ust. § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie starostky Obce Nová Kelča, č. 92/1/2016 zo dňa 18.05.2016 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že F. T. písomným podaním zo dňa 06.04.2016 žiadal o sprístupnenie dokumentov Obce Nová Kelča
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). V žiadosti uviedol, že
uvedeného zákona žiada obec ako povinnú osobu
1 zákona a ako žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie
1, 2, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o konkrétne sprístupnenie dokumentov a to:
2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch
1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj obec nevedie informácie požadované v bodoch
1 správneho poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Výrok rozhodnutia bol odôvodnený tým, že informácie v bodoch
1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj obec nevedie informácie v požadovanej štruktúre v bodoch
1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil obe rozhodnutia, pretože tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
jej názoru, povinná osoba pri vybavovaní žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií porušila zákon o slobode informácií. Povinná osoba nedodržala 8 dňovú lehotu na vybavenie žiadosti tak, ako to ukladá § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií. Povinná osoba porušila povinnosti povinnej osoby
Pri informáciách v bodoch
9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. 7. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie musí byť vydané v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 správneho poriadku,
ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Z rozhodnutí Obce Nová Kelča a rozhodnutí starostky tejto obce nemožno v žiadnom prípade zistiť, na základe akej správnej úvahy tieto správne orgány dospeli k záveru, že informácie požadované pánom F. T. možno subsumovať pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. Napriek uvedenému nedostatku,
názoru krajského súdu, v žiadnom prípade požadované informácie obecný úrad nemôže odmietnuť poskytnúť z uvedeného dôvodu, pretože žiadateľ nežiadal poskytnutie informácie o priebehu súdneho konania a skutočnosť, že ním požadované informácie sú predmetom súdneho konania je pre poskytnutie informácie irelevantná.
zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy, jeho povinnosťou je primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ zistí, že požadovanými informáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o výluku v zmysle zákona o slobode informácií. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti poskytnúť informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí púhe mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito údajmi vykonávať ďalšie spracovanie, t. j. nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede na žiadosť. Pojem vytváranie nových informácií predstavuje pojem natoľko neurčitý, že pri jeho aplikácii je potrebné zo strany povinných subjektov starostlivo dbať o to, aby bol vykladaný ústavne komfortným spôsobom, teda spôsobom, ktorý nebude neprimerane zužovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie (zhromaždenie) požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi, a keď už pôjde o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z pracnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede na žiadosť (zhromaždenie informácií). Prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej správy občanmi a v záujme, čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa teda iba na poskytovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale nijako nevylučuje, ale naopak, predpokladá, že požadované informácie, dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania informácií nepredstavuje žiaden dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňovali ju žiadateľovi neposkytnúť. 9. Krajský súd poukázal aj na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, teda Obecného úradu Nová Kelča nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, a preto preň platí fikcia vydaného rozhodnutia, ktorým žiadosti nebolo vyhovené, z čoho vyplýva, že každé fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože toto rozhodnutie nemá odôvodnenie. 10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto
1 písm. d/ S. s. p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec Obci Nová Kelča na ďalšie konanie, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 11. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote žalovaná kasačnú sťažnosť
1 písm. g/ S. s. p. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že nesprávne právne posúdenie sa týka § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., pretože v tomto ustanovení zákona, definovaný typ informácie, ktoré nepodliehajú zverejneniu nie je taký, aký ho podal krajský súd v napadnutom rozsudku.
sťažovateľky zákon č. 211/2000 Z. z. nestanovuje špeciálnu kategóriu povinnej osoby, ktorá by exkluzívne bola oprávnená použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona pri odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácie. Výklad podaný žiadateľom by znamenal, že žiadna iná povinná osoba, ktorých okruh je
zákona skutočne široký a rôznorodý by stratili možnosť nesprístupniť takú informáciu, ktorá sa týka akéhokoľvek súdneho konania, konania pred medzinárodným súdnym orgánom alebo konania pred orgánom činným v trestnom konaní. Krajský súd uvádza v napadnutom rozsudku taký výklad zákona, že toto obmedzenie prístupu k informáciám sa má týkať informácií o priebehu nejakého súdneho konania. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že cit. ustanovenie zákona sa týka aj skutočností, ktoré sú alebo sa majú stať predmetom konania, alebo sa týkajú výpovedí svedkov alebo vykonávaného dokazovania v prebiehajúcom súdnom konaní. 13. Sťažovateľka opätovne poukázala na osobu žiadateľa o informácie pána F. T., ktorý nemá bydlisko v Obci Nová Kelča, no ako verejnosť sa zúčastňuje na pojednávaniach pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, kde Obec Nová Kelča vystupuje ako žalovaný. Informácie, ktoré si vyžiadava cestou žiadostí o slobodnom prístupe k informáciám
sťažovateľky s veľkou pravdepodobnosťou následne odovzdáva subjektom, ktoré vedú voči Obci Nová Kelča súdne konania a osobám, ktoré podávajú na osoby konajúce za Obec Nová Kelča, trestné oznámenia.
