Obsah (12)

§ 190§ 167§ 168§ 74§ 16b§ 16a§ 38§ 8§ 440§ 3§ 16§ 461

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Asan/2/2017 Identifikačné číslo spisu: 7015201258 Dátum vydania rozhodnutia: 21.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 190zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1294925/2015/Ne z 12.10.2015. Správny súd žalobcovi

§ 167ods.

1 SSP a žalovanému

§ 168SSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 1100902/1294925/2015/Ne z 12.10.2015

§ 74ods.

4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. SCÚ KE/1152267/2015 zo 14.07.2015, ktorým bola žalobcovi

§ 16bods.

2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní ERP") uložená pokuta 990,- eur za správny delikt

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 14.07.2015 v prevádzke Trhovisko Blšák, stánok č. XXX, Alejová 2, Košice-Juh (ďalej len „prevádzka") nezaevidoval tržbu za tovar - batéria v sume 0,30 eura v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej len „ERP") v čase od 10.50 hod. do 10.54 hod., čím opakovane porušil § 3 ods. 1 zákona o používaní ERP. Žalobcovi bol zároveň

§ 16bods.

7 zákona o používaní ERP uložený zákaz predávať v prevádzke tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na 72 hodín. 3. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 14.07.2015 v čase od 10.50 hod. bolo v prevádzke žalobcu vykonané miestne zisťovanie, ktoré sa začalo kontrolným nákupom

§ 38ods.

2 daňového poriadku zamestnancami správcu dane za účelom zistenia, či žalobca používa ERP a či doklad vyhotovený pokladnicou spĺňa náležitosti

§ 8zákona o používaní ERP.

Zamestnanci správcu dane si v kontrolovanom predajnom stánku v rámci kontrolného nákupu v čase o 10.50 hod. kúpili batériu v hodnote 0,30 eura. Žalobca za tovar prevzal hotovosť v sume 1,- euro, prijatú tržbu vložil do vrecka nohavíc, zamestnancom správcu dane vydal tovar spolu výdavkom v sume 0,70 eura a venoval sa ďalšiemu zákazníkovi. Vizuálnou kontrolou zamestnanci správcu dane zistili, že na predajnom mieste sa v čase výkonu miestneho zisťovania ERP nachádzala. Po obslúžení ďalšieho zákazníka sa zamestnanci správcu dane o 10.54 hod. žalobcovi preukázali služobnými preukazmi a ústnym vyhlásením Finančná správa Slovenskej republiky a oznámili mu, že bol vykonaný kontrolný nákup so zameraním na používanie ERP pri prijímaní hotovosti. Žalobca bol poučený o svojich právach a povinnostiach, oboznámený s rozsahom kontroly a so zisteniami zamestnancov správcu dane. Žalobca bol vyzvaný, aby tržbu za tovar zakúpený v rámci kontrolného nákupu dodatočne zaevidoval do ERP, čo aj vykonal a zamestnancom správcu dane odovzdal pokladničný doklad č. XXXX zo 14.07.2015 o 10.55 hod., z čoho vyplýva, že ERP bola v čase výkonu miestneho zisťovania funkčná. K zisteným skutočnostiam sa žalobca vyjadril, priznal sa, že kontrolný nákup nezaevidoval s tým, že predchádzajúce a nasledujúce nákupy boli zaevidované a tiež uviedol, že sa necíti dobre, má horúčku, a preto nezareagoval správne. Žalobca námietky proti obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní nevzniesol. Vo veci bolo vydané rozhodnutie v zmysle § 16b ods. 3 zákona o používaní ERP o uložení pokuty na mieste. S obsahom zápisnice bol žalobca oboznámený, s jej obsahom vyslovil súhlas, čo potvrdil aj svojím podpisom. Zápisnica bola ukončená o 16.20 hod.

