Najvyšší súd 6 Obo 243/2007 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. B., nar. X., bytom ul. Z., zast. JUDr. J., advokátom so sídlom ul. Š. proti žalovanému: P., s miestom podnikania: L., IČO: X., zast. JUDr. M., advokátom so sídlom ul. J., o zaplatenie 503 914,-- Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- septembra2007, č.k. 15Cb/299/2002-320, a to do časti, ktorou bola žaloba žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá a do trov konania, takto r o z h o d o l: Rozsudok Krajského súdu v Žiline z
- septembra 2007, č.k. 15Cb/299/2002-320 sa v časti, ktorou bola žaloba o zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 382 606,50,-- Sk od
- júla 2002 do zaplatenia. V časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 9,25% sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. V časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 27 370,20,-- Sk na účet zástupcu. Žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e: 6 Obo 243/2007 2 Krajský súd v Žiline rozsudkom z
- septembra 2007, č.k. 15Cb/299/2002-320 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 382 606,50,-- Sk, vo zvyšku žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 15 310,20,-- Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 503 914,-- Sk s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným
- januára 2002 uzatvoril Zmluvu o tichom spoločenstve, pričom žalobca podľa čl. V tejto zmluvy zaplatil v deň podpisu Zmluvy žalovanému dohodnutý vklad 270 000,-- Sk. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
- januára 2002 do
- decembra
- Žalovaný podľa čl. IX predmetnej zmluvy oznámil žalobcovi, že dňa
- mája 2002 sa naplnil dôvod pre zánik účasti žalobcu na podnikaní žalovaného, vzhľadom na ukončenie podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalovaný podľa ust. § 680 Obch. zákonníka bol povinný do 30 dní po zániku Zmluvy vrátiť žalobcovi ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o podiel na výsledku podnikania. Žalovaný nebol ochotný urobiť účtovnú uzávierku, pričom preukazoval dosiahnutie straty vo výške 265 320,90,-- Sk, s čím žalobca nesúhlasil a mal za to, že zisk bol 584 785,-- Sk (dohodnutý podiel na zisku 40% zo zisku 584 785,-- Sk predstavuje sumu 233 914,-- Sk + 270 000,-- Sk vložený vklad, čo spolu tvorí sumu 503 914,-- Sk). Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nedosiahol zisk 584 785,-- Sk. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a za rozhodné a podstatné pre posúdenie žalobcovho nároku bola ročná účtovná závierka žalovaného (§ 676 ods. 1,2 Obch. zák.). Žalovaný nespochybnil poskytnutie vkladu žalobcom v sume 270 000,-- Sk. Z predloženej účtovnej závierky za kalendárny rok 2002 a odborného vyjadrenia DÚ L. vyplýva, že zisk žalovaného bol 375 355,-- Sk, 40% zo zisku je suma 150 142,-- Sk - 25% daň z príjmu (37 535,50,-- Sk), podiel žalobcu na zisku po zdanení potom predstavuje 112 606,50,-- Sk. Dôvodným je preto podľa názoru súdu prvého stupňa žalobný návrh vo výške 382 606,50,-- Sk ako súčet nároku na vrátenie vkladu vo výške 270 000,-- Sk + podiel na zisku 112 606,50,-- Sk. Preto prvostupňový súd žalobu vo výške 382 606,50,-- Sk považoval za dôvodnú, vo zvyšku istiny žalobu zamietol. 6 Obo 243/2007 3 Prvostupňový súd zamietol aj žalobcom požadovaný 17,6% úrok z omeškania ročne, pretože žalobca neposkytol skutkové tvrdenia ani dôkazy pre určený dátum omeškania žalovaného a pre výšku uplatneného príslušenstva. Pre uplatnený úrok z omeškania ročne žalobca neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd pre percentuálne vyhodnotenie pomernosti úspechu a neúspechu vypočítal k momentu vyhlásenia rozhodnutia aj uplatnené príslušenstvo, čo predstavuje sumu 443 444,-- Sk + uplatnená istina vo výške 503 914,-- Sk. Žalobca preto uplatnil žalobou nárok na sumu 947 358,-- Sk, pričom bol úspešný v čiastke 382 606,50,-- Sk, čo predstavuje 40% úspechu a 60% neúspechu. Úspešnosť žalovaného je 20%, čo predstavuje čiastku 15 310,20,-- Sk. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to do časti rozsudku, ktorou bola žaloba v príslušenstve, t.j. 17,6% úroku z omeškania zamietnutá a do časti trov konania a navrhol, aby v napadnutej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Predmetný spor je obchodno-právny spor, základ je v uzatvorenej Zmluve o tichom spoločenstve, preto od dátumu
