Obsah (14)

§ 277a§ 382§ 21§ 49§ 50§ 285§ 148a§ 10§ 148§ 319§ 368§ 386§ 371§ 372

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tdo/43/2018 Identifikačné číslo spisu: 7611010071 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 277aods.

1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom od

1. októbra 2012 a iné, o dovolaní obvinených Ing. Y. H. a G. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
2. novembra 2017, sp. zn. 7To/43/2017, takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Tr. por. dovolania obvinených Ing. Y. H. a G. X. sa o d m i e t a j ú. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 13. decembra 2016, sp. zn. 4T/20/2011, boli obvinené Ing. Y. H. a G. X. uznané za vinných, a to obvinená Ing. Y. H. v bodoch 1, 2 a 3 rozsudku zo zločinu daňového podvodu

§ 277aods.

1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom od 1. októbra 2012 a obvinená G. X. v bode 1 rozsudku z pomoci k zločinu daňového podvodu

§ 21ods.

1 písm.

1. d)Tr. zák. k § 277a ods. 1, ods. 2 písm.
2. b)Tr. zák. v znení účinnom od 1. októbra 2012 na tom skutkovom základe, že obvinené Ing. Y. H. a G. X. v bode 1) obvinená Ing. Y. H. ako konateľka spoločnosti H., s.r.o., Y. Q. T., Y.Á. č. XX, IČO: XX XXX XXX v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2004 podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 23. decembra 2004 si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, pretože do tohto daňového priznania zahrnula faktúru č. 166/2004 zo dňa 30. novembra 2004, obsahujúcu platbu za nákup štetín od spoločnosti X., spol. s r.o., Y. Q. T., W. X. J. č. XX/X, IČO: XX XXX XXX, a to po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovanou G. X., napriek tomu, že k dodaniu týchto štetín nedošlo, z dôvodu čoho Daňový úrad v Spišskej Novej Vsi dňa 2. marca 2005 vyplatil spoločnosti H., s.r.o., Y. Q. T., Y. č. XX, IČO: XX XXX XXX sumu 3.798.508,- Sk (126.087,37 eur) ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, obvinená Ing. Y. H. v bode 2) ako konateľka spoločnosti H., s.r.o., Y. Q. T., Y. č. XX, IČO: XX XXX XXX v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2004 podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 25. januára 2005 si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, pretože do tohto daňového priznania zahrnula faktúru č. 2004/041 zo dňa 13. decembra 2004 za úhradu prepravy štetín odberateľovi do Talianska, napriek tomu, že fakturovanú prepravu vystaviteľ tejto faktúry H. F., T. XXX, D. Y. nevykonal, v dôsledku čoho Daňový úrad v Spišskej Novej Vsi dňa 29. marca 2005 vyplatil spoločnosti H., s.r.o., Y. Q. T., Y. č. XX, IČO: XX XXX XXX sumu 4.750,- Sk (157,67 eur) ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, obžalovaná Ing. Y. H. v bode 3) ako konateľka spoločnosti H., s.r.o., Y. Q. T., Y. č. XX, IČO: XX XXX XXX v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2005 podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 27. júna 2005 si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, pretože do tohto daňového priznania zahrnula faktúru č. 2005/024A zo dňa 9. mája 2005 za úhradu prepravy štetín odberateľovi do Talianska, napriek tomu, že fakturovanú prepravu vystaviteľ tejto faktúry H. F., T. XXX, D. Y. nevykonal, v dôsledku čoho Daňový úrad v Spišskej Novej Vsi dňa 24. augusta 2005 vyplatil spoločnosti H., s.r.o., Y. Q. T., Y. č. XX, IČO: XX XXX XXX sumu 4.750,- Sk (157,67 eur) ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Za to prvostupňový súd obvinenej Ing. Y. H. uložil

§ 277aods.

2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

§ 49ods.

1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenej výkon trestu podmienečne odložil.

§ 50ods.

1 Tr. zák. súd obvinenej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Obvinenej G. X. prvostupňový súd uložil

§ 277aods.

2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

§ 49ods.

1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenej výkon trestu podmienečne odložil.

§ 50ods.

1 Tr. zák. súd obvinenej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Naproti tomu obvineného Ing. J. J. a obvinenú G. X.

