ktorého sa konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., OSP. Vzhľadom na uvedené postup v zmysle navrhovateľom namietaného CSP nie je v predmetnom správnom súdnom konaní možný, aj s poukazom na to, že ide o právny predpis civilného práva.
1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
3 zákona č. 71/1992 Zb. za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok
odseku 2. Odvolací súd nezistil relevantné dôvody na zrušenie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku a stotožňuje sa aj s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi. Prioritne sa súd stotožňuje s názorom, že navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolacie konanie, v ktorom bol neúspešný, pretože najvyšší súd, ako súd odvolací, rozsudkom z 19.04.2017 potvrdil rozhodnutie krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľovi nebolo priznané právo na poskytnutie právnej pomoci (t. j. vo veci samej). Z uvedeného dôvodu krajský súd v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) poplatok za odvolacie konanie vyrubil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ využil právo na podanie odvolania proti uzneseniu o vyrubení poplatku po tom, ako mu bolo známe, že rozsudkom krajského súdu potvrdeného rozsudkom najvyššieho súdu bolo rozhodnuté nielen vo veci samej (o nepriznaní nároku na právne zastúpenie), ale aj o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za prvostupňové súdne konanie. Z uvedeného logicky vyplýva záver, že navrhovateľ mal jednoznačne zvažovať svoju povinnosť platenia súdneho poplatku aj za odvolacie konanie. Podanie odvolania proti uzneseniu o uložení povinnosti platiť tento súdny poplatok je
názoru odvolacieho súdu zrejmým bezúspešným uplatňovaním práva na odvolanie, keďže niet zákonného ani iného rozumného dôvodu na neplatenie tohto poplatku. Z uvedených dôvodov bolo vecne správne, ak sa krajský súd nezaoberal otázkou sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľa a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel. Rovnako nebol dôvod, aby sa krajský súd zaoberal tvrdeniami a dôvodmi navrhovateľa, ktoré boli predmetom konania vo veci samej. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenia krajského súdu
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.