Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti vec postupuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odôvodnenie 1. Žalobca podaním zo dňa 13.septembra 2018 označeným ako žaloba namietal porušenie svojich práv
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku postupu Krajského súdu v Košiciach, ktorý bol v konaní pod sp. zn. 5Sa/32/2016 bezdôvodne nečinný, resp. svojim neefektívnym, neúčinným, nesústredeným a dezinformačným postupom, manipuláciou a vyraďovaním dôkazového materiálu po pojednávaní bez upovedomenia a odôvodnenia spôsobil, že konanie vo veci priznania invalidného dôchodku žalobcovi nebolo dostatočne preskúmané. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť v súlade s § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,S.s.p."), z obsahu žalobcom predložených príloh a vykonanou lustráciou v registroch najvyššieho súdu zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Sa/32/2016-60 zo dňa 21.11.2017 zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia (
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2016, ktorým táto zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Na podané odvolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach uznesením sp. zn. 9So/9/2018 zo dňa 30.05.2018 potvrdil. 3. V podaní z 13.septembra 2018 žalobca namieta porušenie svojich základných práv
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo strany Krajského súdu v Košiciach. V podanej žalobe žalobca navrhol, aby najvyšší súd rozhodol nálezom o tom, že jeho základné právo „
Ústavy Slovenskej republiky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. 5Sa/32/2016 porušené boli." Zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia. 4.
najvyšší súd rozhoduje
1 S.s.p. ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 6.
čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. 7.
čl. 130 ods. 1 písm. i) Ústavy SR ústavný súd začne konanie, ak podá návrh každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a. 8.
1 písm. h) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ústavný súd začne konanie, ak návrh podá každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy SR. 9.
vyššie citovaného čl. 127 ods. 1 Ústavy SR o sťažnostiach fyzických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. 10. V podaní žalobcu bolo nesporne vyjadrené, že napáda postup Krajského súdu v Košiciach, domáha sa vyslovenia záveru o porušení jeho práv
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia.
čl. 127 ods. 1 Ústavy SR výlučne Ústavnému súdu Slovenskej republiky. 13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd, konštatujúc nedostatok svojej právomoci, konanie vo veci
1 S.s.p. zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. 14. O náhrade trov konania Najvyšší súd rozhodoval
ust. § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.