1. Ďalej správny súd uviedol, že súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam zo 14.07.2015 o zaistení žalobcu z dôvodu podozrenia, že porušil daňové predpisy, pričom na colný úrad sa o 15.40 hod. dostavil tlmočník A.. P. V. X., kedy začal vykonávať tlmočnícke úkony a tieto ukončil o 17.00 hod., keď bol žalobca prepustený zo zaistenia.
2. Správny súd poukázal tiež na to, že súčasťou administratívneho spisu sú aj zápisnice o miestnom zisťovaní z 05.07.2014 a z 25.10.2014, z ktorých vyplýva, že žalobca sa opakovane dopustil porušenia zákona o používaní ERP, za čo mu bola uložená pokuta.
3. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v prejednávanej veci v súlade so zákonom, dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý správne právne posúdili.
4. K námietke žalobcu, týkajúcej sa žurnalizácie administratívneho spisu žalovaného, správny súd uviedol, že spis je riadne žurnalizovaný a jednotlivé listiny v ňom obsiahnuté na seba časovo nadväzujú a nič nenasvedčuje tomu, že by niektoré z listín boli vyhotovené a do spisu doložené dodatočne. Pokiaľ ide o list č. SCÚ KE/1214781/2015 z 23.07.2015 správny súd uviedol, že ide o predkladaciu správu, ktorú správny orgán nebol povinný doučiť žalobcovi. Navyše žalobca mal

správneho súdu právo po podaní odvolania nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s jej obsahom.

1. K tvrdeniam žalobcu, že nerozumel zamestnancom správcu dane, tlmočníkovi ani listinám, ktoré podpisoval, správny súd uviedol, že zo zápisnice o miestnom zisťovaní nepochybne vyplýva, že žalobca bol o jeho právach riadne poučený, pričom vlastnoručne svojím podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel. Žalobca so zamestnancami colného úradu komunikoval, vecne reagoval na ich pokyny a zároveň sa k zistenému správnemu deliktu aj vyjadril, pričom jeho spáchanie nepoprel. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že do konania bol pribratý tlmočník A.. P. V. X., zapísaný v zozname tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý vykonával tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka vietnamského v čase od 15.40 hod. do 17.00 hod., čomu časovo zodpovedá priebeh jednotlivých úkonov, keď zápisnica o miestnom zisťovaní bola skončená o 16.20 hod. a rozhodnutie vo veci bolo žalobcovi osobne doručené do vlastných rúk o 16.50 hod. Správny súd v tejto súvislosti dodal, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ako cudzí štátny občan správnemu orgánu, resp. obsahu jednotlivých listín nerozumel, svoje výhrady mohol pri ich podpise hoci aj vo svojom materinskom jazyku uviesť a správny orgán by sa s tým musel vysporiadať. Správny súd poukázal tiež na to, že u žalobcu išlo o opakované spáchanie rovnakého správneho deliktu, čo vyplýva zo zápisníc z miestneho zisťovania z 05.07.2014 a 25.10.2014, v ktorých rovnako nie sú zaznamenané žiadne námietky, pričom za predchádzajúce správne delikty bola žalobcovi taktiež uložená pokuta, ktorú zaplatil.
2. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávnosti úradného postupu správneho orgánu v konaní, nerešpektovania základných zásad správneho konania a procesných práv žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že ide o konanie, ktoré sa spravuje ustanoveniami zákona o používaní ERP, konkrétne § 16b ods. 3, teda pokuty

ods. 1 a 2 tohto zákonného ustanovenia ukladá colný úrad na mieste zistenia správneho deliktu rozhodnutím. Iba ak colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje

daňového poriadku. V tomto prípade boli

správneho súdu splnené podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi rozhodnutím na mieste. Správny súd dodal, že ide o osobitnú formu konania, v ktorom sa dokazovanie obmedzuje na úsek miestneho zisťovania, kde má účastník konania právo podávať námietky k postupu správneho orgánu a k zisteným skutočnostiam a má tiež právo vyjadriť sa k týmto skutočnostiam, ktoré sú zároveň podkladom pre vydanie rozhodnutia. Toto právo žalobcu v prejednávanej veci

správneho súdu rešpektované bolo, pričom žalobca žiadne konkrétne námietky pred vydaním rozhodnutia nevzniesol. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") je vzhľadom na osobitnú právnu úpravu vylúčená.

