1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zmenil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-036/2015 z 20.11.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") tak, že vypustil text v znení: „v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok"), správny orgán vylučuje odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu." a v ostatných častiach ho potvrdil a odvolanie sťažovateľa zamietol.
Odporúčania Komisie, ktorým sa prijíma Praktická príručka na vykonávanie a riadenie Európskeho systému hraničného dozoru (príručka EUROSUR), doklad o tolerovanom pobyte SRN nie je dokladom, ktorý oprávňuje držiteľa na vstup na územie ostatných členských štátov; o legislatíva je v tomto smere rovnaká v členských štátoch, tzn., že tolerovaný pobyt je iba registrovaným tolerovaním zdržiavania sa cudzinca na území daného štátu, ktorého nie je možné z nejakého dôvodu odsunúť, pričom tento druh pobytu zo zákona zaniká, keď jeho držiteľ územie daného štátu opustí; o uvedené skutočnosti, t.j. že Spolková republika Nemecko nemá v tomto smere odlišnú legislatívu potvrdil aj príslušný policajný pridelenec; o dokazovanie, či bol sťažovateľ v SRN o tomto poučený žalovaný nehodnotil ako opodstatnené, keďže neznalosť nič nemení; - k porušeniu čl. 12 EDĽP o preskúmavané rozhodnutie bolo vydané po tom, čo sťažovateľ uzavrel manželstvo a založil si rodinu a tiež nemá moc zrušiť manželstvo; o právo uzavrieť manželstvo je potrebné vnímať oddelene od práva vstúpiť na územie štátu a zotrvať na ňom; - k porušeniu čl. 8 EDĽP o právo na súkromný a rodinný život nemožno vnímať ako právo absolútne; o toto právo je každý povinný uplatňovať v súlade s právnym poriadkom štátu, na území ktorého ho mieni realizovať; o sťažovateľ si mohol a mal byť vedomý, že nedisponuje iba právami, ale aj povinnosťami, čo si mal sám zistiť vopred; o osobné očakávania jednotlivca a právna istota sú úplne odlišné záležitosti; - odvolacie námietky, týkajúce sa zaistenia neboli predmetom preskúmavaného rozhodnutia; -
zápisnice zo dňa 19.11.2015, bolo sťažovateľovi tlmočené celé znenie § 81 zák. č. 404/2011 Z.z., pričom svojim vyhlásením a podpisom potvrdil, že všetkému rozumel a tiež vyslovene uviedol, že mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo slobody z dôvodu jeho náboženstva, rasy, politickej príslušnosti a pod. - sobáš s kresťankou a prijatie jej viery ako prekážku administratívneho vyhostenia sťažovateľ neuviedol; - úradne uzavretý sobáš nemá vzťah k vierovyznaniu; - prípadné vzdanie sa moslimskej viery a prijatie kresťanstva by eventuálne mohli byť iba prekážkami vyhostenia do moslimskej krajiny avšak vo výroku prvostupňového rozhodnutia nebola určená krajina, do ktorej bude vyhostený; - preskúmavané rozhodnutie môže byť realizované do krajiny pôvodu, tranzitu alebo do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej by sa sťažovateľ dobrovoľne rozhodol vrátiť, a ktorá ho prijme, resp. na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. - nakoľko sťažovateľ mal alžírsky občiansky preukaz, vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu v predposlednom odseku na štvrtej strane prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k odôvodneniu vylúčenia odkladného účinku odvolania nevychádza zo zdokumentovanej skutočnosti - uvedená nesprávnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie vylúčenia odkladného účinku rozhodnutia, keďže dôvodom bol naliehavý všeobecný záujem; - na podklade novej skutočnosti (európsky zatýkací rozkaz) žalovaný naliehavosť všeobecného záujmu nemohol vnímať rovnako, ako prvostupňový správny orgán v čase jeho rozhodovania - všeobecne naliehavý záujem na urýchlenom odsune sťažovateľa sa preto zmenil na požiadavku zabezpečenia jeho prítomnosti pre potreby extradície. II. Konanie na Krajskom súde 12. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Prešove správnu žalobu vo veci administratívneho vyhostenia
