1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine v časti týkajúcej sa skutku č. 6 vo vzťahu k obžalovanému M. W. a vo výroku o vine v časti týkajúcej sa skutku č. 20 vo vzťahu k obžalovanému A. W.. Zároveň sa z r u š u j ú výroky o treste u týchto obžalovaných.
1 Tr. por. sa v r a c i a vec Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 24. júna 2016, sp. zn. BB-4T/51/2013, uznal obžalovaných M. W. a A. W. za vinných z prečinu nepriamej korupcie
1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého súd
1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a
1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Obžalovanému A. W. prvostupňový súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., výkon ktorého
1 písm. a/ podmienečne odložil a
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Rozsudok špecializovaného trestného súdu dňa 29. júna 2016 napadol odvolaním obžalovaný M. W. v časti výroku o vine za skutok právne kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie
1 Tr. zák. Svoje odvolanie obžalovaný bližšie odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 19. septembra 2016. V tomto uviedol, že
jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že by sa nejakou mierou podieľal na páchaní trestnej činnosti v súvislosti s vybavovaním vodičského oprávnenia pre O. N., že by od tohto prevzal 17 000 Sk a že by svojim vplyvom pôsobil na obžalovaného O.. Prvostupňový súd
obžalovaného nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré viedol výlučne v jeho neprospech. Namietol, že O. N. nemôže v konaní vystupovať v procesnom postavení svedka, nakoľko on sám je podozrivý zo spáchania protiprávnej činnosti, a teda jeho výpoveď nemôže slúžiť ako dôkaz. Tento svedok je
názoru obžalovaného zároveň nedôveryhodným. O. N. sa totiž v konaní sám priznal k podplácaniu za účelom vybavenia si vodičského oprávnenia. O tejto možnosti sa dozvedel od svojho brata, T. N., ktorého identitu v priebehu konania, až do hlavného pojednávania, t. j. približne 9 rokov, dlhodobo zatajoval.
obžalovaného to bol práve T. N., kto svedkovi O. N. takto dopomohol k vodičskému preukazu. Obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovedi svedka N. z hlavného pojednávania z 27. mája 2016 v porovnaní s tým, ako vypovedal v prípravnom konaní. Svedok N. pred súdom uviedol, že vodičský preukaz kupoval cez známeho, že dal peniaze buď kamarátovi, alebo známemu, aby ich odovzdal obžalovanému. O. N. rozporne vypovedal aj o počte stretnutí, ku ktorým malo dôjsť medzi obžalovaným a týmto svedkom. Zo skutku ustáleného prvostupňovým súdom vyplýva, že lekárske potvrdenie a tiež 17 000 Sk mal obžalovaný od svedka prevziať niekedy v januári 2008, čo je v rozpore s poznámkou uvedenou v matričnej knihe,
ktorej svedok vodičský kurz uhradil
obžalovaného svedok svojou výpoveďou zakrýva vlastnú protiprávnu činnosť. Obžalovaný ďalej uviedol, že s O. N. sa nikdy nestretol. Svedok má poznať jeho meno len z rozvrhu pojednávaní vyveseného pred vstupom do pojednávacej miestnosti. Obžalovaný zároveň namietol prvostupňovému súdu arbitrárne určenie výšky úplatku 6 100 Sk zo sumy 17 000 Sk a že vo vzťahu k tejto otázke nevypočul majiteľa autoškoly, O. A.. V zmysle toho obžalovaný W. odvolaciemu súdu navrhol, aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým bol uznaný za vinného pre nesprávnosť tohto výroku, ako aj nesprávnosť postupu konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo a aby ho oslobodil spod obžaloby, nakoľko predmetný skutok nespáchal. Obdobne aj obžalovaný A. W. podal dňa 7. júla 2016 odvolanie voči výroku rozsudku špecializovaného trestného súdu, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nepriamej korupcie
1 Tr. zák. Toto odvolanie zdôvodnil podaním, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené dňa
obžalovaného W. pochybil aj v tom, keď svojvoľne určil výšku úplatku zo sumy, ktorú mal dať svedok S. obžalovanému za získanie vodičského oprávnenia. Toto tvrdenie obžalovaný bližšie zdôvodnil tým, že svedok S. si v konaní nevedel spomenúť, akú presnú sumu mal obžalovanému dať a zároveň svedok A., majiteľ autoškoly, sa v prípravnom konaní vyjadril, že ceny za jednotlivé vodičské oprávnenia určoval individuálne,
potreby záujemcu.