1. S poukazom na to, že zodpovednosť za porušenie právnych povinností pri správnych deliktoch je objektívna, vyhodnotil správny súd ako právne irelevantné pre meritórne posúdenie veci vyjadrenie žalobcu, uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní zo 14.07.2015 o dôvode porušenia jeho povinnosti evidovať tržbu v ERP bez zbytočného odkladu po jej prijatí.
2. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v časti uloženej sankcie považoval správny súd za dostatočné s tým, že žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu opakovane.

správneho súdu postupoval colný úrad pri ukladaní sankcie v súlade so zákonom, keď prihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a s prihliadnutím na opakované porušenie a na to, že predchádzajúce pokuty nesplnili svoj výchovný charakter, žalobcovi uložil pokutu mierne vyššiu než je najnižšia zákonom stanovená hranica.

1. K tvrdeniam žalobcu, že rozhodnutie colného úradu nie je podpísané oprávnenou osobou správny súd poukázal na interný riadiaci akt IRA č. 02/2014/1095691, z ktorého X.. A.. B. C. vyplýva oprávnenie podpisovať rozhodnutia colného úradu. II. Kasačná sťažnosť
2. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ") v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov

§ 440ods.

1 písm.

1. g)a
2. h)SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania. 14. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ opätovne namietal nesprávnu žurnalizáciu administratívneho spisu.

sťažovateľa absencia žurnalizácie môže vytvárať priestor na manipuláciu s listinami, čo je v rozpore s ústavným právom účastníka konania na spravodlivý proces v správnom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/10/

2. Ďalej sťažovateľ namietal, že správnemu súdu na preskúmanie námietky k podpísaniu rozhodnutia colného úradu postačilo vyjadrenie žalovaného, že podpisovanie rozhodnutí sa spravuje interným aktom riadenia IRA č. 02/2014/1095691, bez toho, aby správny súd mal tento interný akt k dispozícii. Sťažovateľ vytýkal správnemu súdu, že nezaujal stanovisko, či tento interný akt je v súlade so zákonom č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve, nakoľko

sťažovateľa oprávnenie podpisovať rozhodnutia colného úradu patrí výlučne riaditeľovi. 16. Sťažovateľ poukázal aj na to, že rozhodnutie o uložení pokuty na mieste nebolo vydané na mieste, t. j. v prevádzke sťažovateľa, ale v sídle colného úradu. Správny súd mal takéto rozhodnutie

sťažovateľa bez ďalšieho zrušiť. V tejto súvislosti sťažovateľ odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/131/2015 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SZa/11/

2. V závere sťažovateľ namietal porušenie základných zásad správneho konania, a tiež to, že v prejednávanom prípade neprebehlo prvostupňové správne konanie. III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
4. K námietke sťažovateľa o nesprávnej žurnalizácii administratívneho spisu žalovaný uviedol, že administratívny spis je kompletný a riadne žurnalizovaný. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/10/2010, na ktoré sa sťažovateľ odvolával, žalovaný poukázal na to, že ho nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo správnemu súdu zo strany žalovaného predložené len prvostupňové a druhostupňové napadnuté rozhodnutie a nie kompletný spisový materiál. 20. Žalovaný k námietke sťažovateľa ohľadne podpísania rozhodnutia colného úradu uviedol, že podpisovať rozhodnutia colného úradu o správnom delikte

