Najvyšší súd 2 Sžo 235/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JU

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je 2 Sžo 235/2009 5 dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. mája 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a napadnutý rozsudok krajského súdu ako súhlasný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pokiaľ žalobkyňa namietala vo svojom odvolaní, že krajský súd nesprávne vykladal a aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 správneho poriadku, keď neakceptoval jej výhrady, že v priebehu správneho konania nerešpektovali správne orgány zásadu, že v správnom konaní majú účastníci rovnaké práva a povinnosti, tak i Najvyšší súd SR sa stotožnil a dáva za pravdu krajskému súdu, že v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách nebola vo vzťahu k žalobkyni uvedená zásada porušená. Správne v tomto smere konštatuje krajský súd, že správny orgán nie je povinný v rámci rozhodovacieho procesu akceptovať všetky námietky žalobkyne, ktoré vzniesla, ale je jeho povinnosťou sa s nimi zákonom stanoveným spôsobom vysporiadať. Z administratívneho spisu správneho orgánu i Najvyšší súd SR zistil, že žalobkyňa skutočne všetky svoje práva v priebehu správneho konania mohla realizovať a aj realizovala prostredníctvom svojej zástupkyne Ing. F., prostredníctvom príslušných námietok, ktorými sa v príslušných štádiách, resp. etapách konania o jednoduchých pozemkových úpravách správny orgán riadne zaoberal. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že väčšinový vlastník má zákonnú možnosť v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách vyvolať, riadiť, ovládať a dosiahnuť pre seba želateľný výsledok bez toho, aby sa menšinový vlastník mohol účinne brániť, tak v tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v tomto postupe správnych orgánov nemožno vidieť porušenie zásady zakotvenej v § 4 ods. 2 veta prvá správneho poriadku. V danom prípade ide totiž o priamu aplikáciu príslušných ustanovení zákona o pozemkových úpravách na konanie o jednoduchých pozemkových úpravách, kde priamo zákonodarca zakotvil, že na schválenie projektu pozemkových úprav sa vyžaduje súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej 2/3 pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. V danom prípade odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách v znení platnom do 31.07.2007, v zmysle ktorého ak sú pozemkové úpravy povolené podľa § 2 ods. 1 písm. b), projekt pozemkových úprav schvaľuje obvodný pozemkový úrad po prerokovaní námietok, ak s ním súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej 2/3 výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. 2 Sžo 235/2009 6 V nadväznosti na ustanovenie § 13 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách považuje i odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že z administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že s príslušným projektom pozemkových úprav súhlasilo 441 účastníkov, ktorí vlastnia 306,0549 ha pozemkov z celkového počtu 450 účastníkov, pričom obvod celého projektu jednoduchých pozemkových úprav predstavuje 308,0292 ha. Z uvedeného vyplýva, že s príslušným projektom pozemkových úprav vyslovilo súhlas 99,36% všetkých účastníkov projektu, a za daného skutkového stavu je potrebné, aby si žalobkyňa uvedomila, že bola naplnená zákonná podmienka ustanovenia § 13 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách, a to zákonná podmienka súhlasu vlastníkov viac ako 2/3 výmery pozemkov. Najvyšší súd SR taktiež považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že z administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že zástupkyňa žalobkyne v správnom konaní Ing. F. pred Obvodným pozemkovým úradom v Senici dňa 29.05.2007 zobrala námietky proti projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti kat. úz. Sekule v celom rozsahu späť, ako aj všetky námietky podané v predchádzajúcom konaní ohľadne jednoduchých pozemkových úprav. Táto skutočnosť zrejme ušla i pozornosti krajského súdu a uvedené potom z hľadiska právnych následkov procesného postupu Ing. F. možno dôvodne a oprávnene kvalifikovať tak, že žalobkyňa akoby príslušné námietky vo vzťahu k príslušnému projektu jednoduchých pozemkových úprav nemala. Za týchto skutkových okolností podľa názoru Najvyššieho súdu SR javí sa potom ako pochybná i dôvodnosť podanej žaloby, ktorej predchádza príslušná bezzákladovosť, spočívajúca v neexistencii príslušných námietok podľa zákona o pozemkových úpravách. Za súhlas v konaní o pozemkových úpravách sa totiž považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená (napr. ust. § 11 ods. 23 veta posledná zákona o pozemkových úpravách). Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona o pozemkových úpravách po schválení projektu pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad nariadi jeho vykonanie. Podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom, určeným v rozhodnutí, nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na základe ktorých sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verenou vyhláškou obvodný pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať. 2 Sžo 235/2009 7 Z rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav vydané Obvodným pozemkovým úradom v Senici pod č.j. 200/2005-schv.vyk/2007 zo dňa 28.09.2007 (nachádzajúce sa v súdnom spise na č.l. 148-152 spisového materiálu) vyplýva, že nadobudlo právoplatnosť dňom 15.10.2007 a z administratívneho spisu a ani zo žiadnych listinných dôkazov nachádzajúcich sa v príslušnom súdnom spise nevyplýva, že by žalobkyňa bola napadla žalobným návrhom ostatné rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Uvedená skutočnosť taktiež znamená, že nakoľko rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav nadobudlo právoplatnosť, tak príslušná správa katastra vykonala zmeny v katastri nehnuteľností, v dôsledku ktorých účastníkom pozemkových úprav boli v podstate založené nové listy vlastníctva a teda došlo k nadobudnutiu vlastníckych práv zo strany účastníkov jednoduchých pozemkových úprav v časti kat. úz. Sekule k príslušným pozemkom, avšak už podľa nového stavu a medzičasom naviac účastníkom jednoduchých pozemkových úprav v časti kat. úz. Sekule právne nič nebránilo, aby mohli disponovať svojim vlastníckym právom k pozemkovým nehnuteľnostiam, vytvoreným už podľa nového stavu. Najvyšší súd SR sa stotožnil i s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade bol naplnený i verejný záujem na realizácii príslušného projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti kat. úz. Sekule. Podľa názoru odvolacieho súdu pozemkové úpravy predstavujú určitú konštrukciu nových vlastníckych vzťahov, kedy dochádza ku komplexnému riešeniu regulovaného právnym predpisom a je vo verejnom záujme, aby bola odstránená neprehľadnosť vo vlastníckych a užívacích vzťahoch. Nakoľko príslušný projekt pozemkových úprav bol schválený po splnení podmienky súhlasu účastníkov, ktorí vlastnia najmenej 2/3 výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy, tak verejný záujem je možné vidieť i v záujme takto kvantitatívne vyjadrenej skupiny vlastníkov na kvalitatívne novom priestorovom a funkčnom usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, kedy táto príslušná väčšina sa rozhodla pre takéto nové riešenie vlastníckych vzťahov, ktoré jej umožňuje zákon o pozemkových úpravách. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jednoduché pozemkové úpravy sa netýkali celého katastrálneho územia Sekule ale iba jeho časti, v čom žalobkyňa vidí nezákonnosť postupu správnych orgánov, tak v danom prípade odvolací súd z hľadiska príslušnej zákonnej úpravy nepovažuje túto námietku žalobkyne za dôvodnú. Totiž z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona o pozemkových úpravách vyplýva, že jednoduchými pozemkovými úpravami je možné riešiť aj len časť katastrálneho územia. Ako vyplýva z administratívneho spisu správneho orgánu, tak žalobkyňa v zmysle výpisu z registra pôvodného stavu vstupovala do konania o jednoduchých pozemkových úpravách s piatimi pozemkami, pričom ani jeden pozemok nemala vo výlučnom vlastníctve a jednalo sa o pozemky, ktoré predstavovali ornú pôdu 2 Sžo 235/2009 8 a lesné pozemky a nachádzali sa v zmysle mapy registra pôvodného stavu v hone „Pri mláke“. Žalobkyni podľa výpisu z registra nového stavu boli vyčlenené dva nové pozemky s druhmi pozemkov, a to orná pôda v podiele 1/1-iny a lesný pozemok v spoluvlastníckom podiele, pričom žalobkyni v zmysle rozdeľovacieho plánu boli oba nové pozemky vyčlenené taktiež v tom istom hone, kde sa nachádzali aj pôvodné pozemky. Tento hon bol podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia určený pre umiestnenie minoritných vlastníkov ako hon č. 3 „Pri mláke“. Aj odvolací súd sa za daného skutkového stavu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že nové pozemky vyčlenené pre žalobkyňu sú z hľadiska kritérií zakotvených v ustanovení § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách primerané k pôvodným pozemkom, s ktorými žalobkyňa vstupovala do jednoduchých pozemkových úprav. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR považuje rozsudok krajského súdu za vecne správny a preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil. Žalobkyňa vo veci úspech nemala a preto jej neprináleží právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a nakoľko ďalším účastníkom v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnili, rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa
2. mája 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová