Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/61/2017 Identifikačné číslo spisu: 1015202171 Dátum vydania rozhodnutia: 21.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015202171.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôvodného žalobcu): Hutní montáže, a. s. so sídlom Ruská 1162/60, 70383 Ostrava - Vítkovice, Česká republika, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby Hutní montáže, a. s. so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, zastúpený: Javor - Tokár AK. s. r. o. so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti pôvodnému žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09. 11. 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 332/2015-95 zo dňa 07.02.2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 332/2015-95 zo dňa 07.02.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09. 11. 2015, ktorým žalované Finančné riaditeľstvo SR podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie číslo 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil sťažovateľovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 35 980,27 €. 2. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v danej veci išlo o dodávku havarijných opráv hydrotechnických zariadení regulačných uzáverov vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory SVD Gabčíkovo - Nagymáros, pričom pre vznik daňovej povinnosti nie je podstatné, že sa mali tieto práce realizovať subdodávateľský, ale to, že nikdy nebolo preukázané, že skutočne realizované boli a kým. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že Daňový úrad v Bratislave ako správca dane dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci v zmysle daňového poriadku, postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami. Súd mal za preukázané, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal, že práce opravy hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros boli reálne uskutočnené. Súd po preskúmaní rozhodnutia nezistil žiadne hmotnoprávne ani procesné pochybenie správcu dane pri vykonaní kontroly ani pri vydaní prvostupňového rozhodnutia. Taktiež žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol. 3. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (pôvodný žalobca) v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že dôkazné bremeno nebolo unesené zo strany správcu dane, pretože šetrením žalobcovi nepreukázal, že dodávka prác spoločnosťou HYDRO-EKO-STAV, s.r.o. uskutočnená nebola. Správca dane preukázal výlučne skutočnosť, že nevie preveriť subdodávateľov na konci reťazca a na základe tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť kvalifikovaný právny záver, že práce neboli spoločnosťou HYDRO-EKO-STAV, s.r.o. dodané. Správca dane, rovnako aj žalovaný však dôkaznú núdzu správcu dane pripisujú na ťarchu žalobcu a vykladajú dôkazné bremeno žalobcu extenzívne, keď požadujú, aby žalobca preukazoval subdodávateľov svojho dodávateľa, pretože len tak (ako to vyplýva z podstaty tvrdení žalobcu aj správcu dane) vie žalobca preukázať reálnosť dodaní spoločnosťou HYDRO-EKO-STAV, s.r.o. Túto skutočnosť môže správcovi dane preukázať výlučne spoločnosť HYDRO-EKO-STAV s.r.o., resp. K&C STAV, s.r.o., pretože sporní subdodávatelia na konci reťazca boli jej dodávateľmi. Ak však správca dane považuje vo vzťahu k žalobcovi za spornú, je povinný preukázať, že práce žalobcovi HYDRO-EKO-STAV s.r.o. nedodala. 4. Sťažovateľ ďalej namietal, že hoci sa krajský súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno z dôvodu, že žalobca nepreukázal, kto práce na Vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros skutočne fyzicky vykonal (viď bod 5 čl. I. kasačnej sťažnosti), v závere svojho odôvodnenia súd formuluje celkom iný skutkový záver zakladajúci dôvod neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Z obsahu bodu 5 čl. I. kasačnej sťažnosti je zrejmé, že súd nemá za preukázané samotné realizovanie predmetných prác, t.j. skutočnosť, či práce vôbec uskutočnené boli. Ide však o dva odlišné skutkové deje. Ak krajský súd spochybňuje samotnú existenciu vykonaných prác, je úplne irelevantným riešenie otázky, kto práce fyzicky vykonal. Podmienkou sine qua non pre riešenie otázky stotožnenia konkrétnej osoby, ktorá práce vykonala je záver o reálnosti uskutočnenia týchto prác. Osoba vykonávateľa prác preto môže byť spornou výlučne v situácii, ak je nepochybné, že práce uskutočnené boli. 5. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.05.2017 ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v zmysle § 24 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.