zákona o používaní ERP nie je oprávnením viažucim sa výlučne na osobu riaditeľa colného úradu, ale ide o kompetenciu colného úradu a v takýchto prípadoch môže riaditeľ colného úradu svoje podpisové oprávnenie delegovať na zamestnancov colného úradu. Ide teda o zastupiteľné oprávnenie riaditeľa colného úradu, ktoré v danom prípade bolo prostredníctvom interných riadiacich aktov delegované na X.. A.. B. C.. 21. Ďalej žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie bolo riadne vykonané v prevádzke žalobcu. Skutočnosť, že z dôvodov pre konanie nevyhnutných (prizvanie tlmočníka do konania na žiadosť sťažovateľa) bola zápisnica o miestnom zisťovaní dokončená na colnom úrade za prítomnosti sťažovateľa, ktorý túto na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísal a osobne si prevzal rozhodnutie colného úradu o uložení pokuty, nemá

žalovaného na súlad rozhodnutia s § 16b ods. 3 zákona o používaní ERP žiadny vplyv. Rozhodnutie vydané na mieste v zmysle § 16b ods. 3 zákona o používaní ERP je potrebné

žalovaného vnímať ako rozhodnutie vydané v tzv. skrátenom konaní, nie v priestorových súvislostiach, t. j. na akom mieste bolo rozhodnutie vydané, ale v časových súvislostiach, t. j. vydanie rozhodnutia bezprostredne po zistení a objasnení správneho deliktu po ukončení miestneho zisťovania, na základe výsledkov z neho vyplývajúcich. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania bol správny delikt sťažovateľa dostatočne zistený a riadne objasnený. K zisteniam colného úradu sa sťažovateľ vyjadril tak, že priznal, že kontrolovaný nákup nezaevidoval.

žalovaného teda boli splnené zákonné podmienky, na základe ktorých bol colný úrad povinný vydať rozhodnutie o uložení pokuty za zistený správny delikt v tzv. skrátenom konaní na mieste. 22. K argumentácii sťažovateľa rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SZa/11/2016 žalovaný uviedol, že tento nemožno v prejednávanom prípade použiť, nakoľko v konaní sp. zn. 1SZa/11/2016 išlo o nulitu rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho adresovania neexistujúcej osobe. Rovnako argumentácia sťažovateľa rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/131/2015 je

žalovaného neopodstatnená, keď v konaní pred Krajským súdom v Žiline nebolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného vydané na mieste. IV. Právna úprava a právne názory kasačného súdu

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd") ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
2. Predmetom kasačného konania bol rozsudok správneho súdu, ktorým

§ 190SSP ako nedôvodnú zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.

1100902/1294925/2015/Ne z 12.10.2015, ktorým žalovaný

§ 74ods.

4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. SCÚ KE/1152267/2015 zo 14.07.2015, ktorým bola žalobcovi

§ 16bods.

2 písm. a) zákona o používaní ERP uložená pokuta 990,- eur za správny delikt

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 14.07.2015 v prevádzke Trhovisko Blšák, stánok č. XXX, Alejová 2, Košice-Juh nezaevidoval tržbu za tovar - batéria v sume 0,30 eura v ERP v čase od 10.50 hod. do 10.54 hod., čím opakovane porušil § 3 ods. 1 zákona o používaní ERP. Žalobcovi bol zároveň

§ 16bods.

7 zákona o používaní ERP uložený zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, v prevádzke od okamihu odovzdania rozhodnutia na 72 hodín. 25.

§ 3ods.

1 zákona o používaní ERP podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. 26.

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby

§ 3ods.

1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom. 27.

§ 16bods.

2 písm. a) zákona o používaní ERP daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia

§ 16apísm.

1. a)až f), j),
2. s)a
3. t)od 660 eur do 6.600 eur. 28.

§ 16bods.

3 zákona o používaní ERP pokuty

odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje

osobitného predpisu. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. 29.

§ 16bods.

4 zákona o používaní ERP rozhodnutie o uložení pokuty na mieste

odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk

osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti. 30.

§ 16bods.

5 zákona o používaní ERP spáchanie správnych deliktov

§ 16apísm.

