2 písm. a), ods. 3 písm.
c) Tr. por. dovolania obvinených H. O., F. C.-S. a H. C. C. sa o d m i e t a j ú. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 18. januára 2018, sp. zn. 2T/107/2017, boli obvinení H. O., F. C.-S. a H. C. C. uznaní za vinných zo zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom
2 písm. a), ods. 3 písm.
vlastného vyjadrenia dostať za prepravu utečencov odmenu vo výške 300 eur. Za to prvostupňový súd uložil obvinenému H. O.
3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky HUAWEI, typ M., bielej farby, S/n:H., s IMEI 1 číslom: XXXXXXXXXXXXXXX a s IMEI 2 číslom: XXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou Vodafon číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou EU číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXX, mobilný telefón značky HUAWEI, typ M., čiernej farby, S/n: H., s IMEI 1 číslom: XXXXXXXXXXXXXXX a s IMEI 2 číslom: XXXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou DREI číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, patriace obvinenému H. O..
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.
1, ods. 4 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. Obvinenému F. C.-S. prvostupňový súd uložil § 355 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému F. C.-S. uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky HUAWEI, čiernej farby, s IMEI číslom: XXXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou T mobile (krajina vydania: Rakúsko) číslo H., SIM kartou Lyca - mobile (krajina vydania: Rakúsko) číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou yoopi (krajina pôvodu: Rakúsko) číslo: XXXXXXXXXX XXXXXXXXX, patriace obvinenému F. C.-S. a spoluvlastnícky podiel ceny motorového vozidla značky Fiat Scudo Multi Jet, striebornej farby, evidenčné číslo vozidla: „C.“ X. XXX O., VIN: B., patriaci obvinenému F. C.-S..
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.
1, ods. 4 Tr. zák. súd obvinenému F. C.-S. uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.
1 Tr. por. prvostupňový súd vrátil obvinenému F. C.-S. finančnú hotovosť vo výške 510 eur. Obvinenému H. C. C. prvostupňový súd uložil § 355 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému H. C. C. uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky SAMSUNG, typ NOTE 5, bielej farby, s IMEI číslom: XXXXXXXXXXXXXXXX/01 a so SIM kartou microSD Telecom (krajina vydania: Maďarsko) číslo XXXXXXXXXX XXXXXXXXXF, mobilného telefónu značky SAMSUNG, typ J5, zlatej farby, s IMEI 1 číslom: XXXXXXXXXXXXXXX/01 a so SIM kartou Vodafon (krajina vydania: Grécko) číslo XXXXXXXXXXXX a s IMEI 2 číslom: XXXXXXXXXXXXXXX/XX a so SIM kartou Telecom (krajina vydania: Maďarsko) číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXF, patriacich obvinenému H. C. C..
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.
1, ods. 4 Tr. zák. súd obvinenému H. C. C. uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaniach prokurátora a obvinených H. C. C., F. C.-S. a H. O. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 19. apríla 2018, sp. zn. 2To/23/2018,
1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obvinenému F. C.-S. a
3 Tr. por. tomuto obvinenému
3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho
2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenému F. C.-S. trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky HUAWEI, čiernej farby, s IMEI číslom: XXXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou T mobile (krajina vydania: Rakúsko) číslo H., SIM kartou Lyca - mobile (krajina vydania: Rakúsko) číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a so SIM kartou Yoopi (krajina pôvodu: Rakúsko) číslo: XXXXXXXXXX XXXXXXXXX.
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.
1, ods. 4 Tr. zák. krajský súd obvinenému F. C.-S. uložil aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 (päť) rokov. Odvolania prokurátora a obvinených H. C. C. a H. O. krajský súd
por. zamietol. II. D o v o l a n i a a vyjadrenia k nim Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podali dovolania všetci traja obvinení. Obvinený H. O. podal dovolanie prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. Martina Ribára písomným podaním zo 6. júla 2018, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Podané dovolanie odôvodnil tým, že závery prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu týkajúce sa právneho posúdenia skutku sú nesprávne, čo má za následok nesprávny výrok o vine v príslušnej právnej kvalifikácii, ako aj výrok o treste. Len z legislatívnej techniky tvorby kvalifikovaných skutkových podstát nemožno
obvineného v žiadnom prípade vyvodzovať, že všetky spôsoby závažnejšieho spôsobu konania, uvedené v § 138 Tr. zák., sa musia vždy a v plnom rozsahu vzťahovať na každý trestný čin. Je preto zrejme nesprávne aplikovať všetky alternatívy závažnejšieho spôsobu konania pri každom trestnom čine, v ktorom je uvedená kvalifikovaná skutková podstata spočívajúca v spáchaní trestného činu „závažnejším spôsobom konania“ len preto, že § 138 Tr. zák. neobsahuje žiadne obmedzujúce pravidlo podobné pravidlu uvedenému v § 138 písm. a) Tr. zák. Limitujúcim interpretačným pravidlom, ktoré rozhoduje, či niektoré zo spôsobov závažnejšieho spôsobu konania možno použiť, sú preto
obvineného znaky základnej skutkovej podstaty daného trestného činu. Tento záver vyplýva
obvineného aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad z rozhodnutia sp. zn. 3 Tdo 75/2012, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že „základnou otázkou pre posúdenie aplikácie ustanovenia § 138 písm. j) Tr. zák. je, kedy je trestný čin spáchaný na osobe.“ Vo vzťahu k predmetnej veci obvinený uviedol, že objektom trestného činu prevádzačstva je ochrana práv štátu chrániť svoju hranicu, jej bezpečnosť a bezpečnosť verejného poriadku, pričom predmetom útoku je v tomto prípade štát - Slovenská republika a nie prevážané osoby. Z uvedeného je
obvineného zrejmé, že predmetom útoku nie je osoba, a teda nejde o trestný čin spáchaný na osobe. Nie je potom možné aplikovať pri trestnom čine prevádzačstva
zák. osobitný kvalifikačný pojem
j) Tr. zák., pretože tento by bolo možné aplikovať len v tom prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu jednotlivých osôb, resp. zásahu do ich telesnej integrity, pretože v tomto prípade by bol predmetom útoku človek. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. je
obvineného naplnený aj tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom mu bola priznaná len poľahčujúca okolnosť
j) Tr. zák., hoci
jeho názoru mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť
d) Tr. zák. s ohľadom na jeho vek v čase spáchania skutku, ako aj poľahčujúca okolnosť
2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V zrušil a
1 Tr. por. Krajskému súdu v Bratislave, resp. Okresnému súdu Bratislava V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Podané dovolanie doplnil obvinený H. O. vlastným písomným podaním z 20. augusta 2018, v ktorom rozšíril podané dovolanie aj o dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por., čo odôvodnil tým, že prvostupňový súd mal prihliadať na to, že ku skutku sa priznal, v čase jeho spáchania bol vo veku blízkom veku mladistvého a z tohto dôvodu mu mal vymerať trest pod jednu tretinu spodnej hranice trestnej sadzby. Zároveň uviedol, že okresný súd
jeho názoru nesprávne právne kvalifikoval skutok, pre ktorý naňho bola podaná obžaloba, a to najmä vo vzťahu k použitiu § 138 Tr. zák., hoci už v minulosti v obdobných prípadoch tento osobitný kvalifikačný znak neakceptoval. Zdôraznil tiež, že skutok spáchal prvýkrát v živote, nikdy predtým nebol trestaný, je študent, vodičské oprávnenie získal len tri týždne pred spáchaním skutku a z tohto dôvodu nemohol páchať trestnú činnosť opakovane. Ďalej uviedol, že bol svojimi „komplicmi“ zmanipulovaný a uvedený do omylu, zároveň však uviedol, že to nie je dôvod na to, aby si nebol vedomý toho, čo spáchal. Uviedol, že si je vedomý skutku, ktorý spáchal, pričom chcel podotknúť, že prvostupňový súd mohol prihliadnuť na jeho poľahčujúce okolnosti a znížiť mu trest pod jednu tretinu trestnej sadzby. Obvinený doplnil podané dovolanie aj vlastným písomným podaním v arabčine, postúpeným prvostupňovému súdu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. septembra 2018 (preložené 1. októbra 2018, č.l. 1244-1247 spisu), v ktorom uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za neodôvodnený, pretože tento sa opiera o nesprávne právne základy, konajúci súd použil nesprávny zákonný spôsob posúdenia uvedenej veci a z tohto dôvodu považuje rozsudok za nesprávny, a to tak vo vzťahu k právnej kvalifikácii, ako aj vo vzťahu k trestnému činu. Obvinený opätovne zdôraznil, že
neho názoru pri trestnom čine prevádzačstva nie je možné aplikovať ustanovenie § 138 Tr. zák. a vo vzťahu k jeho osobe mali byť aplikované poľahčujúce okolnosti
d), písm. l) Tr. zák. Zároveň uviedol, že aj v prípade, ak by sa nezmenila právna kvalifikácia skutku, sú vo vzťahu k jeho osobe prítomné všetky okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu
zák. Poukázal tiež na to, že spolupracoval na objasnení skutku, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, pred jeho spáchaním bol bezúhonným človekom, v Rakúsku mu bol udelený azyl a začal tam nový život. Jeho motiváciou bola pomoc ľuďom, nešlo mu o finančný prospech alebo akékoľvek s tým súvisiace skutočnosti.
jeho názoru právna kvalifikácia jeho konania nie je správna a mal mu byť uložený podmienečný trest, resp. miernejší trest, ktorý by zohľadňoval jeho podmienky a malo byť naňho nazerané ako na osobu a nie ako na skupinu. Na základe posúdenia všetkých uvedených skutočností obvinený požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava V z
názoru prokurátorky nepodstatnou skutočnosť, že prevážaní migranti nie sú poškodenými osobami, resp. trestný čin nebol spáchaný na ich ujmu, keďže zo znenia skutkovej podstaty trestného činu prevádzačstva vyplýva, že pri tomto trestnom čine je postihované konanie uskutočnené vo vzťahu k osobám nedovolene prekračujúcim štátnu hranicu, teda trestnosť konania páchateľa sa viaže k určitej osobe, resp. osobám, ktoré nedovolene prekročia štátnu hranicu, z čoho treba vyvodiť, že pokiaľ
vymedzenia skutku nedovolene prekročia štátnu hranicu tri alebo viac osôb, je splnený zákonný znak spáchania činu na viacerých osobách
3 písm.
ktorého pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
zák. je možné spáchať tento trestný čin na osobe, hoci táto osoba nie je poškodeným, vrátane spáchania tohto trestného činu na viacerých osobách
j) Tr. zák. Krajský súd vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obvinených napokon poukázal aj na rokovanie trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave z 11. septembra 2017, na ktorom bol riešený rozdielny výklad senátov krajského súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii trestného činu prevádzačstva
3 písm.
prokurátorky nepochybne preukázané, že obvinený H. O. spoločným konaním s obvinenými H. C. C. a F. C.-S. previezli z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky nelegálnym spôsobom, predpokladaným v § 355 Tr. zák., dohromady desať migrantov. Obvinený H. O. tým spáchal trestný čin prevádzačstva na viacerých osobách, ich prostredníctvom, keď nelegálnym prevozom každej jednej z týchto osôb pôsobil na objekt skutkovej podstaty trestného činu prevádzačstva.
názoru prokurátorky mal zákonodarca v tomto prípade záujem na prísnejšom postihu osoby, ktorá neumožní prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky jednorazovo jednému nelegálnemu migrantovi, ale toto protiprávne konanie zopakuje, prípadne vykoná na viacerých osobách, kedy je závažnosť jeho činu nepochybne niekoľkonásobne vyššia. Vo vzťahu k obvineným namietanému nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti
d) Tr. zák. prokurátorka vo svojom vyjadrení uviedla, že obvinený sa síce trestnej činnosti dopustil vo veku 20 rokov, ale okrem veku blízkeho veku mladistvých je potrebné, aby táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Obvinený H. O. je však migrantom pochádzajúcim z Irackej republiky, ktorý sa
výpovedí obvinených H. C. C. a F. C.-S. obdobného konania zúčastnil viackrát, pričom mal byť v spojení s osobou vystupujúcou ako S. C. X. alebo S. C. L.. V jeho prípade tak
názoru prokurátorky nešlo o mladícku nerozvážnosť a nedostatok životných skúseností, a z tohto dôvodu mu nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť
d) Tr. zák. Rovnako tak nebolo
názoru prokurátorky možné priznať obvinenému ani poľahčujúcu okolnosť
l) Tr. zák., pretože obvinený sa k spáchaniu trestnej činnosti nepriznal, v rámci trestného stíhania opakovane uviedol, že nevedel o tom, že malo ísť o nelegálnych migrantov, chcel len pomôcť azylantom, ktorí mali mať kópie cestovných dokladov a za prevoz nedostal žiadne finančné prostriedky. Na hlavnom pojednávaní obvinený vyhlásil, že sa cíti byť nevinným a prostredníctvom obhajcu namietal právnu kvalifikáciu konania. Priznanie sa k spáchaniu trestného činu sa
názoru prokurátorky musí týkať všetkých skutkových okolností a použitej právnej kvalifikácie skutku, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby. Na základe uvedeného prokurátorka navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného H. O. v zmysle § 382 písm.