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - rozhodnutím a postupmi správnych orgánov boli porušené jeho základné práva a slobody, ktoré mu zaručuje EDĽP, najmä právo
čl. 8 Dohovoru; - namietal neurčitosť a nepresvedčivú odôvodnenosť rozhodnutia, nakoľko správny orgán v odôvodnení uvádza sled rozhodných okolností, avšak neuvádza, akým spôsobom sa s nimi vysporiadal, pričom závery žalovaného sú v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR; - rozhodnutie o administratívnom vyhostení je v značnej miere odôvodnené totožne s odôvodnením rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.11.2015, čo takisto navádza k záveru, že predmetnou vecou sa zaoberal nedostatočným spôsobom; - poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2016 sp. zn. 1Sza/6/2016, ktorým bolo zrušené s touto vecou súvisiace rozhodnutie o jeho zaistení ako nezákonné; správny orgán s odkazom na § 83 ods. 2 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. neurčil lehotu na vycestovanie, nakoľko existujú dôvody na jeho zaistenie, avšak neuvádza, aké konkrétne skutočnosti ho viedli k tomuto záveru; - namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočne zistené prekážky administratívneho vyhostenia, najmä v súvislosti s tým, že sťažovateľ sa ako moslim oženil s kresťankou a prijal jej vieru; - svoj pobyt na území SR považoval za legálny, čo vyvodzoval i z platne uzatvoreného sobáša s manželkou - občiankou SR, pričom správne orgány mali zvážiť a zohľadniť skutočnosti, že je dlhodobým partnerom občianky SR; - primeranosť zásahu do jeho základných práv a slobôd nebola orgánom posúdená individuálne a
všetkých okolností prípadu; - správny orgán nedostatočne zvážil otázku proporcionality vo vzťahu obmedzenia osobnej slobody jedinca verzus verejný záujem, ako i otázku možnosti dosiahnutia účelu zaistenia inými prostriedkami. 13. Krajský súd v Prešove v konaní
ust. § 231 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - sťažovateľ ani jeho právny zástupca doklad o pobyte v SRN nepredložil; -
odporúčania komisie, doklad o tolerovanom pobyte SRN nie je dokladom, ktorý oprávňuje držiteľa na vstup na územie ostatných členských štátov; tento druh pobytu zo zákona zaniká, keď jeho držiteľ územie daného štátu opustí; - sťažovateľ bol neoprávnene na území SR a mal neoprávnený pobyt, čím naplnil obligatórny dôvod na jeho administratívne vyhostenie; - úradne uzavretý sobáš s občiankou Slovenskej republiky nemá vzťah k vierovyznaniu, sám sťažovateľ do zápisnice dňa 19.11.2015 uviedol, že svoj budúci život s manželkou ešte neplánovali a ani nevedeli, či sa vrátia do SRN alebo nie, pričom správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia ani neurčil krajinu, do ktorej bude žalobca vyhostený; - sťažovateľ v zápisnici neuviedol, že v domovskej krajine mu nejaké nebezpečenstvo ohľadom náboženstva alebo na živote hrozí, sám - tvrdil, že Alžírsko opustil kvôli zabezpečeniu alebo získaniu lepšieho životného štandardu a zabezpečeniu svojich súrodencov; - krajský súd sa stotožnil s konštatovaním správnych orgánov, že svojimi rozhodnutiami neporušili čl. 8 EDĽP, pričom poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009; - v poučení v zápisnici zo dňa 19.11.2015 je celé znenie ustanovenia § 81 zák. č. 404/2011 Z.z., ktorý prekážky administratívneho vyhostenia upravuje. Toto poučenie bolo sťažovateľovi pretlmočené do jeho jazyka - arabského, ako žiadal. Svojím vyhlásením, podpisom potvrdil, že všetkému rozumel. Uviedol, že mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo slobody z dôvodu náboženstva, rasy, politickej príslušnosti, tak ako je uvedené v poučení. Na otázku správneho orgánu neuviedol pritom do zápisnice žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali prekážku administratívneho vyhostenia. Sobáš bol uzatvorený na Matričnom úrade v Spišskej Novej Vsi, pričom z hľadiska cirkevného kánonického