uvedenú Dohodu predkladať, lebo nedochádzalo k zmene vlastníctva od roku 1921. Vyslovili názor, ţe po uzavretí Dohody v roku 1995 došlo k neoprávnenému prevodu časti parc. č. X. a takto je neoprávnene zapísaná časť výmery 183 750 m2 na súčasného vlastníka. Vyjadrili nesúhlas s názorom súdu, ţe ţalobcovia nekonali v zmysle Dohody, keď nedali vyhotoviť geometrický plán potrebný pre vytýčenie hraníc pozemku a jasné a určité vymedzenie vlastníckych vzťahov, čím spôsobili, ţe ţalovaný rozhodoval o vklade vlastníckych práv na základe jestvujúcich zápisov v katastri. Uvedený nesúhlas odôvodnili skutočnosťou, ţe vlastníkom celej parc. č. X.
zápisu v pozemkovej knihe č. X. sú ţalobcovia, čo doloţili v konaní jej výpisom. Nedostatok chýbajúcej výmery bolo
ţalobcov moţné odstrániť z ďalších verejných listín, v ktorých bola výmera uvedená, či uţ v katastrálnych jutrách alebo v ďalších listinách v hektároch alebo metroch štvorcových. Doplnili, ţe v Dohode je vrátený lesný pozemok U. v T. v presnej výmere ako ho dostali do obhospodarovania S. L., Š. Ţ.. V závere odvolania uviedli, ţe ţalobcovia si reštitučný nárok uplatnili a ţiadosť
zákona č. 503/2003 Z.z. si podali. Z vyššie uvedených dôvodov ţalobcovia v 1/ a 2/ rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/56/2009-35 zo dňa
1 písm. a/ katastrálneho zákona dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v čase ich prevodu boli zapísané v operáte katastra v liste vlastníctva, pričom poukazuje na povinnosť správneho orgánu v konaní o povolení vkladu skúmať „pôvodný stav vlastníctva“, hoci
uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona v katastrálnom konaní o oprave chyby je moţné opraviť údaje katastra v prípadoch, v zákone presne vymedzených. Zdôraznil, ţe v takomto konaní nie je správa katastra oprávnená rozhodovať o prípadnom svojom pochybení v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva. 8Sžo/192/2010 5 Poukázal na ust. § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vzniká, mení sa alebo zaniká vkladom do katastra a súčasne na ust. § 28 ods. 3 cit. zákona, v ktorom sa uvádza, ţe právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Dodal, ţe katastrálny zákon a jeho vykonávací predpis určuje, kto je účastníkom konania o povolení vkladu, ako konanie začína a postup v konaní. Ďalej uviedol, ţe povolený vklad vlastníctva sa zapíše do katastra.
ust. § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 (teda aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností) sú hodnoverné, ak sa nepreukáţe opak. Zároveň aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druhu pozemku, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak. V závere vyjadrenia uviedol, ţe v prípadoch, keď je spochybňované vlastníctvo toho, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností o skutočnosti, kto je ich vlastníkom, je príslušný
platného práva v Slovenskej republike rozhodnúť zásadne len súd, pričom správnym orgánom táto právomoc nie je daná. Vzhľadom na uvedené povaţoval rozsudok súdu napadnutý odvolaním za správny a zákonný a navrhol ho v odvolacom konaní potvrdiť a odvolanie ţalobcov ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušiť
1 písm. f/ O.s.p. a
2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím 8Sžo/192/2010 6 a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Kaţdý môţe pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. V prvom rade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal procesným postavením odvolateľov pred súdom a tým i zákonnosťou ich odvolania. Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane ţalobcu, ako i na strane ţalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen po začatí konania, ale i potom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe procesnou subjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva (ide o subjekty, ktoré zákon expressis verbis za účastníkov konania označuje – ako príklad moţno uviesť § 186 ods. 1 O.s.p., § 250ze O.s.p., § 250m ods. 3 O.s.p., etc.). Keďţe pozemkové spoločenstvá nespadajú pod druhú z týchto moţností, procesnú subjektivitu im
tohto ustanovenia priznať nemoţno. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú treba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. 8Sžo/192/2010 7 Občiansky zákonník za účastníkov občianskoprávnych vzťahov označuje jednak fyzické osoby, jednak právnické osoby. Keďţe pozemkové spoločenstvá nie sú fyzickými osobami, je treba skúmať, či ich nemoţno povaţovať za právnické osoby, ktoré majú (hmotno) právnu subjektivitu vţdy (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnickými osobami sú zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky územnej samosprávy alebo iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (§ 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pozemkové spoločenstvá nie sú zdruţeniami osôb, ani účelovými zdruţeniami majetku, či jednotkami územnej samosprávy, preto je v ďalšom treba skúmať, či ich osobitný zákon za právnické osoby nepovaţuje. V súčasnosti je úprava pozemkových spoločenstiev obsiahnutá v zákone č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), v zmysle ktorého takéto spoločenstvo môţe vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou (§ 9 zákona o pozemkových spoločenstvách). Spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o zaloţení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad (§ 11 ods. 1, 2 zákona o pozemkových spoločenstvách). Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe dňa
1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu odstrániť procesné vady, ktoré nastali v postupe súdu v prejednávanej veci, za účelom objasnenia, kto je v tejto veci ţalobcom a ţiadať o predloţenie zmluvy o zaloţení spoločenstva preukazujúcu jeho právnu subjektivitu a tým aj jeho subjektivitu procesnú. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.). 8Sžo/192/2010 9 Odvolací súd sa vecou samou nezaoberal z dôvodu, ţe v tomto štádiu preskúmavacieho konania sa posudzovalo len procesné právne postavenie ţalobcov v tomto konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. marca 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.