§ 285písm.

f) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora, v bode 4 a 5 obžaloby, a to obvinenú G. X. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného

§ 148aods.

1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 a obvineného Ing. J. J. pre pomoc

§ 10ods.

1 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 k trestnému činu neodvedenia dane a poistného

§ 148aods.

1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

1. decembra 2005, ktorých sa mali dopustiť tak, že: v bode 4) obžalovaná G. X. ako konateľka spoločnosti X., spol. s r.o., Y. Q. T., W. X. J. č. XX/X, IČO: XX XXX XXX v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2004 podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa
2. októbra 2004 a v doplnenom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa
3. decembra 2004 zahrnula faktúry č. 092004-01 až 092004-05 za nákup tovaru a služieb od spoločnosti G. &. J. O. s.r.o., R., S. č. X, IČO: XXXXXXXX, a to po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. J. J., napriek tomu, že k dodaniu tohto tovaru ani k poskytnutiu služieb nedošlo, čím skrátila daň v sume 41.868,- Sk (1.389,76 eur), neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr, ktorý bol spoločnosti X., spol. s r.o., Y. Q. T., W. X. J. Č.. XX/X, IČO: XX XXX XXX aj Daňovým úradom v Spišskej Novej Vsi dňa
4. decembra 2004 v sume 492.654,-Sk (16.353,12 eur) vyplatený ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v bode 5) obžalovaná G. X. ako konateľka spoločnosti X., spol. s r.o., Y. Q. T., W. X. J. č. XX/X, IČO: XX XXX XXX v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2004 podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa
5. novembra 2004 si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, pretože do tohto daňového priznania zahrnula faktúry č. 102004-01 až 102004-08 za nákup tovaru a služieb vystavené v októbri 2004 spoločnosťou G. &. J. O. s.r.o., R., S. č. X, IČO: XXXXXXXX, a to po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. J. J., napriek tomu, že k dodaniu tohto tovaru ani k poskytnutiu služieb nedošlo, v dôsledku čoho Daňový úrad v Spišskej Novej Vsi dňa
6. januára 2005 vyplatil spoločnosti X., spol. s r.o., Y. Q. T., W. X. J. č. XX/X, IČO: XX XXX XXX sumu 1.023.951,- Sk (33.988,95 eur) ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pretože zanikla trestnosť činu. a v bode v bode 6) obžaloby obžalovaná G. X. pre trestný čin skrátenia dane a poistného

§ 148ods.

1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 a obžalovaný Ing. J. J. pre pomoc

§ 10ods.

1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k trestnému činu skrátenia dane a poistného

§ 148ods.

1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

1. decembra 2005, ktorého sa mali dopustiť tak, že obžalovaná G. X. ako konateľka spoločnosti X.Á., spol. s r. o., Y. Q. T., W. X. J. č. XX/X, IČO: XX XXX XXX v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2004 podanom na Daňovom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa
3. 2005 zahrnula faktúry č. 092004-01 až 092004-05 od spoločnosti G. &. J. O. s.r.o., R., S. č. X, IČO: XXXXXXXX za nákup tovaru a služieb a faktúry č. 10/2004-01 až 10/2004-08 od spoločnosti G. &. J. O. s.r.o., R., S. č. X, IČO: XXXXXXXX po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným Ing. J. J., napriek tomu, že k dodaniu fakturovaného tovaru a služieb nedošlo, čím skrátila daň v sume 1.404.182,- Sk (46.610,30 eur), pretože zanikla trestnosť činu. Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o odvolaniach obvinených Ing. Y. H. a G. X. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa uznesením zo
4. novembra 2017, sp. zn. 7To/43/2017,

§ 319Tr.