obžalovaného skutok, za ktorý bol odsúdený, nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu nepriamej korupcie
zák. a zároveň nie je ani iným trestným činom. Obžalovaný W. na podklade svojich tvrdení najvyššiemu súdu navrhol, aby zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu vo výroku, ktorým bol uznaný za vinného. Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa k odvolaniu obžalovaných nevyjadril, hoci odvolania obžalovaných, vrátane ich odôvodnení mu boli riadne doručené (odvolanie obžalovaného W. dňa
1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolania
1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaní M. W. a A. W. podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že odvolania menovaných obvinených sú dôvodné. Úvodom odvolací súd poukazuje, že v tejto veci už raz rozhodol, keď uznesením z
papierov sa stretli trikrát, ale čo si pamätá teraz, tak jedenkrát, a to vtedy, keď boli kupovať kolok. Skontaktovať ich mal pravdepodobne brat svedka, ktorého identitu v prípravnom konaní tajil, pretože sa o neho bál, nechcel, aby mal problémy. Svedok v autoškole nikdy nebol a kurz za účelom získania vodičského oprávnenia bol
svedka uhradený asi samotným obžalovaným W., ale viac k tomu uviesť nič nevedel. Nevedel si spomenúť, kde došlo k predaniu finančných prostriedkov. Telefónne číslo na obžalovaného mal dostať od svojho brata, ale nebol si istý. Nespomenul si, v akom období spolu mali telefonovať, nevedel presne uviesť, koľkokrát spolu telefonovali, no raz určite. Na obsah tohto telefonátu si nespomenul. Nepamätal si, koľkokrát mal obžalovaný telefonovať svedkovi a nevedel ani aký bol dôvod tohto telefonátu. Na hlavnom pojednávaní svedok nevedel uviesť, či svedok mal motorové vozidlo a či to vozidlo bolo jeho, alebo požičané. Nepamätal si ani na farbu vozidla, značku a typ. Po vodičský preukaz ho niekto odviezol, ale svedok si nevedel spomenúť, či ho tam viezol konkrétne obžalovaný. Svedok nevedel uviesť, či podpisoval záznam o skúške z vedenia motorových vozidiel, záznam o ústnej skúške, z náuky o vozidlách a ich údržbe zo dňa 27. novembra 2007 a originál žiadosti o udelenie vodičského preukazu na meno O. N. zo 16. augusta 2007, avšak ak je tam jeho podpis, tak to zrejme podpisoval. Svedok si už nepamätal, či mu niekto oznámil, že si môže prevziať vodičský preukaz. Keďže neabsolvoval vodičský kurz, tak si
vlastných slov nemôže pamätať, kedy ho absolvoval. Nevedel uviesť, kedy sa bol odfotografovať na vodičský preukaz a ani kedy predložil všetky doklady pre zahájenie kurzu v autoškole. Nevedel, kedy bol na lekárskej prehliadke potrebnej pre autoškolu. Nespomenul si na sumu peňazí, ktoré mal dať obžalovanému W., ale išlo pravdepodobne o sumu, ktorú uviedol vo výpovedi, ktorá bola čítaná. Nevedel uviesť, v akom období malo dôjsť k predaniu tejto sumy a či pri tom bol prítomný ešte niekto iný. Pokiaľ si správne pamätá, tak bol vyšetrovateľom vypočutý dvakrát. Následne predseda senátu pristúpil ku konfrontácii medzi obžalovaným W. a svedkom N.
