1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného Q. U. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. februára 2018, sp. zn.: 6To/68/2017, takto rozhodol:
d) Trestného poriadku, dovolanie obvineného Q. U. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Na Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj len ,,súd prvého stupňa“) bola podaná obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice - okolie z 03. decembra 2015, sp. zn. 2Pv 747/15/8806 pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, že - v okrese Košice - okolie v záhradkárskej lokalite pri obci S. X. dňa
2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec obžalovaného Q. U. Obvodnému úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko uvedený skutok je potrebné prejednať ako priestupok. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len ,,krajský súd“), rozhodujúc na podklade sťažnosti prokurátora voči vyššie označenému uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie rozhodol uznesením z 22. februára 2018, sp. zn. 6To/68/2017 tak, že
1 písm. c) sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol. Podaním doručeným súdu prvého stupňa 26. júla 2018 podal prostredníctvom obhajcu Mgr. Tomáša Čerepána, advokáta so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, obvinený dovolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ,v spojení s uznesením krajského súdu a to argumentujúc naplnením dovolacích dôvodov
1 písm. g), písm.
a) Trestného poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd prvého stupňa teda postupoval nesprávne, keď vo výroku svojho uznesenia vec postúpil Obvodnému úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy, za účelom jej ďalšieho prejednania ako priestupku. V nadväznosti na tieto úvahy dodáva, že zákon mu umožňuje podať voči dotknutému uzneseniu súdu prvého stupňa sťažnosť, čo aj využil, avšak do dnešného dňa na túto sťažnosť nedostal odpoveď. Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že
2 Trestného poriadku zruší uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo
1 Trestného poriadku, veta prvá.
2, ods. 3 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Proti uzneseniu o postúpení veci
2 Trestného poriadku môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
1 Trestného poriadku oprávnené osoby, okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Trestný poriadok vo vzťahu k uzneseniu vydanému súdom prvého stupňa
2 Trestného poriadku teda de facto nepriamo normuje neprípustnosť možnosti podania riadneho opravného prostriedku (sťažnosti) obvineným. Je možné dôvodiť, že zákonodarca sa pri formulovaní právnej úpravy v tomto znení riadil zjavne presvedčením, že rozhodnutie o postúpení veci správnemu orgánu je samo sebou rozhodnutím vydaným v prospech obvineného; s prihliadnutím na účel dotknutého ustanovenia by bolo prinajmenšom nelogické, aby voči rozhodnutiu vydanému vo svoj prospech mohol následne obvinený podať sťažnosť Tvrdenie obvineného, že voči predmetnému uzneseniu má
príslušných ustanovení Trestného poriadku právo podať sťažnosť je teda vo svetle vyššie citovaných právnych úvah nesprávne. Zároveň takisto nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutím krajského súdu,ktorý potvrdil záver súdu prvého stupňa, bolo rozhodnuté v neprospech obvineného. Je teda zrejmé, že obvinený voči takému uzneseniu opravný prostriedok nepodal (nakoľko tak
platnej a účinnej právnej úpravy obsiahnutej v Trestnom poriadku ani nemohol urobiť). Z toho dôvodu nebola naplnená podmienka podania riadneho opravného prostriedku
1 Trestného poriadku. Najvyšší súd len stručne uzatvára, že osobou procesne aktívne legitimovanou na podanie dovolania v predmetnej trestnej veci je výlučne prokurátor, resp. na podnet subjektu odlišného od strany konania aj minister spravodlivosti, čo v posudzovanom prípade rovnako nebolo splnené.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1 Trestného poriadku. Najvyššiemu súdu záverom nedá nepoznamenať, že povinnosť zastúpenia obvineného v konaní pred dovolacím súdom osobou obhajcu má prioritne zakotvenie vo význame dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorého charakter vyžaduje jeho presné obsahové náležitosti. Osoba obhajcu ako subjektu znalého práva by mala byť zárukou toho, že zložitosť konania o dovolaní nebude obvinenému na ujmu, ktorý potrebné právnické znalosti nemá. Obsah podaného dovolania nasvedčuje tomu, že inštitút dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, z hľadiska dôvodov dovolania a osôb oprávnených podať dovolanie ostal nepochopený. Riadiac sa vyššie uvedeným, najvyšší súd dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.