por. odvolania obvinených Ing. Y. H. a G. X. zamietol. II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podali obvinené Ing. Y. H. a G. X. dovolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Ladislava Zátorského písomným podaním z 3. apríla 2018, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por. V podanom dovolaní obvinené vo vzťahu k týmto dovolacím dôvodom uviedli, že základným podkladom napadnutého rozhodnutia sú úsudky správcu dane a nedokonalosť účtovníctva u daňových subjektov odlišných od obchodnej spoločnosti H. s.r.o. a X. s.r.o. Pri skutkoch v bode 1, 2 a 3 obžaloby konajúce súdy zhodne poukázali na nepreukázanie vstupu (nedodanie štetiny na územie Slovenskej republiky). Poukázali tiež na fiktívne obchody a na to, že predmet plnenia nikdy nebol a z tohto dôvodu sa obchody nemohli uskutočniť. Uvedená argumentácia konajúcich súdov by bola

obvinených v poriadku len v tom prípade, ak by absentovala zákonná úprava týkajúca sa povinností správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly, resp. ak by neexistovala právna prax (poukázali pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sžf 7/2011) a neboli by realizované výpovede svedkov v prospech obvinených, konkrétne H. F., Q. H., G. W., N. D. R., Ing. U., ak by absentovalo účtovníctvo spoločnosti H. s.r.o., účtovníctvo talianskej spoločnosti T. Y. P. O. D. A., výstup colného úradu v Taliansku, potvrdenie od rakúskych orgánov o tom, že vodič F. dostal za preťaženie vozidla pokutu, medzinárodné nákladné listy - CMR, ako aj znalecký posudok znalca Ing. Paulíka, ktorý poukázal na reálnu možnosť prepraviť štetiny spôsobom uvedeným obvinenými, resp. svedkom F..

obvinených vyplývajú z dokazovania viaceré dôkazy svedčiace v ich prospech, ktoré vo veľkej miere spochybňujú úsudky správcu dane, ktoré si následne osvojili aj orgány činné v trestnom konaní, prvostupňový súd, ako aj odvolací súd. Obvinené v tejto súvislosti taktiež poukázali na závažné pochybenie správcu dane pri vykonávaní miestneho zisťovania na účely daňovej kontroly v priestoroch spoločnosti X. s.r.o., pretože svedok X. ako daňový kontrolór dňa 14. novembra 2017 uviedol, že nevyužil možnosť overiť si prítomnosť štetín na výrobu štetcov, čo je v konečnom dôsledku na ťarchu oboch obvinených ako štatutárnych zástupcov daňových subjektov X. s.r.o. a H. s.r.o.

názoru obvinených je úlohou správcu dane preverovať a zisťovať skutočnosti rozhodujúce pre daňovú kontrolu pokiaľ možno čo najúplnejšie, pričom obvineným nie je zrejmé, prečo v zmysle tejto zásady správca dane nepostupoval, ale naopak, inicioval trestné stíhanie, ktoré trvalo desať rokov. Vo vzťahu k nezrovnalostiam súvisiacim s dovozom a predajom štetiny, na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, obvinené poukázali na potvrdenie Colného úradu z Talianska (Intrastat), ktorý bol získaný cestou právnej pomoci, a ktorý

nich potvrdzuje, že tovar - štetiny boli riadne dovezené do Talianska. Obvinené sa nestotožnili s názorom odvolacieho súdu o tom, že z potvrdenia Colného úradu z Talianska absolútne nevyplýva, že tovar - štetiny boli riadne preclené a dovezené do Talianska, ani so záverom odvolacieho súdu o tom, že z dokladov získaných cestou právnej pomoci nie je čitateľná ani jedna zo spoločností, medzi ktorými mal obchod prebehnúť a ani žiadne údaje, ktoré by boli nespochybniteľným dôkazom, že obchod aj reálne prebehol. Z intrastatového hlásenia za rok 2004 totiž

obvinených vyplýva, že v roku 2004 nakupovala spoločnosť T. Y. tovar zo zahraničia v celkovej hodnote 518 933 eur, čo preukazuje tabuľka, ktorú obvinené pripojili ako prílohu k podanému dovolaniu a ktorá má dokumentovať nákup tovaru zo Slovinska, Slovenska a Nemecka. V poslednom riadku tejto tabuľky je vymedzený obchod so štetinou z roku 2004 v sume 205 617 eur, pričom práve na túto sumu bola vystavená faktúra č. 1/2004 spoločnosťou H. s.r.o. z