1. a)až d), am),
2. ao)a
3. ap)sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona. 31.

§ 16bods.

7 zákona o používaní ERP ak daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu na mieste rozhodnutím

odseku 6, uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, a to od okamihu odovzdania rozhodnutia osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica, najviac však na 72 hodín. Daňový úrad alebo colný úrad zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, neuloží, ak by tým došlo k ohrozeniu života alebo zdravia osôb, ale predajné miesto na 72 hodín označí oznámením, v ktorom uvedie, že na tomto predajnom mieste došlo k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Ustanovenia prvej až tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na uloženie pokuty a zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice. 32.

§ 16bods.

12 zákona o používaní ERP pri ukladaní pokuty

odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 33. Zo skutkových zistení, vyplývajúcich z administratívneho spisu, je nepochybné, že sťažovateľ sa dopustil správneho deliktu

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP tým, že dňa 14.07.2015 vo svojej prevádzke nezaevidoval tržbu za tovar - batéria v sume 0,30 eura v ERP v čase od 10.50 hod. do 10.54 hod., čím porušil § 3 ods. 1 zákona o používaní ERP. U sťažovateľa ide o opakované spáchanie správneho deliktu

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP, čo vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania č. 1095691/1/309350/2014 z 05.07.2014 a č. 1095691/1/472752/2014 z 25.10.

2. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu Colný úrad Košice v preskúmavanej právnej veci uskutočnil dňa 14.07.2015 v čase od 10.50 hod. miestne zisťovanie, o ktorom spísal zápisnicu č. SCÚ KE/1152236/
3. Jej súčasťou je po realizovanom poučení zo strany zamestnanca správcu dane o právach a povinnostiach sťažovateľa aj opísanie priebehu miestneho zisťovania a uvedenie zisteného porušenia zákona o požívaní ERP.

obsahu zápisnice bol sťažovateľovi daný priestor vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam, kedy sa sťažovateľ priznal, že kontrolovaný nákup v ERP nezaevidoval. Sťažovateľ proti obsahu zápisnice nevzniesol žiadne námietky. S obsahom zápisnice bol sťažovateľ oboznámený, súhlasil s ním, čo potvrdil aj svojím podpisom. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v podanom odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu, v žalobe a ani v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti spochybňujúce závery správnych orgánov o spáchaní správneho deliktu

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP. 35. Zodpovednosť sťažovateľa ako fyzickej osoby - podnikateľa za správny delikt

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP je objektívna, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd vyjadrenie sťažovateľa do zápisnice z miestneho zisťovania, že sa v čase vykonania kontrolného nákupu necítil dobre, mal horúčku, a preto nezareagoval správne, ako nemajúce vplyv na jeho zodpovednosť za spáchaný správny delikt.

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj to, že do konania pred colným úradom bol pribratý tlmočník z jazyka slovenského do jazyka vietnamského A.. P. V. X. zapísaný v zozname tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom XXXXXX, z ktorého dôvodu vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú námietku sťažovateľa, že mu bola colným úradom odňatá možnosť konať v jazyku, ktorému rozumie.
2. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa žurnalizácie administratívneho spisu a jeho ničím nepodložené tvrdenie o možnej manipulácii s listinami v ňom obsiahnutými.

ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, žurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, čo v danom prípade zo strany žalovaného splnené bolo, keď listiny založené v administratívnom spise na seba logicky a časovo nadväzujú a vytvárajú dostatočný podklad pre posúdenie postupu a rozhodnutia colného úradu a žalovaného v prejednávanej veci.

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/10/2010, na ktoré sa sťažovateľ v tejto súvislosti odvolával, bol správnemu súdu zo strany žalovaného predložený nekompletný spisový materiál, z ktorého dôvodu nebolo možné posúdiť vecnú, t. j. skutkovú a právnu stránku rozhodnutia orgánu verejnej správy, a teda išlo o odlišnú situáciu ako v prejednávanej veci.

