1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného Ing. D. A. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. novembra 2017, sp. zn. 3To/99/2017, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku, dovolanie obvineného Ing. D. A. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Revúca zo 7. júna 2017, sp. zn. 2T/117/2016 bol obvinený Ing. D. A., nar. XX. F. XXXX v A., trvale bytom F. E. XXX, okres J. (ďalej aj len ,,obvinený“), uznaný vinným zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona,na tom skutkovom základe, že - ako dlžník zastupujúci spoločnosť C. D., a.s. so sídlom podnikania B., ul. I. XX, IČO: XXXXXXXX a zároveň ako pristupujúci dlžník uzavrel dňa
znaleckých posudkov z odboru oceňovanie nehnuteľností vo výške 297 000,- € znemožnil uspokojenie svojho veriteľa, ktorý napriek snahe o vymoženie svojej pohľadávky v exekučnom konaní nebol uspokojený ani sčasti, a tým spôsobil spoločnosti Q. C. U. Inc., reg. č. XXXXXX so sídlom Q. XX, Y. G. H., G., P. O. Box XXXX, V., F., Q., škodu vo výške nie menej ako 297 000,- €. Za tento trestný čin mu bol uložený
5 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti
j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne nad jeho správaním v skúšobnej dobe ustanovil probačný dohľad.
2 Trestného zákona, pri určení probačného dohľadu súd obvinenému ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
4 písm. c/ Trestného zákona, súd obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v tom, aby počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu vyvinul maximálne úsilie na zaplatenie škody poškodenému.
1 Trestného poriadku, súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej strane - Q. C. U. Inc., reg. č. XXXXXX so sídlom Q. XX, Y. G. H., G., P. O. Box XXXX, V., F., Q., škodu vo výške 297 000,- € (dvestodeväťdesiatsedemtisíc eur).
2 Trestného poriadku, súd poškodenú stranu Q. C. U. Inc., reg. č. XXXXXX so sídlom Q. XX, Y. G. H. G. J. Q., P. O. Box XXXX, V., F., Q., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,odvolací súd“) uznesením z 22. novembra 2017, sp. zn. 3To/99/2017 odvolanie obvineného Ing. D. A.
zamietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený Ing. D. A. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Babjaka, advokáta so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice dovolanie, a to s poukazom na naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/ a písm. i/ Trestného poriadku, v znení písomného doplnenia podaného dovolania z 25. septembra 2018. Existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený odvodzuje od skutočnosti, že už v odvolacom konaní navrhoval vykonanie ôkazu - predvolanie a vypočutie svedka F. A., generálneho biskupa ECAV a to k skutočnosti, či bola z jeho strany manželka obvineného oboznámená ešte pred
ktorého ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu. V zmysle § 10 ods. 15 Trestného poriadku je pojem trestné stíhanie potrebné vykladať ako úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej. Z plnomocenstva z
12 Trestného poriadku aj rozhodol. Je teda nepochybné, že právo obvineného na obhajobu bolo počas celého priebehu trestného konania zachované. K opodstatnenosti dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku namietaného obvineným prokurátor len vo všeobecnosti uvádza, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd skutok posúdili správne a riadne zistili aj skutkový stav veci. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Ing. D. A.
c/ Trestného poriadku odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dovolanie obvineného Ing. D. A. nie je opodstatnené, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania spočívajúce v naplnení dovolacích dôvodov namietaných obvineným.
1 písm. c/ Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku, vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie; nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Námietky obvineného vzťahujúce sa k ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku uvedené v dovolaní najvyšší súd nepovažuje za skutočnosti takej závažnosti, ktorá by zásadným spôsobom zasahovala súčasne do jeho práva na obhajobu. Najvyšší súd poznamenáva, že odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia poukázal aj na obhajobné tvrdenia obvineného týkajúce sa údajného motívu odpredaja podielov zo strany manželky obvineného súvisiaceho s možným trvalým odsťahovaním sa do USA za účelom výkonu zamestnania (str. 8, prvý odsek), pričom vo zvyšnej časti odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti zaoberajúcej sa práve touto obhajobnou námietkou, obsiahnutou aj v dovolaní podanom obvineným. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd poukazuje na závery obsiahnuté už v rozsudku súdu prvého stupňa (str. 24, tretí odsek), z ktorých je zrejmé, že PhDr. F. A. ako generálny biskup ECAV už v konaní pred súdom prvého stupňa tomuto súdu poskytol potvrdenie obsahovo nepochybne sa zhodujúce so skutočnosťami, ktoré obvinený v princípe žiadal pred odvolacím súdom opätovne vykonať ako dôkazný prostriedok. Na tomto mieste najvyšší súd považuje za potrebné nad rámec už uvedeného zdôrazniť, že na naplnenie namietaného dovolacieho dôvodu nepostačuje prípadné nevykonanie dôkazu navrhovaného obvineným, resp. obhajobou; je totiž plne na úvahe súdu, aby sám rozhodol vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, vykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich navrhla. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom (R 30/2010). Nespokojnosť dovolateľa s rozsahom vykonaného dokazovania a spôsobom jeho hodnotenia konajúcimi súdmi nie je skutočnosťou účinne spôsobilou naplniť tento dovolací dôvod. Naviac, pokiaľ by odvolací súd aj úplne opomenul vysporiadať sa s návrhom obvineného na vykonanie vyššie označeného dôkazu, zakladalo by to zo strany odvolacieho súdu určité pochybenie; nešlo by však vo svetle vyššie uvedeného o vadu takej závažnosti, ktorá by zakladala porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. V danom prípade nešlo o nový dôkaz a už vôbec nie o jediný, rozhodujúci a usvedčujúci dôkaz. Najvyšší súd k uvedenému záverom už len stručne dodáva, že trestné konanie treba posudzovať komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Z obsahu spisového materiálu, v spojení s vyššie citovanými právnymi úvahami najvyšší súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu konania na súdoch nižšieho stupňa došlo k porušeniu práva obvineného Ing. D. A. na obhajobu. Naopak, jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne využíval. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zároveň štandardne vyplýva ustálený záver, že k obmedzeniu práv obhajoby spôsobom, ktorý sa nezlučuje s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza predovšetkým vtedy, keď sa odsúdenie zakladá výlučne alebo v rozhodujúcej (určujúcej) miere na výpovediach svedka, ktorého obvinený vo fáze vyšetrovania ani pri konaní pred súdom vôbec nemal možnosť vypočuť či dať vypočuť. Z uvedených právnych úvah v spojení s vyššie citovanými skutočnosťami teda vyplýva, že obvineným označený dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku najvyšší súd poznamenáva, že v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (veta za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku), ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti
3 Trestného poriadku. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje aj o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. V rámci tohto dovolacieho dôvodu je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je najvyšší súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením (skutkovými závermi), ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou. Najvyšší súd nemôže skutok ustálený súdmi prvého a druhého stupňa ani meniť ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podané
3 Trestného poriadku). Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa vyjadrenému v skutkovej vete výroku, môžu obvinení v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi nižších stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho súdu; najvyšší súd ako dovolací súd rozhodujúci o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku nie je možné chápať ako tretiu, „odvolaciu“ inštanciu, zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdov nižších stupňov v rozsahu, v akom tento prieskum vykonáva súd odvolací. Na tomto mieste je však nevyhnutné obvineného upozorniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Pre najvyšší súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa,s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd.
1 písm. a/ Trestného zákona, trestného činu poškodzovania veriteľa sa dopustí ten kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku.
5 písm. a/ Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Najvyšší súd na tomto mieste musí skonštatovať, že právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako zločinu poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona plne zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel najvyšší súd k zisteniu, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd po zistení skutkového stavu veci, tento aj správne právne posúdili. Obvinený Ing. D. A., ako dlžník ani len z časti nesplnil svoj zo zmluvy o úvere vyplývajúci záväzok a zároveň zmaril uspokojenie svojho veriteľa prevodom nehnuteľností opísaných v skutkovej vete obžaloby. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu. Na tomto mieste najvyšší súd konštatuje, že ak obvinený dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súd prvého stupňa a odvolací súd v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech, nie je toto právne kvalifikačným momentom spôsobilým založiť opodstatnenosť dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Zjavne skutkovú povahu majú rovnako aj tie námietky obvineného, na ktorých základe tvrdí, že sa žalovaného skutku nedopustil úmyselne, resp. iné v dovolaní obsiahnuté námietky rozporujúce závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v kontexte subjektívnej stránky trestného činu poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5a Trestného zákona. Ich podstata prioritne spočíva v nestotožnení sa so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v spojení so záverom odvolacieho súdu. Ako už najvyšší súd podrobne uviedol vyššie, tieto námietky z vecného hľadiska nezodpovedajú uplatnenému dovolaciemu dôvodu a preto sa nimi najvyšší súd bližšie nezaoberal (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015). Možno uzavrieť, že pokiaľ sa dovolacie námietky obvineného nedotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku, ale iba zo subjektívneho pohľadu spochybňujú hodnotenie dôkazov vo veci konajúcimi súdmi (obvineným namietaná ,,spornosť“, resp. ,,arbitrárnosť“ záveru o neuzavretí zmlúv zo strany súdu prvého stupňa, ktorý si osvojil aj odvolací súd), tieto v žiadnom prípade nezodpovedajú dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Rovnako nie je možné dovolaniu obvineného vyhovieť len s poukazom na ním subjektívne namietané nedostatky odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Najvyšší súd v nadväznosti na predchádzajúci odsek len v stručnosti poznamenáva, že odhliadnuc od toho, že dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 7 Trestného poriadku), nemožno napadnuté rozhodnutia považovať za svojvoľné, pričom obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ani práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo strany trestného konania na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (a to aj s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd sa s dôkazom tvoriacim predmet dovolacej námietky obvineného vysporiadal, ako už ostatne najvyšší súd koniec - koncov konštatoval vyššie). Najvyšší súd uzatvára, že z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený ho poňal ako ďalšie, už druhé odvolanie a prostredníctvom dovolania sa na najvyššom súde domáha opätovného prehodnotenia dôkazného stavu bez toho, aby si uvedomil, že dovolanie nie je ďalší riadny opravný prostriedok, čo nepochybne dokumentuje celý obsah ním podaného dovolania, ako aj v ňom obsiahnuté argumenty. Z uvedeného vyplýva, že nemožno konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku a argumentáciu obvineného vzťahujúcu sa k uvedenej skutkovej podstate dovolacieho dôvodu je nutné s poukazom na vyššie citované právne úvahy odmietnuť. Súhrnne najvyšší súd konštatuje, že so zreteľom na vyššie uvedené nezistil vo veci obvineného Ing. D. A. naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.