1. novembra 2004 na sumu 205 617,36 eur. K uvedenému prináleží aj výpis Agentúry pre colné orgány z
2. septembra 2009, ktorý v oddiele 1, bod 4 vymedzuje deklarovaný obchod so štetinou z roku 2004, čo je možné zistiť z položky „ceny tovaru,“ z „kódu ISO-SK,“ ako aj z údaju „pôvodné ič dph“, kde dokonca došlo k chybnému zadaniu IČ DPH, pretože namiesto tohto údaju bolo chybne uvedené číslo účtu dodávateľa tovaru spoločnosti H. s.r.o., pričom v nadväznosti na uvedenú chybu spoločnosť T. Y. v roku 2007 zaslala list na Colný úrad do Trevisa, kde už IČ DPH dodávateľa tovaru uviedla správne. Rovnako tak aj vo vzťahu k dodaniu druhej časti tovaru - štetiny z mája 2005 je

obvinených z intrastatového hlásenia za rok 2005, z prvého riadku tejto tabuľky, zrejmý obchod so štetinou z roku 2005 v sume 321 212 eur, pričom práve na túto sumu bola vystavená faktúra č. 1/2005 spoločnosťou H. s.r.o. zo

1. februára 2005 na sumu 312 212,07 eur, k čomu prináleží taktiež výpis Agentúry pre colné orgány z
2. septembra 2009, ktorý v oddiele 1, bod 1 vymedzuje deklarovaný obchod so štetinou z roku 2005, čo je možné zistiť jednak z položky „cena tovaru,“ z „kódu ISO - SK,“ ako aj z položky „čistá hmotnosť 5 310 kg,“ a z údaju „pôvodné ič dph“, kde dokonca došlo k chybnému zadaniu IČ DPH, keďže namiesto IČ DPH bolo chybne uvedené číslo účtu dodávateľa tovaru spoločnosti H. s.r.o. V nadväznosti na uvedenú chybu spoločnosť T. Y. v roku 2007 zaslala list na Colný úrad Trevisa, v ktorom už IČ DPH dodávateľa tovaru uviedla správne. Okrem uvedeného obvinené poukázali aj na dokumenty skladového hospodárstva spoločnosti T. Y. z
3. novembra 2004 a
4. mája 2005, ktoré potvrdzujú prijatie tovaru touto zahraničnou spoločnosťou od spoločnosti H. s.r.o. Na základe uvedeného

obvinených nie je možné súhlasiť so závermi odvolacieho súdu, že z uvedených podkladov nie je čitateľná ani jedna zo spoločností, medzi ktorými mal obchod prebehnúť a ani žiadne údaje, ktoré by boli nespochybniteľným dôkazom, že obchod aj reálne prebehol. V ďalšej časti podaného dovolania obvinené poukázali na znalecký posudok Ing. Paulíka a jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, ktorým bol

obvinených vyvrátený pôvodný znalecký posudok Ing. Onderuša; navyše Ing. Onderuš na základe tvrdení a záverov znalca Ing. Paulíka korigoval na tomto hlavnom pojednávaní svoje prvotné závery znaleckého posudku.

názoru prvostupňového súdu je však znalecký posudok Ing. Paulíka účelový, s cieľom dosiahnuť želaný výsledok pre objednávateľa. Obvinené sú však toho názoru, že závery znaleckého posudku Ing. Onderuša boli popreté znaleckým posudkom Ing. Paulika, ako aj ďalšími dôkazmi prezentovanými v predmetnom trestnom konaní, a to vážnym lístkom vodiča F. a udelením pokuty rakúskymi štátnymi orgánmi tomuto vodičovi za to, že jazdil so svojim nákladným vozidlom preťažený. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

obvinených aj zo zásadného omylu pri hodnotení skutkového stavu v časti, v ktorej odvolací súd poukazuje na vážny lístok vodiča F. a prepravu štetiny jeho vozidlami do Talianska. Obvinené totiž nikdy netvrdili, že v čase, keď bol vodič F. prichytený rakúskymi policajnými orgánmi, viezol štetinu, keďže vážny lístok a udelenie pokuty dávali do súvislosti len so zrejmou nesprávnosťou znaleckého posudku Ing. Onderuša, ktorý tvrdil, že tovar nemohol byť prevezený na dotknutom vozidle kvôli jeho nosnosti. Obvinené nesúhlasia ani s právnym posúdením veci konajúcimi súdmi v časti skutkov, ktoré sa týkajú obchodu so štetinou a trvajú na svojej nevine. Súčasne

ich názoru nie je možné ignorovať uznesenie odvolacieho súdu z

1. mája 2016, ktorým bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie a ktoré určilo smer ďalšieho konania pred prvostupňovým súdom. Obvineným v tejto súvislosti nie je zrejmé, ako mohol odvolací súd
2. novembra 2017 zamietnuť ich odvolania, ak prvostupňový súd nevykonal prakticky žiadne dokazovanie v načrtnutom smere na hlavnom pojednávaní
3. decembra 2016.