1. K námietkam sťažovateľa týkajúcich sa podpísania prvostupňového rozhodnutia colného úradu X.. A.. B. C. kasačný súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je Interný riadiaci akt č. 02/2014/1095691 z 11.07.2014, ktorým bola X.. A.. B. C. poverená podpisovaním rozhodnutí na mieste pri výkone miestnych zisťovaní zameraných na dodržiavanie ustanovení zákona o používaní ERP. Z uvedeného dôvodu je aj táto námietka sťažovateľa nedôvodná.
2. V zmysle § 16 ods. 3 zákona o používaní ERP pokuty

§ 16ods.

1 a 2 zákona o používaní ERP sa ukladajú na mieste rozhodnutím, pričom pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad, ktorý správny delikt zistil. 40. V rámci vykonaného miestneho zisťovania bol správny delikt sťažovateľa riadne zistený, a teda boli splnené zákonné podmienky, na základe ktorých bol colný úrad povinný vydať rozhodnutie o uložení pokuty za zistený správny delikt v tzv. skrátenom konaní na mieste. Čo sa týka námietky sťažovateľa o nesprávnosti postupu colného úradu, keď rozhodnutie na mieste

§ 16ods.

3 zákona o používaní ERP nebolo vydané v prevádzke sťažovateľa ale na colnom úrade, kasačný súd uvádza, že miestne zisťovanie bolo riadne vykonané v prevádzke sťažovateľa a skutočnosť, že z dôvodu potreby pribrať do konania tlmočníka bola zápisnica o miestnom zisťovaní v ten istý deň dokončená na colnom úrade bezprostredne po vykonaní miestneho zisťovania za prítomnosti sťažovateľa a následne na to bolo rozhodnutie vo veci sťažovateľovi doručené taktiež na colnom úrade nemá

kasačného súdu na zákonnosť rozhodnutia colného úradu vydaného

§ 16bods.

3 zákona o používaní ERP žiadny vplyv. 41. Rešpektujúc osobitný charakter konania o správnych deliktoch

zákona o používaní ERP ako tzv. skráteného konania, neobstoja námietky sťažovateľa požadujúce formálne vykonanie procesných úkonov (nariadenie ústneho pojednávania) navyše za situácie, keď skutkový stav bol v danej veci riadne zistený a sťažovateľom nespochybnený. Neobstojí ani námietka sťažovateľa, že v danej veci neprebehlo prvostupňové správne konanie, keď sťažovateľ mal právo sa k zisteným skutočnostiam zamestnancami správcu dane vyjadriť do zápisnice o miestnom zisťovaní. Rovnako bol sťažovateľ oprávnený podať návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní, ktoré právo ale sťažovateľ nevyužil. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SZa/11/2016, na ktorý sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti odvoláva, je pre prejednávanú vec nepoužiteľný, keď v predmetnom konaní išlo o nulitu rozhodnutia žalovaného z dôvodu absolútneho omylu v osobe adresáta správneho aktu. Rovnako argumentácia sťažovateľa rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/131/2015 je neopodstatnená, keď v konaní pred Krajským súdom v Žiline nebolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného vydané na mieste. 42. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, colný úrad pri stanovení výšky pokuty zdôraznil predchádzajúce porušenia zákona o používaní ERP sťažovateľom, pričom ustálenie výšky pokuty v rámci zákonom stanovenej sadzby je zásadne otázkou správneho uváženia a kasačný súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy, preskúmava iba to, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Kasačný súd považoval pokutu uloženú sťažovateľovi za primeranú z dôvodu, že spáchanie správneho deliktu

§ 16apísm.

a) zákona o používaní ERP sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona (§ 16b ods. 5 zákona o používaní ERP), pričom sťažovateľ sa dopustil predmetného správneho deliktu opakovane. Navyše sťažovateľovi bola uložená pokuta na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. 43. Ostatné námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd taktiež ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa

§ 461SSP ako nedôvodnú zamietol.

1. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.