1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) zastavil konanie o námietkach žalobkyne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietky žalobkyne neobsahovali všetky prílohy požadované zákonom o verejnom obstarávaní, a tak v danom prípade neboli splnené procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie v konaní o námietkach. II. Konanie na krajskom súde 2. Krajský súd napadnutým rozsudkom
1 písm.
zmyslu a účelu zákona.“ (nález ÚS SR č. IV. ÚS 71/2013 z 23.05.2013). Rezumé nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017 je, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití treba
názoru krajského súdu dbať na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou. 5. Krajský súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní taxatívne vypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam a keďže zákon nešpecifikuje typ dokladu, takýmto dokladom nepochybne je aj výpis z verejného registra. Žalobkyňa ako prílohu predložila internetový výpis z obchodného registra k dátumu podania námietok. Keďže výpis z obchodného registra má verejný charakter a táto listina obsahuje údaje o spoločnosti zapísané v obchodnom registri ku dňu vyhotovenia výpisu, predmetná príloha obsahovala aktuálne informácie o spoločnosti, preto požadovaný originál výpisu z obchodného registra, resp. overenej kópie žalovaným je
názoru krajského súdu nad rámec zákona. Zákonodarca nešpecifikuje typ dokladu, nedefinuje charakter dokladu ani časový limit (dátum vystavenia predloženého dokladu), a preto aktuálny internetový výpis z obchodného registra má väčšiu výpovednú silu ako starý originál tohto dokladu. Úmyslom žalovaného pri posúdení námietok predsa je aktuálna informácia o tom, či námietky boli podpísané oprávnenou osobou v čase ich podania. 6. K tvrdeniu žalovaného, že internetový výpis z obchodného registra je doklad, ktorý nie je možné použiť na právne úkony krajský súd uviedol, že výpis z obchodného registra je listina, ktorá obsahuje údaje o spoločnosti zapísané v obchodnom registri a všetky údaje sú uvedené ku dňu vyhotovenia výpisu, má verejný charakter. Predložením príloh
7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, v preskúmavanej veci - internetový výpis z obchodného registra, nešlo o právny úkon, na základe ktorého žalobkyňa nadobúda práva a povinnosti, ale išlo len o osvedčenie osoby oprávnenej podať námietky, keďže predloženie námietok je úkon
2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní zakladajúci práva a povinnosti, preto nebol potrebný originál výpisu z obchodného registra, resp. overenej kópie. Iná situácia by bola v prípade, keby žalobkyňa nepredložila žiadny doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, čo ale nie je tento prípad. 7. Námietku žalobkyne, že v ponuke nepredložila kontrolovanému výpis z obchodného registra
1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, lebo je zapísaná na zozname podnikateľov
zákona a zápis v zozname nahrádza doklady
zákona, takže žalobkyňa požadovaný dokument de facto predložila, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné ust. § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v časti „ak nebol predložený kontrolovanému“ komparovať s ust. § 138 ods. 9 cit. zákona, ktoré upravuje obligatórne náležitosti námietok, doručovaných povinne kontrolovanému, pričom námietky doručované kontrolovanému a námietky doručované žalovanému by mali byť totožné a mali by predstavovať len rovnocenné rovnopisy. Keďže žalobkyňa, ako sama uviedla nepredložila kontrolovanému výpis z obchodného registra (je zapísaná do zoznamu podnikateľov
zákona), táto skutočnosť nekonvaliduje predloženie prílohy
7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Napriek vyslovenému právnemu názoru v tomto odseku s odkazom na vyhodnotenie žaloby nemá táto časť odôvodnenia vplyv na konečné rozhodnutie. 8. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. III. Konanie na kasačnom súde 9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačnému súdu.
názoru sťažovateľa je nevyhnutné k námietkam vždy prikladať originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Dokument stiahnutý z portálu www.orsr.sk nie je
názoru sťažovateľa postačujúci, pretože má iba informatívny charakter, a teda nie je právne záväzný. Z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila k námietkam doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, došlo
názoru sťažovateľa k naplneniu podmienky pre zastavenie konania. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
6 zákona o verejnom obstarávaní námietky doručené úradu musia obsahovať
odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach
2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.
7 zákona o verejnom obstarávaní prílohami námietok sú a) ak ide o námietky
odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu
6 písm. a), písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu
6 písm.
odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému.
1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti
6 a prílohy
1 písm.
6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Zo žiadneho ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní pritom nevyplýva, že takýmto dokladom musí byť originál alebo overená kópia výpisu z obchodného registra, ako to tvrdí žalovaný. 14. Z uvedeného dôvodu tak
názoru kasačného súdu žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom (§ 137 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní), keď k podaným námietkam predložila zákonom požadované prílohy, vrátane internetového výpisu z obchodného registra, ako dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky. K veci kasačný súd dodáva, že výpis z obchodného registra obsahuje údaje o spoločnosti zapísané v obchodnom registri a tieto údaje sú uvedené ku dňu vyhotovenia výpisu. Takýto výpis tak obsahuje najaktuálnejšie údaje o spoločnosti. 15. Z dôvodov sťažovateľa uvedených v kasačnej sťažnosti
názoru kasačného súdu vôbec nevyplýva, že k námietkam je potrebné predložiť originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Uvedený záver nevyplýva ani zo sťažovateľom uvedenej dôvodovej správy k zákonu č. 503/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom za nedôvodné. 16. K vyžadovanému prílišnému formalizmu zo strany sťažovateľa kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 255/2010 zo dňa 30.06.2011,
ktorého „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú
názoru kasačného súdu, vychádzajúc pritom aj z ustálenej judikatúry, v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
p. ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti priznal nárok na náhradu trov tohto konania (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.