obvinených je nepochopiteľné, že 26. mája 2016 neboli

odvolacieho súdu preukázané všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu v zmysle pôvodného rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci, ale 16. novembra 2017 už odvolací súd v rozpore so svojim pôvodným zrušujúcim rozhodnutím zamietol ich odvolanie, hoci k žiadnemu zásadnému dokazovaniu na prvostupňovom súde medzi týmito odvolacími konaniami nedošlo.

názoru obvinených nemohla skutočnosť, že prvostupňový súd doplnil právnu vetu o slová „v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech“, naplniť odvolacím súdom načrtnutý smer ďalšieho dokazovania v časti preukázania úmyselného zadováženia neoprávneného prospechu pre seba alebo iného. Obvinené taktiež poukázali na to, že sporným v tejto súvislosti vyznieva aj to, či vôbec mohli mať úmysel zadovážiť si neoprávnený prospech, keďže obvinená Ing. H. bola len konateľkou spoločnosti bez majetkovej účasti v tejto spoločnosti, pričom v konaní bolo preukázané, že len plnila pokyny majiteľa spoločnosti. Obvinené v podanom dovolaní taktiež poukázali na porušenie práva na kontradiktórny proces v spojení so zásadou rovnosti zbraní v trestnom konaní, keďže došlo k opätovnému vykonaniu dôkazov zo strany súdu, bez zásahu prokurátora. Obvinené pritom nesúhlasia s hodnotením takto vykonaných dôkazov, uvedených na str. 15 rozsudku, a nepovažujú za zvláštne, ale skôr za prirodzené, že hrubá váha tovaru a počet krabíc nebola vždy rovnaká.

obvinených ostal taktiež nepovšimnutý pôvodný záver odvolacieho súdu o tom, že prípadné oslobodenie v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. by bolo z hľadiska ich prospechu výhodnejšie ako ich aktuálne oslobodenie spod obžaloby

§ 285písm.

f) Tr. por., teda že zanikla trestnosť činu. Rovnako tak vyjadrili presvedčenie, že v konaní došlo aj k porušeniu ich práva na prezumpciu neviny v tej súvislosti, že len pod vplyvom obvineného Ing. J. a jeho trestnej činnosti dospeli konajúce súdy k jednoznačnému a nemennému záveru o ich vine, hoci tomu dôkazy vykonané v trestnom konaní

ich názoru nezodpovedajú. Vyznieva

nich celkom paradoxne to, že pred súd neboli postavené ďalšie osoby, ako napr. svedkovia F., W., D., J., Č., čo

obvinených len dokumentuje závažné pochybnosti o ich vine. Pokiaľ sú spomenuté osoby nedotknuté trestným konaním, potom boli obvinené

ich názoru neprávom uznané za vinné a v rozpore so zákonom a spravodlivosťou odsúdené za skutky, ktoré sa nestali. Na základe uvedeného obvinené navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 368ods.

1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 16. novembra 2017, sp. zn. 7To/43/2017, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v § 277a ods. 1, ods. 2 písm.

1. b)Tr. zák. v znení účinnom od 1. októbra 2012, a to v neprospech Ing. Y. H. a G. X., z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm.
2. i)Tr. por. Zároveň navrhli, aby

§ 386Tr.

por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo

1. novembra 2017, sp. zn. 7To/43/2017, a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z
2. decembra 2016, sp. zn. 4T/20/2011, v celom rozsahu, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Spišská Nová Ves, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, alternatívne sám

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oslobodil obvinené spod obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves z