por. za účelom vyjasnenie rozporu či pozná svedok obžalovaného W. a či mu odovzdal sumu 17 000 Sk z titulu vybavenia vodičského oprávnenia. Svedok N. na to uviedol, že: „Áno, toto je pán W. a pravdepodobne on mi vybavil vodičský preukaz. Teraz si nie som istý, či mi to vybavoval pán W. alebo niekto iný. Ako som už uviedol v mojej predošlej výpovedi, tak pravdepodobne pánovi W.. Ten pán W. je ten, ktorému som pravdepodobne odovzdal peniaze." Obžalovaný W. na to reagoval tým spôsobom, že tvrdenia svedka N. nie sú pravdivé. Svedkovi vytkol, že si na nič konkrétne nespomína a jeho meno je mu známe len preto, že si ho pred začiatkom hlavného pojednávania prečítal na tabuli pred vstupom do pojednávacej miestnosti. Konanie pred prvostupňovým súdom pokračovalo hlavným pojednávaním dňa 24. júna 2016, na ktorom sa súd na návrh prokurátora oboznámil s cenníkom kurzov v autoškole A., v čase od 1. júna 2007 do 31. januára 2008 (č. l. 2250). Vo vzťahu k tomuto dôkazu obžalovaný W. uviedol, že predmetný cenník nie je smerodajný, keďže vedúci autoškoly si
náročnosti individuálne dohadovali cenu s jednotlivými záujemcami, a preto navrhol, aby bol pred súdom vypočutý vedúci autoškoly, pán A.. Predseda senátu konštatoval, že svedok A. už bol vypočutý a vyjadril sa k tomu, aké boli ceny za kurzy u jednotlivých žiakov. Zároveň uviedol, že nakoľko sa tam nenachádza dôkaz, či svedok N. skutočne zaplatil a koľko, je dôležité, aby to prokurátor preukázal. Na to sa súd oboznámil so správou autoškoly A., z 25. septembra 2008 (č. l. 2252-2253), v ktorej sa okrem iného uvádza, že O. N. za absolvovanie výcviku pre získanie vodičského oprávnenia zaplatil 9 990 Sk a za absolvovanie skúšky zaplatil správny poplatok za kolky v hodnote 1 000 Sk. Následne prvostupňový súd postupom
3 Tr. por. odmietol návrh obžalovaného W. na doplnenie dokazovania výsluchom svedka O. A.. Výrok o vine obžalovaného W. prvostupňový súd vo svojom rozsudku oprel o výpoveď svedka O. N., ktorý
názoru súdu síce na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporne v porovnaní so svojou výpoveďou z prípravného konania, avšak potvrdil, že finančné prostriedky určené na vybavenie vodičského oprávnenia odovzdal obžalovanému W..
názoru prvostupňového súdu je logické, že vzhľadom na odstup času si svedok nemohol pamätať na všetky konkrétne skutočnosti, ale osobu obžalovaného poznal a ak pri konfrontácii použil slovo pravdepodobne, tak to bolo spôsobené tým, že od skutku ubehol dlhší čas.