jej názoru oporu v zákone. Žalobkyňa sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o tom, že krajský súd nesprávne posúdil ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Z rozhodnutí žalovanej však nie je možné zistiť, na základe akej úvahy dospela k záveru, že požadované informácie možno subsumovať pod ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Žalobkyňa konštatovala, že žiadateľ nežiadal sprístupniť informácie o priebehu súdneho konania, o rozhodovacej činnosti súdu, či orgánu činného v trestnom konaní, ale žiadal sprístupniť zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, uznesenia obecného zastupiteľstva Nová Kelča v rokoch 2012 a 2013, vrátane údajov zo zmlúv, ich dodatkov a uznesení o schválení zmlúv, ako aj informácie o poskytovaní právnych služieb pre obec Nová Kelča v rokoch 2012 a 2013. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd
p. kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch 2. až 5., ktorá bola obci doručená od F. T. a druhostupňového rozhodnutia starostky žalovanej, ktorá rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 pod č. j.: 92/1/2016 ako odvolací orgán
1 správneho poriadku rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj to, že obec nevedie informácie v požadovanej štruktúre v bodoch 4. a 5. 24.
1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií), osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 25.
1 zákona o slobode informácií, povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, vrátane neštátnych účelových fondov alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb, zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 26.
1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní
druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 27.
2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 28.
1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 29.
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
zákona č. 211/2000 Z. z. V žiadosti uviedol, že
uvedeného zákona žiada obec ako povinnú osobu
1 zákona a ako žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie
1, 2, 3 zákona o konkrétne sprístupnenie dokumentov a to:
2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.
jej názoru týka ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., pretože v tomto ustanovení zákona definovaný typ informácie, ktoré nepodliehajú zverejneniu nie je taký, ako ho podal krajský súd v napadnutom rozsudku.
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní
druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 38. Najvyšší súd SR sa zaoberal výkladom pojmu rozhodovacia činnosť, pričom dospel k názoru, že rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach
príslušných článkov Ústavy SR. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci.
1 a § 5 ods. 1 a 2 (v spojení s § 5 ods. 8) zákona o slobode informácií je žalovaná povinnou osobou, ktorá je povinná sprístupniť tieto informácie: - spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, - miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, - miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, - postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, - prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk,
ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, - sadzobník správnych poplatkov, 6) ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. - termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania, - zápisnice z verejných schôdzí, - texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, - texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní, - údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej výborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, - výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.
názoru kasačného súdu, krajský súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Krajský súd správne dospel v napadnutom rozhodnutí k názoru, že preskúmavané rozhodnutia sťažovateľky, ako aj starostky sťažovateľky boli vydané v rozpore so zákonom o slobode informácií, navyše sťažovateľka ďalšie, krajským súdom konštatované porušenia zákona preskúmavaných rozhodnutí v kasačnej sťažnosti nenamietala.
ust. § 191 ods. 4 S. s. p., ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Z dôvodu podania kasačnej sťažnosti je administratívny spis súčasťou spisového materiálu krajského súdu, nachádzajúci sa na kasačnom súde. Z toho dôvodu, napriek právoplatnosti rozsudku krajského súdu, ktorý zrušil preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie nebolo možné v zmysle Správneho súdneho poriadku pokračovať v konaní, pretože lehota na splnenie správnemu orgánu ešte nezačala plynúť. Plynutie lehoty orgánu verejnej správy na rozhodnutie je zo zákona viazané na vrátenie všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Mať k dispozícii administratívny spis je základným predpokladom pokračovania v ďalšom konaní. 49. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s § 170 písm. c/ S. s. p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania. 50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.