1. januára 2011, sp. zn. 2Pv 1150/06-
2. K dovolaniu obvinených sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podaním z
3. mája 2018, v ktorom uviedol, že dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g) Tr. por. možno použiť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno ním však úspešne napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom (vecnosť, obsahová správnosť), pretože nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Z obsahu podaného dovolania obvinených nie je

prokurátora zrejmé, aký konkrétny dôkaz vykonal prvostupňový súd v priebehu hlavného pojednávania nezákonným spôsobom, pretože obvinené to vo svojom dovolaní neuviedli. Vo vzťahu k obvinenými uplatnenému dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. prokurátor uviedol, že z obsahu ich dovolania jednoznačne vyplýva, že obvinené svojim dovolaním napádajú nesprávne hodnotenie dôkazov súdom, pričom uvádzajú svoje stanovisko týkajúce sa hodnotenia dôkazov, ktoré je odlišné od hodnotenia dôkazov konajúcimi súdmi. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, keďže dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení vykonaných prvostupňovým a odvolacím súdom. V závere svojho vyjadrenia prokurátor poukázal na nesprávne použite § 368 ods. 1 Tr. por. v podanom dovolaní, pretože rozsudok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky vysloví porušenie zákona, môže vyniesť len

§ 386ods.

1 Tr. por. Zároveň prokurátor poukázal aj na neúplnosť použitia § 386 Tr. por., ktorým sa obvinené dožadujú zrušenia predmetných rozhodnutí, pretože v podanom dovolaní absentuje konkretizácia príslušného odseku. Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinených

§ 382písm.

c) Tr. por. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. g), písm.

1. i)Tr. por. Spis spolu s podanými dovolaniami obvinených bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 16. júla 2018. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenými osobami [§ 369 ods. 2 písm.
2. b)Tr. por.], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

§ 372ods.

1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinené pred podaním dovolania využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. g), písm.

1. i)Tr. por. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2. a)až
3. n)Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

§ 371ods.

1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Aj napriek skutočnosti, že obvinené uvedený dovolací dôvod v podanom dovolaní uplatnili, obsahovo do jeho rámca nespadá žiadna z nimi prezentovaných dovolacích námietok a z tohto dôvodu možno konštatovať, že tento dovolací dôvod v predmetnej veci naplnený nebol.

§ 371ods.

1 písm.

1. i)Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por. je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na ne­správnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Touto formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spo­čívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.). Vo vzťahu k dovolacím námietkam obvinených, vzťahujúcim sa k tomuto dovolaciemu dôvodu, je potrebné uviesť, že tieto sa netýkajú nesprávneho právneho posúdenia skutku, ale zisteného skutkového stavu a z tohto dôvodu stoja obsahovo zjavne mimo dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por., ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. Dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm.

1. i)Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014). Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 22. januára 2008, sp. zn. 2 Tdo 46/2007, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2008). V rámci dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

1. i)Tr. por. je skutkový prieskum dovolacím súdom vylúčený, vzhľadom na zákaz skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por., veta za bodkočiarkou]. Skutkový prieskum by bol v dovolacom konaní možný len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. Rovnako vo vzťahu k obvinenými namietanému nepreukázaniu ich úmyslu spáchať predmetný trestný čin je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3, roč. 2011, v zmysle ktorého „dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
3. i)Tr. por. preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.“ Z uvedeného je zrejmé, že prieskum obvinenými uplatnených dovolacích námietok vo vzťahu k nepreukázaniu subjektívnej stránky predmetného trestného činu je pri nimi podanom dovolaní vylúčené. Záverom možno uviesť, že na základe zisteného skutkového stavu, vyjadreného v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu, bolo konanie obvinených správne právne kvalifikované, a to konanie obvinenej Ing. Y. H. v bodoch 1), 2) a 3) rozsudku ako zločinu daňového podvodu

§ 277aods.

1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom od 1. októbra 2012 a konanie obvinenej G. X. v bode 1) rozsudku ako pomoci

§ 21ods.

1 písm. d) Tr. zák. k zločinu daňového podvodu

§ 277aods.

1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom od 1. októbra 2012, keďže napĺňa všetky obligatórne znaky uvedeného trestného činu (tak základnej, ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty), pričom v podrobnostiach možno odkázať na odôvodnenie tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku. Možno preto uzavrieť, že dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm.

1. i)Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. g), písm.
2. i)Tr. por. a z tohto dôvodu dovolania obvinených Ing. Y. H. a G. X. na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.