ust. § 387 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia. Na doplnenie jeho dôvodov zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej a zdôraznil, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a nie zásada vyhľadávacia, preto je povinnosťou strany sporu v rámci dôkaznej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, pričom následky nesplnenia tejto povinnosti v podobe nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá si túto povinnosť nesplnila, čo v plnom rozsahu platí aj pokiaľ ide o nepreukázanie podmienok na odmietnutie poistného plnenia
2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa výšky priznaného poistného plnenia odvolací súd uviedol, že žalovaná počas celého konania pred súdom prvej inštancie nerozporovala výšku poistného plnenia, poukazovala len na odmietnutie poistného plnenia ako celku, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne nepovažoval túto otázku za spornú, preto nemožno považovať námietku žalovanej, že súd prvej inštancie neskúmal Všeobecné poistné podmienky ani dohodu medzi zmluvnými stranami týkajúcu sa výšky poistného plnenia za opodstatnenú. 4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Toto nesprávne právne posúdenie viedlo k nesprávnemu stanoveniu výšky priznaného nároku na poistné plnenie, k úhrade ktorého bola žalovaná zaviazaná. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie (s rozhodnutím ktorého sa odvolací súd v celom rozsahu dovolaním napadnutým rozsudkom stotožnil) síce správne na rozhodnutie o výške žalobcovi priznanému poistnému plneniu aplikoval ustanovenie § 806 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie však nesprávne interpretoval, keď vôbec neskúmal Všeobecné poistné podmienky, ani dohodu zmluvných strán týkajúcu sa výšky poistného plnenia. Zdôraznila, že v poistení majetku platí tzv. odškodňovacia zásada,
ktorej „poistený nikdy nesmie dostať viac, než koľko skutočne predstavuje jeho majetková ujma, to znamená, že poistná suma má zodpovedať hodnote poistenej veci tak, aby v prípade poistnej udalosti poistné plnenie zodpovedalo výške škody“. Žalovaná v dovolaní ďalej uviedla, že nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočíva aj v tom, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie (vyjadreným v odôvodnení jeho rozhodnutia), že žalovaná si mala na mieste samom overiť hodnotu poisťovaného majetku, a teda sa nemala spoľahnúť len na informácie poskytnuté jej žalobcom. V uvedenej súvislosti žalovaná odvolaciemu súdu vytkla, že nezohľadnil jej odvolaciu námietku, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva poisťovateľovi povinnosť overovať si informácie poskytnuté mu poisteným, práve naopak, zákon ustanovuje poistenému povinnosť uvádzať v zmysle § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní poistnej zmluvy pravdivé údaje. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/282/2016 zo dňa
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8.
1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9.
1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 10. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. 11.
1 písm. b/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
c/ C. s. p. odmietol. 16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.