práva sa nejedná o sobáš cirkevný, ani o prípadné konvertovanie na inú vieru. Tvrdenie, že pri návrate do domovského štátu by mu mohli tieto skutočnosti spôsobiť vážnu ujmu na zdraví, slobode a živote nepreukázal žiadnymi dôkazmi; - námietka, že matričný úrad povolil uzavretie manželstva a nenamietal neoprávnenosť pobytu je irelevantná, nakoľko tento orgán nie je vecne a miestne príslušným správnym orgánom oprávneným posudzovať platnosť a oprávnenosť pobytu cudzincov na území SR; - námietky týkajúce sa hrozby rizika úteku a náhrady zaistenia alternatívnymi opatreniami neboli predmetom odvolacieho konania o administratívnom vyhostení; - z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že na sťažovateľa bol vydaný Európsky zatýkací rozkaz Štátnym zastupiteľstvom v Chemnitzi, Spolková republika Nemecko a sťažovateľ bol v čase rozhodovanie krajským súdom vo vydávacej väzbe v Ústave na výkon väzby Košice od 12.04.2016. III. Konanie na kasačnom súde A) 14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p. najmä uviedol, že : - rozhodnutím a postupmi správnych orgánov boli porušené jeho základné práva a slobody, ktoré mu zaručuje EDĽP, najmä právo
čl. 8 Dohovoru; - namietal neurčitosť a nepresvedčivú odôvodnenosť rozhodnutia, nakoľko správny orgán v odôvodnení uvádza sled rozhodných okolností, avšak neuvádza, akým spôsobom sa s nimi vysporiadal, pričom závery žalovaného sú v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR; - rozhodnutie o administratívnom vyhostení je v značnej miere odôvodnené totožne s odôvodnením rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.11.2015, čo takisto navádza k záveru, že predmetnou vecou sa zaoberal nedostatočným spôsobom; - poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2016 sp. zn. 1Sza/6/2016, ktorým bolo zrušené s touto vecou súvisiace rozhodnutie o jeho zaistení ako nezákonné - citovaný rozsudok najvyššieho súdu
sťažovateľa potvrdzuje nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia a krajský súd sa s jeho závermi nevysporiadal; - správny orgán s odkazom na § 83 ods. 2 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. neurčil lehotu na vycestovanie, nakoľko existujú dôvody na jeho zaistenie, avšak neuvádza, aké konkrétne skutočnosti ho viedli k tomuto záveru; - namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočne zistené prekážky administratívneho vyhostenia, najmä v súvislosti s tým, že sťažovateľ sa ako moslim oženil s kresťankou a prijal jej vieru; - je zrejmé, že sťažovateľ tlmočenému poučeniu neporozumel a evidentne nevedel k čomu konkrétne sa vyjadruje; nemožno vychádzať iba z odpovede účastníka konania že mu nie sú známe prekážky administratívneho vyhostenia, nakoľko zo zápisnice nevyplýva, že by bol s týmito prekážkami vyslovene oboznámený; - svoj pobyt na území SR považoval za legálny, čo vyvodzoval i z platne uzatvoreného sobáša s manželkou - občiankou SR, pričom správne orgány mali zvážiť a zohľadniť skutočnosti, že je dlhodobým partnerom občianky SR; - primeranosť zásahu do jeho základných práv a slobôd nebola orgánom posúdená individuálne a
všetkých okolností prípadu; - s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2016 sp. zn. 1Sza/6/2016 by označenie manželstva sťažovateľa ako účelového bolo popieraním zásady prezumpcie správnosti správnych aktov, pokiaľ tieto neboli relevantným spôsobom spochybnené; pokiaľ sa tak nestalo je potrebné navrhovateľa a jeho manželku aj naďalej posudzovať tak, že ich manželský zväzok trvá a ako taký požíva ochranu
čl. 8 EDĽP; - správny orgán nedostatočne zvážil otázku proporcionality vo vzťahu obmedzenia osobnej slobody jedinca verzus verejný záujem, ako i otázku možnosti dosiahnutia účelu zaistenia inými prostriedkami.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 19. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu
odseku 1 a odseku 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov.