obvineného mohol byť aplikovaný len vtedy, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu alebo telesnej integrite, pretože v takom prípade by bol predmetom útoku človek. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 75/2012, ako aj na to, že prevádzané osoby nastúpili do auta dobrovoľne a neboli na nich páchané žiadne trestné činy, čo taktiež vylučuje výklad, že skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania. Obvinený tiež poukázal na to, že problematika kvalifikačného znaku spočívajúceho v závažnejšom spôsobe konania
j) Tr. zák. bola predmetom zjednocovania súdnej praxe Najvyšším súdom Slovenskej republiky len vo vzťahu k majetkovým trestným činom, ale právnoteoretické východiská zjednocujúceho stanoviska R 13/2015 sú
neho použiteľné aj pri posudzovaní závažnejšieho spôsobu konania vo vzťahu k iným druhom trestnej činnosti, vrátane zločinu prevádzačstva
zák. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2018, sp. zn. 2To/23/2018, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon z dôvodu použitia nesprávnej právnej kvalifikácie skutku, za ktorý bol odsúdený. Ďalej navrhol, aby
2 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol a aby súčasne nariadil, že vec bude prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu. K dovolaniu obvineného F. C.-S. sa podaním zo 6. septembra 2018 vyjadrila prokurátorka, ktorá uviedla, že s dôvodmi podaného dovolania sa nestotožňuje, pričom v podrobnostiach uviedla totožné odôvodnenie, ako vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného H. O.. Na základe uvedeného prokurátorka navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného F. C.-S. v zmysle § 382 písm.
jeho názoru zrejmé, že ak objektom trestného činu nie je právo osoby, ale verejnoprávnej inštitúcie, je vylúčené, aby bol trestný čin spáchaný na viacerých osobách v zmysle § 138 písm. j) Tr. zák. a § 127 ods. 12 Tr. zák. Nelegálni migranti nie sú
jeho názoru predmetom útoku, ani nie sú poškodenými, pretože tým je konkrétny úsek štátnej hranice, resp. územia Slovenskej republiky, na ktorom sa nelegálni migranti pohybujú, prípadne zotrvajú bez príslušných povolení vydaných Slovenskou republikou. Nelegálni migranti tak nemôžu byť objektom ani predmetom trestného činu prevádzačstva
zák., pretože sa sami dopúšťajú protiprávneho konania vstupom na územie Slovenskej republiky, hoci ich konanie nie je označené ako trestný čin
Trestného zákona. Z uvedeného je
obvineného možné vyvodiť, že predmetom útoku pri tomto trestnom čine nie je osoba a z tohto dôvodu nejde o trestný čin spáchaný na osobe, čo znamená, že nie je možné aplikovať ani osobitný kvalifikačný pojem
j) Tr. zák. Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
1 písm. i) Tr. por. v jeho neprospech. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj krajského súdu zrušil a
1 Tr. por. krajskému súdu, resp. okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa podaním zo 6. novembra 2018 vyjadrila prokurátorka, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že s dôvodmi dovolania obvineného H. C. C. sa nestotožňuje, pričom v podrobnostiach uviedla totožné odôvodnenie, ako vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného H. O.. Na základe uvedeného prokurátorka navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného H. C. C. v zmysle § 382 písm.
