461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Krajský súd v rozsudku uviedol, že navrhovateľke bol od 01.01.2003 priznaný výsluhový dôchodok v sume 12.479 Sk mesačne
328/2002 Z.z. Suma starobného dôchodku 7.451 Sk mesačne bola vymeraná z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za roky 1998-2002 v sume 19.789 Sk s prihliadnutím na započítanú dobu zamestnania od 18. roku veku, t.j. 38 rokov, z toho 21 rokov v II. kategórii funkcií a 17 rokov v III. pracovnej kategórii. Suma prídavku 5.028 Sk mesačne bola vymeraná s prihliadnutím na dobu trvania služobného pomeru
1 a 2 zákon a č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Vzhľadom na to, že nárok na výsluhový dôchodok navrhovateľke vznikol od 01.01.2003, t. j. v období od 01.07.2002 do 31.12.2010, bol vykonaný výpočet výšky výsluhového dôchodku
328/2002 Z.z. (10.797 Sk mesačne) ako aj
328/2002 Z.z., to znamená že sa vypočítava výška starobného dôchodku
zákona č. 100/1988 Zb. spolu s prídavkom k starobnému dôchodku
zákona č. 73/1998 Z.z. (7451 Sk + 5 028 Sk= 12 479 Sk). Keďže výška výsluhového dôchodku určená
328/2002 Z.z. bola nižšia ako výška výsluhového dôchodku vypočítaná
, navrhovateľke bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. To
názoru krajského súdu znamená, že podmienky nároku na starobný dôchodok
2 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Dodal, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, odporkyňa teda žiadosť navrhovateľky o priznanie dôchodku zo všeobecného systému zabezpečenia k 24.02.2013 zamietla správne. V prípade žiadosti navrhovateľky výsluhový dôchodok zvýši útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení poistného na starobné poistenie od sociálneho poistenia na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že má nárok na starobný dôchodok za doteraz nezhodnotenú dobu civilnej práce vyše 20 rokov
zákona č. 461/2003 Z.z. Rozsudok krajského súdu nepovažovala za súladný so zákonom, lebo vychádzal iba z pohľadu interného dokladu z ÚSZ GR ZVJS zo dňa 12.12.2002 - rezortného evidenčného listu príslušníka, ktorý de iure stratil v rezorte zmysel od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v tom zmysle, že sa od 01.07.2002 hodnotí a započítava pre priznanie výsluhového dôchodku už len doba služby vrátane základnej vojenskej služby. Uviedla, že súd mal hodnotiť dobu započítanú pre priznanie výsluhového dôchodku
potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 23.02.2016, ktoré v rozhodnutí aj cituje. Namiesto toho však prijal názor Sociálnej poisťovne, a rozhodoval
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/33/2014 z 30.06.2014, ktorý je jediný, ktorý dal v rovnakej veci za pravdu Sociálnej poisťovni. Nepovažovala ho preto za judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S. s. p.) konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne, v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení" alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.") dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.") žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e/ a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.
100/1988 Zb. i § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. januárom 2004
predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok
odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
osobitného predpisu. Keďže navrhovateľka vychovala jedno dieťa, v zmysle § 21 ods. 2 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. dosiahla dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX, teda dovŕšením veku 56 rokov. Navrhovateľka študovala od 04.08.1964 do 01.08.1966 (III. pracovná kategória), od 02.08.1966 do 14.10.1978 vykonávala civilné zamestnanie (III. pracovná kategória), vykonávala službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže od 15.10.1978 do 31.12.1999 v II. kategória funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii. Pokiaľ odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok s odôvodnením, že pre nárok na výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľke zohľadnená doba získaná aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme poistenia, čo vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia, taký jej záver nie je správny. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. GR ZVJS-12826/33-2013 z 13.11.2013 totiž nevyplýva, že navrhovateľke boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že suma výsluhového dôchodku, na ktorý vznikne nárok po 01.07.2002 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý vznikol nárok v tomto období
predpisov pred účinnosťou tohto zákona a keďže suma starobného dôchodku spolu s prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia, výsluhový dôchodok bol priznaný v sume starobného dôchodku a jeho prídavku. Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Výsluhový dôchodok vypočítaný
tohto ustanovenia by navrhovateľke
rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku patril iba v sume 10.797 Sk mesačne. V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období
predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej
predpisov pred účinnosťou tohto zákona.
potvrdenia GR ZVJS z 23.02.2016 na účely výsluhového zabezpečenia boli navrhovateľke ako doba trvania služobného pomeru zhodnotené len doby od 15.10.1978 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.12.2002. Aj z rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-12826/120-2003 z 19.01.2003 o priznaní výsluhového dôchodku od 01-01-2003 vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38 ods. 1) a výpočtu sumy výsluhového dôchodku
1 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo navrhovateľke zhodnotených len 24 skončených rokov služby. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná
1 zákona č. 328/2002 Z.z. však bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (určenej
zák.č.100/1988 Zb.) a sumy prídavku k starobnému dôchodku, v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. jej bol priznaný výsluhový dôchodok v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať potrebnú dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok. Bol jej priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku
skorších predpisov. Z evidenčných listov o dobách zamestnania (poistenia) vyplýva, že navrhovateľka bola dôchodkovo poistená aj v dobe od 04.08.1964 do 01.08.1966 (doba štúdia) a od 02.08.1966 do 14.10.1978 (doba tzv. civilného zamestnania). Otázku povahy výsluhového dôchodku ako dávky v starobe najvyšší súd riešil napríklad v rozsudku sp. zn. 4So/189/2008 z
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok
328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazuje aj na svoj rozsudok z 26.10.2016, sp. zn. 9So/45/2015, v ktorom poukázal na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor"), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 veta prvá O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne posúdiť nárok navrhovateľky na starobný dôchodok znova. Bude potrebné urobiť výpočet starobného dôchodku
zákona č. 100/1988 Zb. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.