- júla 2002 odvodzuje výšku úroku z omeškania z ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v nadväznosti na ust. § 502 Obch. zák. Výška úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne nebola v konaní spochybňovaná. Odvolateľ sa taktiež nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne trov konania. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a navrhol, aby odvolací súd ho potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade 6 Obo 243/2007 4 s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti príslušenstva a trov konania podľa ust. § 220 O.s.p. v časti zmenil. V konaní na súde prvého stupňa nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o tichom spoločenstve a že žalobca poskytol žalovanému vklad 270 000,-- Sk (čl. V Zmluvy o tichom spoločenstve č.l. 1). Rovnako nebolo sporné, že žalovaný písomne oznámil žalobcovi, že došlo k zániku Zmluvy o tichom spoločenstve k
- máju 2002 (č.l. 9) z dôvodu ukončenia podnikania žalovaného, čo je jeden z dôvodov zániku účasti tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa (Zmluva č. IX). V článku VII. Zmluvy o tichom spoločenstve si žalobca ako tichý spoločník a žalovaný - podnikateľ - dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy dohodou pred ukončením doby platnosti Zmluvy, vklad tichého spoločníka v sume 270 000,-- Sk a podiel na zisku či strate bude vyčíslený a zaplatený v lehote do 10 dní po vykonaní účtovnej uzávierky vyhotovenej ku dňu ukončenia Zmluvy. V ust. čl. VII Zmluvy o tichom spoločenstve si tichý spoločník a podnikateľ neupravili dokedy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania pre prípad zániku zmluvy, t.j. ukončenia podnikania podnikateľa, na ktoré sa vzťahuje Zmluva, a preto platí lehota podľa ust. § 680 Obch. zákonníka, t.j., že 30 dní po zániku Zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania. Pretože žalovaný ukončil podnikanie k
- máju 2002, lehota na vrátenie vkladu tichého spoločníka, zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledkoch podnikania, nastala
- júna
- Žalovaný žalobcovi nevrátil v tejto lehote vklad 270 000,-- Sk zvýšený, resp. znížený o jeho podiel na výsledku podnikania, čím sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobcovi preto vzniklo právo z nevyplatenej sumy na úrok z omeškania od
- júla
- 6 Obo 243/2007 5 Medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá sadzba úroku z omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania podľa § 369 Obch. zákonníka v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka. Odvolací súd pri výške úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby NBS k
- júlu 2002 a tento predstavoval sadzbu 8,25%. Túto sadzbu navýšil o 1% (§ 369 Obch. zák.), čo predstavuje 9,25%. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne považoval za oprávnený, a preto rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou mu nebol priznaný úrok z omeškania, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal 9,25% úrok z omeškania od
- júla 2002 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti, t. j. 8,35% rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa i v časti trov konania, ktoré žalobca v odvolaní napadol. Prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní. Odvolací súd sa nestotožnil s postupom súdu prvého stupňa pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní, a to keď kapitalizoval žalobcom uplatnené príslušenstvo. Odvolací súd dospel k názoru, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo (úrok z omeškania) nevyčíslil vo svojej žalobe. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie 503 914,-- Sk, úspešný bol vo výške 382 606,50,-- Sk, pomer úspechu pre bol 76% ku 24%, čo v konečnom dôsledku bude znamenať právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 52% (76% - 24% = 52%). Odvolací súd považoval za účelne vynaložené trovy tieto úkony právnej pomoci - 1) prevzatie, príprava a podanie žaloby - 9 689,-- Sk, 2) účasť na pojednávaní
- mája 2005 - 10 150,-- Sk, 3) účasť na pojednávaní
- augusta 2005 v ¼ - 2 537,-- Sk, 4) účasť na pojednávaní
- marca 2007 - 10 150,-- Sk a 5) účasť na pojednávaní
- septembra 2007 - 6 Obo 243/2007 6 10 150,-- Sk, ďalej náhradu za stratu času (cesta L. - Ž. a späť) -
- mája 2005 - 1500,-- Sk,
- augusta 2005 - 1500,-- Sk,
- marca 2007 - 1 782,-- Sk a
- septembra 2007 - 1782,-- Sk, náhradu cestovného vzniknutú účasťou právneho zástupcu na pojednávaní - 1 763,-- Sk, 1 820,-- Sk, 1 966,-- Sk, 2 054,-- Sk a režijný paušál - 1x 136,-- Sk, 2x 150,-- Sk a 2x 178,-- Sk, čo predstavuje spolu čiastku 57 635,-- Sk, z toho 52% predstavuje 27 370,20,-- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu I. stupňa i v časti trov konania a priznal ich náhradu žalobcovi vo výške 27 370,20,-- Sk. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- novembra 2008 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.