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinení pred podaním dovolania využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd zároveň zistil, že v predmetných veciach sú dané podmienky spoločného konania v zmysle § 21 ods. 3 Tr. por. a z tohto dôvodu na neverejnom zasadnutí spojil trestné veci obvinených F. C.-S. a H. C. C. s trestnou vecou obvineného H. O. na spoločné konanie s tým, že ďalej bude vec vedená pod sp. zn. 2 Tdo 52/2018. Následne najvyšší súd dospel k záveru, že podané dovolania obvinených H. O., F. C.-S. a H. C. C. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i), písm. h) Tr. por. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm.
zák. je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.
2 Tr. zák. kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
písmena a) vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Ustanovenie § 355 ods. 2 Tr. zák. chráni záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu.
tejto základnej skutkovej podstaty sa napĺňa objekt skutkovej podstaty tohto trestného činu pre jedinú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tým, že páchateľ v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu, pre túto osobu buď organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo na tento účel vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti. Na rozdiel od toho, v odseku 3 tejto skutkovej podstaty, ak páchateľ čin uvedený v základnej skutkovej podstate spácha závažnejším spôsobom konania, je prísnejšie trestaný. Pod závažnejším spôsobom konania
j) Tr. zák. je potom možné chápať aj naplnenie základnej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 2 § 355 Tr. zák. nie na jedinej, ale na viacerých osobách. Tým sa napĺňa kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu
3 písm.
2 písm. a), ods. 3 písm.
d) Tr. zák. je potrebné v zhode s názorom prokurátorky zdôrazniť, že na to, aby bolo možné obvinenému pričítať poľahčujúcu okolnosť
d) Tr. zák. je nevyhnutné nielen to, aby trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých, ale aj to, aby táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Samotný obvinený H. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je azylant, má kópiu svojich cestovných dokladov, pričom mu od S. malo byť uvedené, že aj dve osoby, ktoré vo svojom aute viezol, sú azylanti a majú so sebou kópie cestovných dokladov. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený, ktorý je sám azylantom musel vedieť, že ak osoba nie je občanom Slovenskej republiky, bez cestovných dokladov (resp. iného druhu povolenia) nemôže prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky a v prípade, ak tak učiní (v tomto prípade prevezie cez hranice osoby bez cestovných dokladov), dopustí sa protiprávneho konania (pričom na uvedenom nič nemení, že obvinený si vopred nebol vedomý trestnej sadzby za tento trestný čin). Konajúce preto postupovali správne, keď mu poľahčujúcu okolnosť
d) Tr. zák. nepriznali. Vo vzťahu k obvineným namietanému nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti
l) Tr. zák. je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15, roč. 2015 - III., v zmysle ktorého „na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť
l) Tr. zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby.“ Z predloženého spisového materiálu je však zrejmé, že obvinený sa k spáchaniu predmetného skutku nepriznal, na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a rovnako tak nesúhlasil s právnou kvalifikáciou skutku, najmä vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate
3 písm. d) Tr. zák. Je teda zrejmé, že poľahčujúcu okolnosť
l) mu konajúce súdy nemohli priznať. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že ani prípadné priznanie oboch poľahčujúcich okolností by nič nezmenilo na rozpätí trestnej sadzby, v rámci ktorej konajúce súdy ukladali obvinenému H. O. trest, pretože u obvineného bola zistená poľahčujúca okolnosť
j) Tr. zák. (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a nezistená žiadna priťažujúca okolnosť, čo malo za následok zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. (pri prevahe poľahčujúcich okolností sa totiž znižuje horná hranica trestnej sadzby a nie dolná hranica trestnej sadzby, ako sa zrejme obvinený domnieval a čoho sa vo vlastnom písomnom doplnení dovolania domáhal). Napokon, vo vzťahu k obvineným požadovanému mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. [čo obvinený vo vlastnom písomnom podaní označil za naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por.] najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, roč. 2011 - IV., v zmysle ktorého „dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie
uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák., resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, nezakladá žiadny dovolací dôvod.“ Možno preto uzavrieť, že v predmetnej veci nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., ani dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania obvinených H. O., F. C.-S. a H. C. C. na neverejnom zasadnutí
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.