Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Ndz/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 1016200013 Dátum vydania rozhodnutia: 03.12.2018 Meno a priezvisko: Mgr. Viliam Pohančeník Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016200013.3 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti:
- F., zastúpená: advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého 12, Bratislava,
- S., zastúpená: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., IČO: 36 864 242, Pluhová 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-9996/14 vykonaného pod číslom zmeny 2745/14 dňa 29.05.2014, o námietke zaujatosti vznesenej ďalším účastníkom konania v
- rade F. voči senátu 5S Krajského súdu v Bratislave v zložení Z. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/2/2016, takto rozhodol: Sudkyne Krajského súdu v Bratislave Z. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/2/
- Odôvodnenie
- Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.01.2016 domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, č. Z-9996/14, vykonaného pod číslom zmeny 2745/14 dňa 29.05.
- Vec bola pridelená na základe rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na prejednanie a rozhodnutie senátu 5S. Konanie o žalobe je vedené pod sp. zn. 5S/2/
- Žiadosťou zo dňa 03.05.2018 sa účastníčka konania F. domáhala, aby z rozhodovania vo veci boli vylúčení členovia senátu Krajského súdu v Bratislave 5S v zložení Z.. Žiadosť odôvodnila tým, že protest prokurátora vo veci podávala prokurátorka okresnej prokuratúry JW. dcéra členky senátu Z..
- Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti voči senátu 5S Krajského súdu v Bratislave vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom a dospel k záveru, že je zákonný dôvod len na vylúčenie sudkyne Z. z prejednávania a rozhodovania veci. V prípade sudkýň Z. nemal pochybnosti o ich nezaujatosti a nestrannosti (uznesenie č. k. 6Ndz/1/2018-174 zo dňa 08.06.2018).
- Z dôvodu vylúčenia Z. z prejednávania a rozhodovania veci bola namiesto nej vo veci 5S/2/2016 určená sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Z.. Nariadené pojednávanie zo dňa 02.10.2018 sa odročilo na deň 13.11.2018 z dôvodu práceneschopnosti účastníčky konania F..
- Na pojednávaní dňa 13.11.2018 vzniesol právny zástupca F. námietku zaujatosti senátu 5S z dôvodu, že pred začatím pojednávania bola v pojednávacej miestnosti prítomná Z. ktorá však bola v tejto veci vylúčená. Podaním zo dňa 15.11.2018 námietku zaujatosti konkretizoval tak, že bezprostredne pred pojednávaním vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.11.2018 o 09:00 hod., sa v pojednávacej miestnosti č. 65 približne desať minút zdržiavala spolu s novými členmi senátu vylúčená sudkyňa Z.. Bolo to pritom prvé pojednávanie dňa 13.11.
- Poukázal na § 40 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Zvýraznil, že nie je prípustné, aby sa okrem predsedu senátu, členov senátu, technického asistenta a asistenta niekto ďalší zdržiaval v pojednávacej miestnosti pred vyvolaním veci. Poukázal na čl. 46 ods. 1, čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, na nálezy ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 71/97 a II. ÚS 153/08 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndz 1/
- Sudkyne Z. sa k námietke zaujatosti vyjadrili v podstate zhodne tak, že vec sp. zn. 5S/2/2016 bola v pojednávací deň 13.11.2018 prvá v poradí a od 09:30 hod. nasledovali ďalšie prejednávané veci v senáte zloženom už aj s Z., ktorá prišla do pojednávacej miestnosti pred 09:00 hod. a priniesla si spisy na ďalšie pojednávania, no následne odišla z pojednávacej miestnosti ešte pre otvorením pojednávania. O veci sa s Z. nerozprávali ani v ten deň, ani predtým. Vo veci sa necítia zaujaté, účastníkov konania ani ich zástupcov nepoznajú a nemajú žiaden vzťah k veci.
- Krajský súd v Bratislave podľa § 92 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) predložil námietku ďalšieho účastníka v
- rade spolu so spisovým materiálom a s vyjadreniami namietaných sudkýň Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti vznesenú voči senátu 5S Krajského súdu v Bratislave vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a nasl. S.s.p. a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutých sudkýň.
- Podľa § 87 ods. 1, 2, 3 S.s.p. sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
- Účelom právnej úpravy ustanovenej v § 87 S.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
- Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností.
- Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon v ustanovení § 87 ods. 1 S.s.p. ustanovil ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).
- Najvyšší súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
- Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení, sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť aj navonok (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch).
- Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť, avšak odôvodnenú, o ich nezaujatosti. Vychádzajúc z doteraz uvedeného senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že skutočnosť, že Z. ako sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka senátu 5S, prišla do pojednávacej miestnosti pred 09.00 hod. a priniesla si svoje veci na pojednávania pred senátom 5S, v ktorých je zákonnou sudkyňou a ktoré pojednávania boli naplánované na ten istý deň po skončení pojednávania vo veci 5S/2/2016, nemôže byť dôvodom vylúčenia celého senátu 5S z prejednávania a rozhodovania veci. Je síce možné pripustiť, že Z. si mohla svoje veci priniesť do pojednávacej miestnosti aj po skončení pojednávania vo veci 5S/2/2016, ale rovnako tak aj s dostatočným predstihom pred vyvolaním inkriminovanej veci. Opustenie pojednávacej miestnosti tesne pred vyvolaním veci možno z pohľadu účastníka definovať ako neprofesionálne, no za daných skutkových okolností nezakladajúce relevantný dôvod na vylúčenie celého senátu 5S. Kvalitatívne iná situácia by zrejme nastala, ak by Z. v ten deň ani nemala pojednávať, pričom však treba mať neustále na zreteli, že v osobách všetkých dotknutých sudkýň ide o kolegyne stretávajúce sa takmer na dennej báze, a preto krátke zotrvanie Z. v pojednávacej miestnosti pred vyvolaním veci nemôže byť dôvodom pre vylúčenie ostatných sudkýň.
- V súvislosti s ustanovením § 40 ods. 1 posledná veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. treba uviesť, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právnej normy, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu právnej normy. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Teleologický výklad je takmer nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový je jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu.
- Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov. Účel právnej normy (§ 40 ods. 1 posledná veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z.) podľa kasačného súdu smeruje najmä k osobám účastníkov konania, ich právnym zástupcom a podobne a nemôže byť chápaný tak, ako to je uvedené v námietke zaujatosti.
- Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 92 ods. 2 S.s.p. rozhodol tak, že sudkyne Krajského súdu v Bratislave Z. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci.
- Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.