Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6XCdo/9/2018 Identifikačné číslo spisu: 1212225142 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1212225142.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15C/203/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- júla 2014 sp. zn. 8Co/711/2013, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Odôvodnenie
- Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť jej majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Tvrdila, že ujmu spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“), preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť a vec treba prikázať inému súdu toho istého stupňa.
- Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z
- novembra 2012 sp. zn. 9Co/555/2012 na odvolanie žalobkyne potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie zo
- októbra 2012 č. k. 15C/203/2012-11, ktorým tento uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- Eur za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Na základe dovolania žalobkyne proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
- apríla 2013 sp. zn. 6 Cdo 92/2013 toto dovolanie odmietol ako neprípustné [§ 243b ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.].
- Žalobkyňa návrhom z
- júla 2013 požiadala o vrátenie poplatku (ak medzičasom došlo k jeho zaplateniu), resp. o zrušenie uznesenia ukladajúceho povinnosť zaplatiť súdny poplatok (ak k jeho zaplateniu ešte nedošlo). V návrhu poukázala na to, že Krajský súd v Bratislave vylúčil najmenej jedného sudcu Okresného súdu Bratislava II z prejednávania a rozhodovania tejto veci, čo podľa názoru žalobkyne zakladá v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch dôvod na vrátenie poplatku.
- Súd prvej inštancie uznesením z
- septembra 2013 č. k. 15C/203/2012-81 návrhu žalobkyne na vrátenie súdneho poplatku nevyhovel. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v uznesení zo
- októbra 2012 sp. zn. 4NcC/59/2012 konštatoval len čiastočnú opodstatnenosť žalobkyňou vznesenej námietky zaujatosti (nevylúčil všetkých sudcov súdu prvej inštancie, najmä nie sudcu rozhodujúceho v tejto veci). Súd prvej inštancie z tohto dôvodu dospel k záveru, že v danom prípade nie je naplnený zákonný predpoklad na rozhodnutie v zmysle § 11 ods. 1 veta tretia zákona o súdnych poplatkoch.
- O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z
- júla 2014 sp. zn. 8Co/711/2013 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vrátenie súdneho poplatku (resp. podmienky na zrušenie rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok) upravené v § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
- Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p., pričom dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a že rozhodoval vylúčený sudca). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy vyplývajúcej z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolania.
- V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom už na základe skôr podaného dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 213/2015, 3 Cdo 75/2014, 3 Cdo 92/2014, 3 Cdo 164/2014, 5 Cdo 220/2014, 5 Cdo 313/2014, 7 Cdo 470/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od
- 2015, len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
- So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
- Keďže predmet dovolacieho konania sa týkal poplatkovej povinnosti žalobkyne, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie dovolacieho súdu o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. V časti konania, v ktorej sa rieši poplatková povinnosť strany sporu, vystupuje totiž len táto strana, preto z povahy veci je rozhodovanie o náhrade trov vylúčené.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.