Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndc/13/2018 Identifikačné číslo spisu: 5118203936 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5118203936.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa O. G., bývajúceho v P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom v Žiline, V. Tvrdého 17, IČO: 36 436 640 a druhého manžela O. G., trvale bytom v W., t. č. bývajúcej v T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou HUTTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bezekova 3225/13, IČO: 51 284 871, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 37 P 35/2018, v konaní o prikázanie veci inému súdu na konanie, takto rozhodol: Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 37 P 35/2018 Okresnému súdu Bratislava II s a n e v y h o v u j e . Odôvodnenie
- Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) predložil v zmysle § 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (účinného od
- júla 2016, ďalej len „CSP“) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) návrh druhého manžela na prikázanie veci inému súdu (Okresný súd Bratislava II) z dôvodu vhodnosti. Druhý manžel svoj návrh odôvodnil tým, že s maloletou dcérou F. žije už 6 rokov v T., kde navštevuje základnú školu a bude aj naďalej študovať. Taktiež uviedol, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. 27 P 172/2017 konanie o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré doteraz nie je právoplatne skončené, keďže sa v danej veci stále vedie dokazovanie ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností, najmä k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca maloletej dcéry. Okresný súd Žilina bude musieť vykonať dokazovanie predovšetkým v T., z T. sa budú zabezpečovať listinné dôkazy vo veci a taktiež bude musieť cestovať z T. do W., hoci dlhé roky žije s maloletou dcérou F. v T.. Z uvedených dôvodov považuje za hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke za spoľahlivejšie a dôkladnejšie ak aj predmetnú vec posúdi Okresný súd Bratislava II.
- Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti s návrhom nesúhlasil a uviedol, že na uvedený procesný postup nie sú splnené podmienky.
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava II sa k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nevyjadril.
- Konanie o rozvode manželstva sa od
- júla 2016 spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“). Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. To platí i pre návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
- Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán vec prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Žilina) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava II). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
- Najvyšší súd príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci (§ 39 ods. 2 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh druhého manžela na prikázanie veci nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.
- Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania veci treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie tu neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie (čo rovnako platí aj pre civilné mimosporové konania).
- S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch sporových strán, pričom na pomery strany v spore, ktorá delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu. Podstatný význam má i stanovisko protistrany v spore. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
- Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal najvyšší súd na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide primárne o rozvod manželstva. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami CMP o osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne § 92 CMP, podľa ktorého na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, aby vec prejednal a rozhodol súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko. Preto dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom. Najvyšší súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).
- Druhý manžel odôvodňuje vhodnosť navrhovanej delegácie veci s poukazom na dlhodobý pobyt v Bratislave a vzdialenosť ku konajúcemu súdu od jeho bydliska. K čomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu, čo v danom prípade preukázané nebolo. A druhým manželom uvádzané dôvody možno eliminovať formou vykonania procesných úkonov dožiadaným súdom (§ 104 CSP), resp. zvolením si zástupcu, resp. advokáta v spore, čo druhý manžel aj urobil. Napokon aj druhým manželom uvádzaný dôvod veľkej vzdialenosti ku konajúcemu súdu od jeho bydliska je vnímaný len z pohľadu jeho bydliska bez zreteľa na bydlisko navrhovateľa a ani tento dôvod nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu [napríklad, že strana sporu (jej zástupca) nemá bydlisko (sídlo) v obvode miestne príslušného súdu alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky] skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu.
- Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.