Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/57/2018 Identifikačné číslo spisu: 2310226372 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2310226372.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: EMATECH, s.r.o., so sídlom Piešťanská 3/3, 956 05 Radošina, IČO: 31 413 919, zastúpeného JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanému: Strýček, s.r.o., so sídlom Košúty 284, 925 09 Košúty, IČO: 36 247 405, zastúpeného advokátkou JUDr. Jaroslavou Balážiovou, PhDr., so sídlom Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, o zaplatenie 17 655,16 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/30/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- februára 2018, č. k. 21Cob/180/2016-396, takto rozhodol: I. Dovolanie odmieta. II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie
- Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
- februára 2018, č. k. 21Cob/180/2016-396 potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo
- júla 2016, č. k. 15Cb/30/2011-367, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17 655,16 eur s príslušenstvom a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 1.
- V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že základom sporu bolo posúdenie, či oprava traktora vykonaná v septembri 2009 len odstraňovala vady diela, ktorých sa mal dopustiť zhotoviteľ pri oprave traktora v januári 2009, pričom súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca postupoval pri oprave v januári 2009 správne a v konaní nebolo zistené, že by túto opravu vykonal vadne. Pokiaľ ide o opravu zo septembra 2009, odvolací súd uviedol, že objednanie opravy a servisné práce prebiehali operatívne na základe osobnej alebo telefonickej dohody, čo znamená, že uzatváranie zmluvy prebiehalo neformálne, s cenou bol žalovaný uzrozumený, akceptoval ju a rozsah prác pri vykonaní opravy v septembri 2009 nespochybnil. Predmetná oprava - ktorej predchádzalo výslovné odporúčanie výrobcu vymeniť celú jednotku - zrejme odstránila poruchu na traktore. 1.
- Podľa názoru odvolacieho súdu bola oprava traktora v septembri 2009 vykonaná na odstránenie poruchy, ktorá sa mohla prejaviť rovnako, ako v prípade opravy vykonanej v januári 2009, čo však neznamená, že bola vykonaná v dôsledku vád opravy uskutočnenej v januári 2009, ako to vyplynulo aj zo znaleckého posudku. Oprava traktora vykonaná v septembri 2009 nesúvisela s opravou vykonanou v januári 2009, a preto nebolo podľa odvolacieho súdu potrebné osobitne skúmať a zisťovať splnenie podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre uplatnenie zodpovednosti za vady diela podľa ustanovení § 562 ods. 2 a 3 v spojení § 428 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. 1.
- K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1043/2005, na ktoré poukazoval žalovaný, odvolací súd uviedol, že toto rozhodnutie nie je na rozhodovaný spor aplikovateľné, keďže sa netýka výkonu prác nad rozsah dohodnutý v zmluve o dielo, keďže oprava traktora v septembri 2009 bola vykonaná na základe neformálne uzatvorenej samostatnej zmluvy o dielo.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa
- mája 2018 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. 2.
- Podľa dovolateľa vyvodením záveru o uzatvorení „druhej“ zmluvy o dielo odvolací súd nesprávne právne kvalifikoval právny vzťah, na základe ktorého bola oprava traktora zrealizovaná, pričom tento záver je v rozpore s pôvodnými tvrdeniami žalobcu, ako aj so všetkými tvrdeniami žalovaného. Týmto právnym posúdením došlo podľa žalovaného k odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe a tým k narušeniu princípu právnej istoty. 2.
- Žalovaný namietal, že je neprípustný záver súdov o uzatvorení zmluvy o dielo, keď je celkom zjavné, že nikdy nemal vôľu uzatvoriť novú zmluvu o dielo, predmetom ktorej by bola oprava veci. Právnym základom vykonania druhej opravy bolo uplatnenie si nároku objednávateľa na bezplatné odstránenie vady diela - prvej zle vykonanej opravy. Odvolací súd však celkom v rozpore s rozhodovacou činnosťou [napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) sp. zn. 2Obo/2/2009] poprel právo žalovaného ako objednávateľa uplatniť si nárok z vadného plnenia u zhotoviteľa. Žalovaný zastáva názor, že pri oznamovaní opätovného výskytu vady jasne prejavil svoju vôľu a uplatnil si nárok na bezplatnú opravu. Odvolací súd však svojim záverom o existencii zmluvy o dielo nahradil prejav vôle žalovaného, čo je neprípustné a v rozpore s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/
- 2.
- Dovolateľ namietal aj skutočnosť, že odvolací súd fakticky vyslovil názor, že pokiaľ by sa potom, čo si objednávateľ uplatnil nárok zo zodpovednosti za vady diela, preukázalo, že sa nejednalo o identickú vadu, alebo išlo o vadu vyskytujúcu sa z iného dôvodu, je takýto prejav vôle absolútne neúčinný. Predmetnou tézu došlo k popretiu zmyslu a charakteru právnej úpravy zodpovednostných nárokov. 2.
- Žalovaný v dovolaní poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/164/2007, pričom v rozpore s ním sú závery konajúcich súdov, že traktor vo vlastníctve žalovaného už v čase vykonávania opráv nebol v záruke, a že žalobca postupoval pri odstraňovaní vady v januári 2009 správne a v súlade s bežným postupom. Za celkom absurdný označil záver súdu, že skutočnosť, keď ani pri dodržaní správneho postupu a technológie nedošlo k odstráneniu vzniknutej vady, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu ako zhotoviteľa diela.
- Žalobca sa k dovolaniu žalovaného v lehote určenej súdom prvej inštancie písomne nevyjadril.
- Najvyšší súd ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Žalovaný síce neuviedol, z akého zákonného ustanovenia vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania, avšak z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.) vyplýva, že prípustnosť podaného dovolania má byť založená podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nakoľko v dovolaní vytýkal odvolaciemu súdu, že sa pri riešení jednotlivých otázok významných pre rozhodnutie vo veci odklonil od záverov vyslovených v jednotlivých rozhodnutiach najvyššieho súdu. 5.
- Už v judikáte č. R 83/2018 najvyšší súd uviedol, že „ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť“. Na predmetnom právnom názore zotrváva dovolací súd aj v rozhodovanej veci a nevidí rozumný dôvod, aby sa od neho odklonil. 5.
- Prípustnosť dovolania je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom dovolateľ je povinný ním tvrdený odklon v dovolaní preukázať. Naopak prípustnosť dovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi), alebo všeobecné tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. 5.
- Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., sa pritom rozumie tak otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017).
- V dovolaní žalovaný nevymedzil právnu otázku významnú pre rozhodnutie odvolacieho súdu (pri vyriešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a túto otázku nemožno ani z obsahu dovolania zistiť. Ani z obsahu dovolania nie je zrejmé, či predmetom dovolacieho prieskumu má byť otázka právnych úkonov (resp. prejavu vôle pri uzatváraní dvojstranných právnych úkonov), otázka náležitostí zmluvy o dielo alebo otázka uplatňovania zodpovednostných nárokov z vadného diela voči zhotoviteľovi. 6.
- Dovolateľ - hoci je v dovolacom konaní zastúpený advokátkou, ktorá by mu mala zabezpečuje kvalifikovanú právnu pomoc a má odborné vedomosti a skúsenosti na spísanie dovolania spôsobom predpokladaným zákonom - si tak nesplnil zákonnú povinnosť stanovenú ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p., keďže nie je zrejmá právna otázka, ktorá by mala byť predmetom dovolacieho prieskumu. Dovolateľ zároveň nepredložil vlastnú právnu argumentáciu týkajúcu sa riešenia právnych otázok, ktorých (ne)opodstatnenosť v kontexte s právnymi závermi odvolacieho súdu mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí posudzovať. 6.
- Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že pri vymedzení dovolacieho dôvodu v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p. nepostačuje všeobecné konštatovanie dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne posúdil. Dovolací súd nemôže namiesto dovolateľa vytvárať vlastnú právnu argumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu. V takom prípade by totiž uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania v Civilnom sporovom poriadku, účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže jeho rozhodnutie by bolo založené na iných skutočnostiach, ako boli tvrdené dovolateľom a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa protistrana vo svojom vyjadrení k dovolaniu.
- Zároveň dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný v zásade nevytýka súdom nižšej inštancie nesprávne právne posúdenie veci (t. j. výklad alebo aplikáciu konkrétnych právnych predpisov), ale vyjadruje všeobecnú nespokojnosť s rozhodnutiami konajúcich súdov, ktoré boli vydané v jeho neprospech, a spochybňuje ich skutkové (nie právne) závery. 7.
- Najvyšší súd opätovne pripomína (k tomu viď aj skoršie uznesenia dovolacieho súdu, napr. 3Obdo/40/2017; 3Obdo/52/2017; 3Obdo/17/2018 a 3Obdo/18/2018), že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
- Vzhľadom k tomu, že dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1 C. s. p. - nesprávne právne posúdenie veci - uplatnený dovolateľom nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s .p., dovolací súd dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol.
- Záverom len ako poznámku dáva dovolací súd žalovanému do pozornosti nález ústavného súdu z
- júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 142/2018, v ktorom ústavný súd uviedol, že vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo, je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu. Vzhľadom na skutkový stav zistený súdmi nižšej inštancie by bol citovaný záver aplikovateľný aj na rozhodovaný spor.
- O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevnikli (k tomu viď judikát č. R 72/2018).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.