ktorého pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov nemožno prihliadať na záväzky žiadateľa vyplývajúce z uzavretých zmlúv o úveroch bez ohľadu na účel použitia takto získaných finančných prostriedkov. Konštatoval, že vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nebolo dôvodné.
2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na potvrdenie správnosti uznesenia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z
odvolacieho súdu žalovaná neosvedčila skutočnosť, že na jej strane existujú také pomery, ktoré ju dôvodne oprávňujú k požiadaniu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Naviac sama žalovaná priznala pohľadávku proti žalobcovi v rozsahu 95 000 €.
ktorých „ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.“ V súvislosti s pohľadávkou, na ktorú poukázal vo svojom rozhodnutí odvolací súd, uviedla, že súdu relevantnými dokladmi preukázala svoju nepriaznivú ekonomickú a majetkovú situáciu a poznamenala, že do tejto nepriaznivej situácie sa dostala najmä následkom toho, že žalobkyňa konala v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a svojim protiprávnym konaním jej spôsobila škodu, ktorú vymáha v súdnom konaní. Namietala, že odvolací súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, čo pokladá za rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie, nakoľko napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci založenom na nezákonnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, ktoré bolo účelové a nezodpovedalo skutkovému stavu veci, no s ktorým sa odvolací súd aj napriek tomu stotožnil. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť a zaviazať žalovanú na náhradu trov dovolacieho konania a trov právneho zastúpenia. Vyjadrila názor, že podané dovolanie žalovanou
f/ CSP nie je prípustné. Mala za to, že základná obsahová náležitosť dovolania v zmysle vymedzených zákonných dôvodov tak, ako to zákon ustanovuje, v podaní žalovanej absentuje, resp. dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi zrozumiteľne, a to spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Z podaného dovolania nie je možné jednoznačne vyvodiť, v čom
dovolateľky spočíva nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu v otázke nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Dovolateľka pri argumentácii o nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, čo je
jej názoru kľúčové pre rozhodnutie vo veci a síce posúdenie otázky platnosti/neplatnosti zmluvy o dielo. Predmetom dovolania však nie je rozhodnutie vo veci samej. K argumentu uvedeného žalovanou ohľadne existencie jej pohľadávky voči žalobkyni vo výške 95 000 € uviedla, že súd prvej inštancie by uvedené mohol posúdiť iba ako ďalší dôvod pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože pohľadávka je majetkové právo, ktoré zvyšuje a nie znižuje hodnotu celkového majetku, a teda pri posudzovaní majetkových pomerov sa zohľadňuje na strane aktív a nie pasív.
právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je potrebné dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj
novej právnej úpravy nemá byť „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tiež ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty. 7. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutí sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Najvyšší súd zastáva názor,
ktorého zo samej (výnimočnej) podstaty každého mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že právnu úpravu stanovujúcu podmienky, za ktorých je prípustné prelomiť záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia súdu, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). 8.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len), ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP. 9.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné
CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 11. Žalovaná dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Ako už bolo vyššie uvedené
CSP, ani v tomto prípade nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí (por. tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 XCdo 13/2017, 6 XCdo 523/2016, 8 XCdo 3/2017, 16 XCdo 405/2016, 3 XObdo 8/2017). Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP preto nemožno vyvodiť. 12. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, t.j. namieta nesprávne právne posúdenie. 13.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
1 CSP nová právna úprava nerozlišuje rozhodnutia z hľadiska ich formy, ale vychádza len z obsahového hľadiska rozhodnutí odvolacieho súdu, vymedzuje neprípustnosť uplatnenia dovolania proti uzneseniam (všeobecne t.j. potvrdzujúcim i zmeňujúcim) uvedeným v § 357 písm. a/ až n/ CSP. V tomto prípade ide o procesné rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. také, ktoré súd vydá bez toho, aby vec vecne prejednal, a preto ich prieskum dovolacím súdom z hľadiska (ne)správneho právneho posúdenia je logicky vylúčený (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1384. 16. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania podanom po 1. júli 2016 v danom prípade vychádzal z ustanovenia § 419 CSP,
ktorého je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Zásadne teda platí, že dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 421 ods. 2 CSP nie je dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. Zároveň nie je dovolanie prípustné
1 CSP ani v prípadoch uvedených v ustanovení § 422 ods. 1 CSP. 17.
1 CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
odseku 2 citovaného ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 18.
c/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
písm. f/ uvedeného ustanovenia dovolanie odmietne aj vtedy, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až
názoru dovolacieho súdu neprípustnosť dovolania aj pre tento prípad vyvodiť z analogického použitia tohto ustanovenia (Čl. 4 CSP). Nevyhnutnosť použitia analógie možno odôvodniť logickým a systematickým výkladom ustanovení § 355 ods. 2, § 357, § 419 a § 421 CSP. Ustanovenie § 421 ods. 2 CSP vylúčenie prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výslovne nerieši z toho dôvodu, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov neprípustné, a teda vôbec neprichádza do úvahy vecné rozhodovanie odvolacieho súdu o takomto odvolaní. Ak Civilný sporový poriadok nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov (§ 357 CSP), teda ak neumožňuje preskúmanie takéhoto rozhodnutia v odvolacom konaní, tak je tým vylúčená aj možnosť jeho preskúmania v dovolacom konaní (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 6 Cdo 35/2017, 4 Obdo/18/2017). 22. Aj napriek tomu, že v preskúmavanej veci odvolací súd o odvolaní vecne rozhodol z dôvodu, že odvolanie bolo podané v čase účinnosti O.s.p. (teda v čase, kedy bolo prípustné), nič to nemení na tom, že od 1. júla 2016 je dovolací prieskum rozhodnutí o oslobodení od súdnych poplatkov (§ 254 CSP) vylúčený. Bol preto daný dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ CSP. 23. Ďalším dôvodom na odmietnutie dovolania bola aj tá skutočnosť, že žalovanou uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 421 CSP. Dovolateľka označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci
1 písm. a/ a c/ CSP, hoci uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu súčasne vo všetkých týchto situáciách sa vzájomne vylučuje. Okrem toho odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo rozdielne rozhodovanie dovolacieho súdu dovolateľka bližšie nekonkretizovala označením rozhodnutí napĺňajúcich pojem ustálená súdna prax, resp. označením rozdielnych rozhodnutí dovolacieho súdu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.