Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/90/2017 Identifikačné číslo spisu: 1016200001 Dátum vydania rozhodnutia: 12.12.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

názoru súdu, z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé a toto je treba považovať vo vzťahu k nemožnosti uznania námietky za nezrozumiteľné, keď na jednej strane žalovaná pripúšťa, že zákon č. 274/1994 Z. z. upravuje premlčanie práva predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a zároveň premlčanie práva vymáhať už predpísané poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie v ust. § 24 ods. 1 a ods. 2, ale následne tvrdí, že námietka bola vznesená predtým ako vôbec táto pohľadávka Sociálnej poisťovne voči žalobkyni predpísaná, a preto túto nie je možné uznať. Súd konštatoval, že za daných okolností ani nemohol priznať súdnu ochranu takému až svojvoľnému správaniu sa žalovanej, keď napriek tomu, že jej zákon č. 274/1994 upravoval právo predpísať poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie pod následkom premlčania uplynutím 10 rokov odo dňa jeho splatnosti a vymáhania po 3 rokoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo, žalovaná sa ust. § 24 ods. 1 tohto zákona riadne neriadila a až nadmieru smerujúcu k svojvoľnosti vôbec nepredpísala poistné žalobkyni za obdobie august až december 2010 a učinila tak až v súvislosti so započítaním ako reakciou na žiadosť žalobkyne o vrátenie vzniknutého preplatku na nemocenskom za zaplatené poistné bez právneho dôvodu počas práceneschopnosti za obdobie 25.01.2011 - 08.04.2011, 01.06.2011 - 29.06.2011, 31.01.2013 - 24.02.2013 a 07.01.2014 - 31.03.2014 na základe žiadosti zo dňa 13.04.

1. Teda urobila tak až v čase, kedy právo na poistné bolo v dôsledku uplynutia času (desať rokov) premlčané, ktorú námietku žalobkyňa v odvolaní uplatnila.
2. Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná, dôvodiac, že jej rozhodnutie preskúmavané v tomto konaní spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti, ustanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá právnej úprave ustanovenej v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná sa vysporiadala so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne a dostatočným spôsobom zdôvodnila skutkový a právny stav predmetnej veci, pričom neopomenula vyjadriť sa k námietke premlčania. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Zb. stanovovalo, že právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Druhý odsek uvedeného ustanovenia uvádza, že právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky od dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto právo predpísalo. Zákon č. 274/1994 Zb. upravoval inštitút premlčania iba vo vzťahu k predpísaniu, resp. vymáhaniu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Pod vymáhaním sa rozumie nútený výkon rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora, nie započítanie pohľadávky. Z uvedeného dôvodu žalovaná navrhuje, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/1/2016-30 zo 04.05.2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom

§ 492ods.

2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je nedôvodná, a preto je potrebné

ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietnuť. 6.

§ 145zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení:

§ 24zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni:

§ 18

. 8.

§ 581ods.

2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

1. Kasačný súd sa nemôže stotožniť s tvrdením uvedeným v kasačnej sťažnosti, že žalovaná ako odvolací správny orgán sa vysporiadala so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne a dostatočným spôsobom zdôvodnila skutkový a právny stav predmetnej veci, pričom neopomenula vyjadriť sa k námietke premlčania.
2. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania proti započítaniu pohľadávky Sociálnej poisťovne na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období od 01.08.2000 do 31.12.
3. Desaťročná premlčacia doba v tomto prípade celkom evidentne uplynula, čo nespochybnila ani žalovaná.
4. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, právo patrí bdelým).
5. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.
6. Žalovaná si včas svoje právo neuplatnila. Zo svojej podstaty sa inštitút premlčania nemôže vzťahovať výlučne na právo predpísať poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, ak jeho účelom má byť udržanie bdelosti a starostlivosti veriteľa o jemu náležiace práva, ale vzťahuje sa aj na započítanie pohľadávok

§ 145ods.

4 zákona č. 461/2003 Z. z..

1. Inštitút započítania, podobne ako inštitút premlčania má svoj pôvod v civilnom práve, preto je tu potrebné použiť analogicky ustanovenie § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré hovoria o započítaní pohľadávok. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítať však nemožno premlčané pohľadávky, a to práve z toho dôvodu, že započítaním premlčaných pohľadávok by sa anulovala ochrana a právna istota dlžníka, že po uplynutí premlčacej lehoty nedôjde k ním neaprobovanému plneniu premlčaného dlhu.
2. Za svojvoľné rozhodnutie možno

ustálenej judikatúry považovať rozhodnutie nerešpektujúce kogentnú normu, interpretáciu práva, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Takto svojvoľné je tiež rozhodnutie žalovanej, ktorým prostredníctvom inštitútu započítania pohľadávok obchádzala inštitút premlčania. 16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom nárok na náhrada trov nepriznal, keďže úspešnej žalobkyni trovy nevznikli a žalovaná nárok na náhradu trov nemá (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky

§ 167ods.

1 SSP).

1. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.