prvostupňového súdu si svedok pamätal osobu obvineného, keďže pred začiatkom svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná pána W., aj keď ho predtým evidoval pod menom W. a správne znenie priezviska si prečítal na tabuli pred vstupom do pojednávacej miestnosti. Výšku úplatku 6 010 Sk v tomto prípade prvostupňový súd ustálil na základe správy autoškoly z
ktorého bol poplatok za kurz pre výcvik žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny „C" vo výške 19 500 Sk. Výšku úplatku následne prvostupňový súd určil ako rozdiel medzi poplatkom za získanie vodičského oprávnenia a stanovenou sumou 23 000 Sk, teda na 3 500 Sk. Tieto závery sa premietli aj do úpravy prislúchajúcej skutkovej vety rozsudku. Sumarizujúc,
názoru odvolacieho súdu, vina obžalovaného W. založená výlučne na svedeckej výpovedi O. N. nebola v konaní preukázaná bez dôvodných pochybností, pričom prvostupňový súd vo veci nevykonal všetky do úvahy prichádzajúce relevantné dôkazy. Svedok O. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporne v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede. Tu treba poukázať, že pri posudzovaní výpovede tohto svedka mal aj prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena, pochybnosť, keď prvostupňovému súdu navrhol čítanie svedkovej výpovede z prípravného konania za účelom odstránenia podstatných rozporov. Svedok na väčšinu otázok smerujúcich k spresneniu žalovaného skutku odpovedal, že si nepamätá, alebo svoje odpovede podmienil vyjadrením „pravdepodobne". Nevyjasnené rozpory vo výpovedi svedka vyústili do vykonania konfrontácie s obžalovaným W., z ktorej nevyplynul jednoznačný usvedčujúci záver v prospech podanej obžaloby. Svedok v priebehu výsluchu pred súdom odkázal na svoje výpovede z prípravného konania. Odvolací súd však poukazuje, že už vo svojom skoršom rozhodnutí z 15. decembra 2015 konštatoval ich rozpornosť, čo bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý nariadil osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní. Rešpektujúc ustanovenie § 130 ods. 2 Tr. por.,
názoru odvolacieho súdu, dôveryhodnosť svedka O. N. spochybňuje, že až do hlavného pojednávania zatajoval identitu svojho brata, T. N., ktorý ho mal zoznámiť s obžalovaným za účelom získania vodičského oprávnenia. Navyše svedok N. sa vo svojej výpovedi v podstate doznal k tomu, že poskytol finančné prostriedky na zaobstaranie vodičského oprávnenia bez splnenia zákonom požadovaných podmienok, hoci v jeho prípade trestné stíhanie ani nezačalo. Skutočnosť, že svedok N. si pamätal priezvisko obžalovaného ako W. a že zo zoznamu pojednávaných vecí, pred vstupom do pojednávacej miestnosti zistil, že ide o osobu M. W., nemá
názoru odvolacieho súdu väčšie opodstatnenie. Svedok sa totiž mal možnosť dozvedieť meno a priezvisko obžalovaného prv, než vo veci vypovedal, keďže pri svojich výsluchoch dňa
vyjadrenia autoškoly z
Trestného poriadku, t. j. bola orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom predvolaná k výsluchu alebo sa sama či z podnetu niektorej zo strán k podaniu svedeckej výpovede dostavila.
1 Tr. por. každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že procesné postavenie svedka je nezlučiteľné s postavením inej osoby v tom istom trestnom konaní, čo znamená, že svedok je osobou vždy odlišnou od obvineného, pričom obvinený, resp. páchateľ trestného činu, nemôže byť vo svojej vlastnej trestnej veci aj svedkom, a to ani v pomere k ostatným spoluobvineným. To však neplatí v prípade bývalého spoluobvineného, ktorého možno vypočuť ako svedka v pomere k ostatným spoluobvineným za predpokladu, že trestné stíhanie sa voči nemu právoplatne zastavilo, vylúčilo zo spoločného konania, alebo sa skončilo právoplatným rozsudkom (R 45/1978, R 39/1970). V danom prípade ide o špecifickú situáciu tým, že táto osoba z materiálneho hľadiska a priori nemôže byť svedkom, keďže je podozrivou zo spáchania skutku, ohľadom ktorého vypovedá. Jej postavenie svedka je však dané formálne, a síce v dôsledku procesnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Inštitút výsluchu svedka vymedzený v § 127 až § 140 Tr. por. vychádza z formálneho poňatia, a teda svedka chápe ako fyzickú osobu v určitom procesnom postavení, bez ohľadu, či je táto osoba svedkom i v zmysle materiálnom. V posudzovanom prípade vypovedali svedkovia O. N. a S. S. v trestnej veci obžalovaných L. O., M. W. a A. W., t. j. nevypovedali vo svojej vlastnej trestnej veci (ani ako spoluobvinení), ba čo viac, voči nim ani len nebolo začaté trestné stíhanie, a preto ich svedecké výpovede nemožno označiť za nezákonné a procesne nepoužiteľné dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.