článku 8 ods. 1 EDĽP, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
článku 8 ods. 2 EDĽP, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 20. Kasačný súd dáva do pozornosti, že primeranosť zásahu do základných práv a slobôd sa vždy posudzuje individuálne
všetkých okolností konkrétneho prípadu. Aj v predmetnej veci primeranosť prípadného zásahu do práva na rešpektovanie rodinného života musí byť posudzovaná komplexne. Pokiaľ sa v sťažovateľovej veci objavili skutočnosti, z ktorých vyplývala možnosť zásahu do jeho práva na rešpektovanie rodinného života a tento sa v priebehu konania pred orgánmi štátnej moci ochrany tohto práva domáhal, bolo ústavnou povinnosťou týchto orgánov dôsledne zvážiť všetky okolnosti podstatné pre posúdenie jeho žiadosti a argumentácie, ktorou bola odôvodnená, a to
kritérií vyplývajúcich z čl. 8 EDĽP.
dohovoru len vtedy, ak ide o záujem na predchádzaní konkrétnej zločinnosti sťažovateľa, o ktorej má orgán povoľujúci zásah do tohto práva informácie aspoň v takom rozsahu, ktorý umožňuje urobiť záver o dôvodnom podozrení osoby z trestnej činnosti". 24. Zároveň sa kasačný súd stotožňuje s odôvodnením žalovaného na str. 8 preskúmavaného rozhodnutia,
ktorého právo na súkromný a rodinný život nemožno vnímať ako právo absolútne. Je potrebné ho uplatňovať v súlade s právnym poriadkom štátu, na území ktorého ho dotknutá osoba mieni realizovať. Tiež kasačný súd poukazuje na závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých „právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát, bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom." Zároveň je však potrebné osobám, do ktorých súkromných záujmov bolo zasiahnuté, predostrieť podrobné dôvody, pre ktoré správny orgán uprednostnil verejný záujem. „Ak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí v prípade, že uprednostní záujem verejný, v rozhodnutí náležite odôvodniť prečo došlo k jeho uprednostneniu." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža/2/2009 z 01.10.2011) 25. V tejto súvislosti bolo povinnosťou správneho orgánu zvážiť aj hľadisko súkromné, tak, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či administratívnym vyhostením sťažovateľa, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté jeho právo na súkromie a rodinný život na území Slovenskej republiky vzhľadom na to, že je manželom štátnej občianky Slovenskej republiky. Princíp garantovania a ochrany súkromných práv cudzincov je dostatočne premietnutý aj v zákone o pobyte cudzincov.
5 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie
čl. 8 EDĽP iba uviedol, že právo na súkromný a rodinný život nemožno vnímať ako právo absolútne, pričom každý je povinný uplatňovať ho v súlade s právnym poriadkom štátu, na území ktorého ho mieni realizovať. Takéto konštatovanie zdôvodňujúce zvolený postup v predmetnej veci je však s poukazom na vyššie uvedené úvahy nedostatočné a neudržateľné, preto kasačný súd vyhodnotil sťažnostný bod, týkajúci sa nedostatočného odôvodnenia zásahu do jeho práva na súkromný a rodinný život ako opodstatnený. 29. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné preskúmanie existencie prekážok vyhostenia,
zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 19.11.2015 bol sťažovateľ za prítomnosti tlmočníka poučený okrem iného o tom, ktoré skutočnosti predstavujú prekážky administratívneho vyhostenia (§ 81 ods. 1 až 3 zák. č. 404/2011 Z.z.). Svojim podpisom potvrdil, že bol poučený a tomuto porozumel. Následne na otázku, či mu v prípade administratívneho vyhostenia hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo slobody z dôvodu jeho náboženstva, rasy, politickej príslušnosti a pod. ako je to uvedené v poučení uviedol, že mu nehrozí nebezpečenstvo.
2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd
2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.